Formát PDF ke stažení - Připravujeme článek

tématické články
Ustanovenie starších
v zbore
Na úvod
Je udivujúce, ako málo pokynov dáva
Písmo k praktickým otázkam fungovania
cirkevného zboru. Táto sloboda platí
aj s ohľadom na ustanovenie starších
v zbore. Nový Zákon hovorí málo o …
• konkrétnom spôsobe povolania; Vieme
ale, že Pavol a jeho spolupracovníci
ustanovovali starších (napr. Tit 1,5).
• počte starších; Ale vidíme, že platí
zásada vedenia zboru viacerými
staršími (napr. Ef 4,11 alebo úvodné
pozdravy v Pavlových dopisoch do
zborov).
• spôsobe ustanovenia starších; Avšak
môžeme predpokladať, že ich uvedenie
do služby bolo sprevádzané
vzkladaním rúk (1Ti 5,22).
• ich dobe zotrvania v službe. Nemáme
vôbec žiadne konkrétne údaje o vekovom
obmedzení alebo dobe zotrvania
starších vo funkcii.
Prvá cirkev riešila mnohé veci veľmi
spontánne a pragmaticky. Vidíme to
napríklad pri ustanovení diakonov. Táto
úloha nebola spracovaná „od zeleného
stola“ ale vychádzala z celkom praktickej
situácie a potrieb všedného dňa
v jeruzalemskom zbore. Bolo potrebné
vyriešiť problémy pri zaopatrovaní
gréckych vdov. Apoštolovia sa modlili
a potom ustanovili diakonov (Sk 6,6).
Vo veci staršovstva je podľa toho rozhodujúce,
aby … cesta k staršovstvu
bola duchovne a bratsky usporiadaná;
ako výsledok nastúpili do staršovstva
tí správni ľudia; výsledok bol duchovne
účelný a zodpovedal úlohám vyplývajúcim
z vedenia zboru.
Ohľadne ďalších otázok ponecháva
Písmo úžasnú slobodu a tým dáva možnosť
zohľadniť zvláštne situácie, potreby
a vývoj situácie. Tento široký priestor
vedie v praxi k tomu, že jestvujú veľmi
odlišné predstavy a spôsoby, ako zbor
získa svojich starších. Tento článok
môže preto načrtnúť len základné línie
a ponúknuť niekoľko podnetov. Nechcem
sa v ňom venovať ani všeobecným
predpokladom k rozpoznaniu starších.
Mlčky predpokladám, že zbor má
podľa Písma porozumenie pre vedenie
staršovstvom, že celý proces ustanovenia
starších je sprevádzaný modlitbami,
že zbor bol dostatočne o veci poučený
a že zbor podporuje schopných bratov
v tomto poslaní.
Keď teda hovoríme o samotnom
ustanovení starších, musíme rozlíšiť
dve situácie. Ide tu o prvé ustanovenie
starších v miestnom zbore, alebo o doplnenie
už jestvujúceho staršovstva?
Prvé ustanovenie starších
V misijnej situácii Nového Zákona
sa stretávame takmer výlučne s prvým
ustanovením starších v zboroch. Otázka,
ako sa už existujúce staršovstvo
dopĺňa, tu nie je priamo pojednaná. Pre
Pavla bolo dôležité, aby novo založený
zbor získal do vedenia funkcie schopné
a duchovne zmýšľajúce staršovstvo.
Avšak na mnohých miestach zjavne
nebolo možné vybudovať ho hneď od
začiatku. Preto viaceré zbory získali
starších až po nejakom čase vývoja.
Napríklad zbory na Kréte existovali už
dlhšiu dobu. Až neskôr tam Pavol poslal
Títa, aby bol nápomocný pri ustanovení
starších a sprevádzal ich pri tomto procese.
„Preto som ťa nechal na Kréte, aby si
dal do poriadku, čo ešte treba, a aby si po
mestách ustanovil starších, ako som ti prikázal“
(Tit 1,5). Pavol zjavne považoval
za normálne, že zbory majú menovite
známych starších. Preto im pomáhal pri
vytváraní potrebných štruktúr a hľadaní
tých správnych osôb.
Keď hovoríme o prvom ustanovení
starších, Nový Zákon popisuje najmä
tie situácie, keď bolo staršovstvo
etablované s prispením apoštola alebo
zakladateľa zboru. Títus to robil na
Kréte (Tit 1,5). Timotej bol poverený
takouto úlohou v Efeze a okolí (1Ti
3,1nn). Apoštolovia vystupovali voči
zborom ako zakladatelia a teda ako osoby
s autoritou, ktorým prislúchala plná
právomoc vo veci ustanovenia starších.
Nakoľko sa do procesu rozpoznania
starších zapájal samotný zbor, nie je
z Nového Zákona zrejmé. Môžeme sa
ale domnievať, že prebiehali intenzívne
pozorovania a rozhovory a že zbor sa
s rozhodnutím vnútorne zjednotil.
Situácia podobná novozákonnej sa
dnes môže vyskytnúť pri zakladaní
nových zborov. Zakladateľ zboru by
mohol po podrobných rozhovoroch so
zborom a s jednotlivými bratmi, ktorí
prichádzajú do úvahy, dospieť s osobnému
rozhodnutiu. Keďže my v bratských
zboroch dávame dôraz na autonómiu
miestneho zboru a nechceme budovať
žiadne nadzborové štruktúry, je pravdepodobné,
že žiadne iné osoby – napríklad
z ústredia Kresťanských zborov
– nebudú na seba brať takúto funkciu
pri ustanovovaní starších. U nás sme
však omnoho častejšie v inej situácii:
staršovstvo už v zbore jestvuje ale aktuálnou
je otázka, ako sa má rozširovať
alebo obnovovať. Tomu budeme venovať
nasledujúce úvahy.
Doplnenie a obnovenie jestvujúceho
staršovstva
Odsťahovaním sa, osobným alebo
pracovným vyťažením, chorobou, vysokým
vekom alebo smrťou starší vždy
znova a znova odchádzajú zo služby.
A keď zbor rastie, zodpovednosti a úlohy
starších sa stále viac rozširujú a hrozia
ich preťažením. Z týchto dôvodov
sa otázka rozšírenia staršovstva stáva
naliehavou.
Toto obnovenie a doplnenie staršovstva
by sa vlastne mohlo uskutočňovať
vždy podľa potreby; nie je nutné robiť to
v dopredu daných termínoch. Napriek
tomu sa v mnohých zboroch udomácnil
zvyk v pravidelnom rytme nanovo uznať
starších zboru. Spravidla k tomu dochádza
raz za štyri alebo päť rokov. Tento
spôsob poznáme aj z našej politickej
kultúry – zato však vôbec nie je zlý ani
nebiblický. Naše súčasné demokratické
štruktúry majú svoje korene aj v dobe
reformácie, v ktorej sa znova objavila
a vyzdvihla svojprávnosť príslušníkov
cirkevných zborov. V pravidelných intervaloch
vykonávané uznanie starších
k doplneniu a obnoveniu staršovstva
dáva dobrý zmysel: Bratia, ktorí prichádzajú
ako noví k zodpovednosti a sú
osvedčení, získajú možnosť k prevzatiu
rozsiahlej zodpovednosti v zbore. Starší
stojaci v službe sa môžu nanovo uistiť
o širokej podpore zo strany zboru. Starší,
ktorí sa vo svojich úlohách neosvedčili,
môžu bez príliš veľkej morálnej
6 ŽIVÉ SLOVO