Analýza potrieb školy - Základná škola Gašpara Haina v Levoči

Analýza potrieb školy - Základná škola Gašpara Haina v Levoči Analýza potrieb školy - Základná škola Gašpara Haina v Levoči

12.04.2015 Views

Kvalitná škola? 50 40 30 20 10 0 41 6 2 Počet respondentov áno nie neuvedené 15. Čo by ste urobili, zmenili, keby ste boli sa teraz stali riaditeľom školy? Zhrnutie: Z celkového počtu 48 respondentov najväčší počet (až 32 rodičov) sa nevedelo vyjadriť a ani neuvažovali o takej možnosti (65 %). Ostatní rodičia navrhovali takéto zmeny: • zavedenie športových tried, • viac záujmových krúžkov a mimoškolskej činnosti, • park s lavičkami a fontánou, • predĺženie vyučovania, • zabezpečenie finančných prostriedkov na vybavenie učební a učebné pomôcky, • voľba obedov z jedálneho lístka (mäsité a bezmäsité jedlo), • dostatok času venovať praktickému preskúšaniu, • venovať sa viac žiakom, ktorí to potrebujú, • zmeniť šatne a sociálne zariadenia, • výmena školníka, • dovoliť rozlúčku žiakov 4. ročníka na 1. stupni, • zmena stupnice hodnotenia, • podpora športu a telesnej aktivity žiakov, • zlepšiť komunikáciu školy s rodičmi, • zlepšiť spoluprácu s Gymnázium sv. Františka Assiského v Levoči, • zlepšiť výučbu cudzích jazykov. ZŠ G. Haina Levoča Strana 102

ZÁVER Analýza potrieb školy bola realizovaná na rôznych úrovniach a to z hľadiska vedenia školy, z hľadiska učiteľa, z hľadiska žiaka, z hľadiska rodičov i z hľadiska spolupráce s inými vonkajšími činiteľmi. Základnými nástrojmi boli dotazníky (pre vedenie školy, učiteľov, žiakov i rodičov žiakov, zriaďovateľa), interview, štúdium relevantných dokumentov (najmä Školského vzdelávacieho programu) a analyzovanie štatistických ukazovateľov. Metodológia výskumu (krížové overovanie údajov) zabezpečuje validitu zozbieraných údajov pre realizáciu tejto aktivity. Jednou z najdôležitejších bol práve pohľad vedenia školy na vzdelávacie potreby žiakov, ľudské zdroje a ich rozvoj i výchovno-vzdelávací proces. Z hľadiska analýzy vzdelávacích potrieb žiakov bol prieskum zameraný najmä na vekovú štruktúru žiakov, predpokladaný počet zapísaných žiakov v nasledujúcich rokoch, geografickú štruktúru žiakov, uplatnenie respektíve umiestnenie žiakov po skončení základnej školy, sociálnu štruktúru žiakov, žiakov so špeciálnymi potrebami a individuálne začlenenými žiakmi, žiakov so špeciálnymi vývinovými poruchami, nadaných žiakov, výchovné problémy, znížené známky zo správania, aktivity zamerané na rozvoj osobnosti. Prieskum sa ďalej zameriaval aj na oblasť analýzy ľudských zdrojov a ich rozvoja, kde bola sledovaná kvalifikačná štruktúra učiteľov, veková a rodová štruktúra, geografická štruktúra, účasť na akreditovaných i neakreditovaných školeniach, aktivity učiteľov, ktorí realizujú školenia alebo rôzne kluby. Pri analýze výchovno-vzdelávacieho procesu sa prieskum zameriaval na prehľad vyučovacích predmetov a alokovaných hodín nad rámec Štátneho vzdelávacieho programu, prioritné prierezové témy, výsledky žiakov na súťažiach a olympiádach i projektovú činnosť financovanú z rozpočtových kapitol jednotlivých ministerstiev, inštitúcií EÚ a nadácií za posledných 5 rokov. Z hľadiska analýzy ľudských zdrojov a ich rozvoja bol prieskum zameraný na kvalifikačnú, geografickú, vekovú a rodovú štruktúru učiteľov, účasť na akreditovaných i neakreditovaných školeniach, na realizáciu rôznych školení a klubov. Prieskumu sa zúčastnilo 24 respondentov - učiteľov z celkového počtu 45 učiteľov školy, ktorí hodnotili svoje osobnostné kvality z hľadiska motivácie k podávaniu permanentne vynikajúcich kvalitných pedagogických výsledkov, flexibility iniciatívnosti, schopnosti zvládať konflikty a ochoty ďalšieho vzdelávania. Pri hodnotení pedagogického zboru učitelia uvádzali silné a slabé stránky, príležitosti na vlastný rozvoj a rast, ohrozenia a nebezpečenstvá, ktoré im ako učiteľom hrozia. Učitelia hodnotili aj školu z hľadiska jej silných a slabých stránok, príležitosti i ohrozenia jej rozvoja. V oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu bol prieskum zameraný na hodnotenie dotácie vyučovacích hodín, možnosť meniť 30 % učiva, rozvoj kompetencií žiakov, využívanie učebných pomôcok a moderných metód vo vyučovacom procese i mimovyučovacie aktivity školy. Prieskumu sa zúčastnilo aj 50 respondentov - žiakov z celkového počtu 640 žiakov školy. Vyjadrovali sa k svojmu budúcemu povolaniu, k potrebným zmenám v škole, k tomu, čo by mala žiakovi ponúknuť škola pre úspešný vstup do života, či sa cítia byť súčasťou školy, či sa chcú podieľať na jej aktivitách, či sa ich rodičia zúčastňujú školských akcií, navrhovali ďalšie školské akcie žiakov s rodičmi, na ktorých hodinách využívajú počítače, či majú prístup do počítačových miestností mimo ZŠ G. Haina Levoča Strana 103

ZÁVER<br />

Analýza <strong>potrieb</strong> školy bola realizovaná na rôznych úrovniach a to z hľadiska vedenia školy,<br />

z hľadiska učiteľa, z hľadiska žiaka, z hľadiska rodičov i z hľadiska spolupráce s inými vonkajšími<br />

činiteľmi. Základnými nástrojmi boli dotazníky (pre vedenie školy, učiteľov, žiakov i rodičov žiakov,<br />

zriaďovateľa), interview, štúdium relevantných dokumentov (najmä Školského vzdelávacieho<br />

programu) a analyzovanie štatistických ukazovateľov. Metodológia výskumu (krížové overovanie<br />

údajov) zabezpečuje validitu zozbieraných údajov pre realizáciu tejto aktivity.<br />

Jednou z najdôležitejších bol práve pohľad vedenia školy na vzdelávacie potreby žiakov,<br />

ľudské zdroje a ich rozvoj i výchovno-vzdelávací proces. Z hľadiska analýzy vzdelávacích <strong>potrieb</strong><br />

žiakov bol prieskum zameraný najmä na vekovú štruktúru žiakov, predpokladaný počet zapísaných<br />

žiakov v nasledujúcich rokoch, geografickú štruktúru žiakov, uplatnenie respektíve umiestnenie<br />

žiakov po skončení základnej školy, sociálnu štruktúru žiakov, žiakov so špeciálnymi potrebami<br />

a individuálne začlenenými žiakmi, žiakov so špeciálnymi vývinovými poruchami, nadaných žiakov,<br />

výchovné problémy, znížené známky zo správania, aktivity zamerané na rozvoj osobnosti. Prieskum<br />

sa ďalej zameriaval aj na oblasť analýzy ľudských zdrojov a ich rozvoja, kde bola sledovaná<br />

kvalifikačná štruktúra učiteľov, veková a rodová štruktúra, geografická štruktúra, účasť na<br />

akreditovaných i neakreditovaných školeniach, aktivity učiteľov, ktorí realizujú školenia alebo rôzne<br />

kluby. Pri analýze výchovno-vzdelávacieho procesu sa prieskum zameriaval na prehľad vyučovacích<br />

predmetov a alokovaných hodín nad rámec Štátneho vzdelávacieho programu, prioritné prierezové<br />

témy, výsledky žiakov na súťažiach a olympiádach i projektovú činnosť financovanú z rozpočtových<br />

kapitol jednotlivých ministerstiev, inštitúcií EÚ a nadácií za posledných 5 rokov.<br />

Z hľadiska analýzy ľudských zdrojov a ich rozvoja bol prieskum zameraný na kvalifikačnú,<br />

geografickú, vekovú a rodovú štruktúru učiteľov, účasť na akreditovaných i neakreditovaných<br />

školeniach, na realizáciu rôznych školení a klubov. Prieskumu sa zúčastnilo 24 respondentov -<br />

učiteľov z celkového počtu 45 učiteľov školy, ktorí hodnotili svoje osobnostné kvality z hľadiska<br />

motivácie k podávaniu permanentne vynikajúcich kvalitných pedagogických výsledkov, flexibility<br />

iniciatívnosti, schopnosti zvládať konflikty a ochoty ďalšieho vzdelávania. Pri hodnotení<br />

pedagogického zboru učitelia uvádzali silné a slabé stránky, príležitosti na vlastný rozvoj a rast,<br />

ohrozenia a nebezpečenstvá, ktoré im ako učiteľom hrozia. Učitelia hodnotili aj školu z hľadiska jej<br />

silných a slabých stránok, príležitosti i ohrozenia jej rozvoja. V oblasti výchovno-vzdelávacieho<br />

procesu bol prieskum zameraný na hodnotenie dotácie vyučovacích hodín, možnosť meniť 30 %<br />

učiva, rozvoj kompetencií žiakov, využívanie učebných pomôcok a moderných metód vo vyučovacom<br />

procese i mimovyučovacie aktivity školy.<br />

Prieskumu sa zúčastnilo aj 50 respondentov - žiakov z celkového počtu 640 žiakov školy.<br />

Vyjadrovali sa k svojmu budúcemu povolaniu, k potrebným zmenám v škole, k tomu, čo by mala<br />

žiakovi ponúknuť škola pre úspešný vstup do života, či sa cítia byť súčasťou školy, či sa chcú podieľať<br />

na jej aktivitách, či sa ich rodičia zúčastňujú školských akcií, navrhovali ďalšie školské akcie žiakov<br />

s rodičmi, na ktorých hodinách využívajú počítače, či majú prístup do počítačových miestností mimo<br />

ZŠ G. <strong>Haina</strong> Levoča Strana 103

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!