AnalÃ½za potrieb Å¡koly - ZÃ¡kladnÃ¡ Å¡kola GaÅ¡para Haina v LevoÄi

Analýza potrieb 

a prostredia školy 

Základná škola Gašpara Haina 37, Levoča 

7. októbra 2010 

EDEA Partners, Kalinčiakova 27, 831 04 Bratislava, Slovakia 

Vypracovali: 

Ing. Kvetoslava Danková, RNDr. Dáša Škodyová, RNDr. Emil Válek, PhD.

OBSAH 

ÚVOD _____________________________________________________________________ 3 

ANALÝZA Z POHĽADU VEDENIA ŠKOLY ________________________________________________ 4 

A ) ANALÝZA VZDELÁVACÍCH POTRIEB ŽIAKOV ______________________________________________ 4 

B) ANALÝZA ĽUDSKÝCH ZDROJOV A ICH ROZVOJA __________________________________________ 16 

C) ANALÝZA VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PROCESU _________________________________________ 19 

ANALÝZA Z POHĽADU UČITEĽA ŠKOLY ________________________________________________ 37 

ANALÝZA Z POHĽADU ŽIAKA ŠKOLY _________________________________________________ 63 

ANALÝZA Z POHĽADU RODIČA _____________________________________________________ 83 

ZÁVER ___________________________________________________________________ 103 

ZŠ G. Haina Levoča Strana 2

ÚVOD 

Vychádzajúc z predpokladaných trendov vo vývoji spoločnosti do popredia sa dostáva 

vzdelanie, ktoré má zabezpečiť absolventom škôl schopnosť orientácie v obrovskom množstve 

informácií. Škola už prestáva byť hlavným zdrojom informácií pre žiakov, a preto je potrebné zamerať 

sa na osvojovanie metód vyhľadávania, spracovania a využívania informácií. Vzdelávací systém školy 

musí rozvíjať tvorivé schopnosti žiakov, ich tvorivé myslenie i schopnosť riešiť problémy. Preto je 

nevyhnutné uskutočniť obsahovú prestavbu vzdelávania na základných a stredných školách 

s využitím inovovaných foriem a metód výučby, a tak pripraviť absolventa pre aktuálne a 

perspektívne potreby vedomostnej spoločnosti, ako aj pre jeho nadväzujúce vzdelávanie v systéme 

ďalšieho vzdelávania. V rámci Operačného programu Vzdelávanie prioritnej osi 1 Reforma systému 

vzdelávania a odbornej prípravy, opatrenia 1.1 Premena tradičnej školy na modernú v spolupráci 

Ministerstva školstva SR zastúpeného Agentúrou Ministerstva školstva SR pre štrukturálne fondy EÚ 

a Európskeho sociálneho fondu je hlavnou úlohou podpora reformy a rozvoj všeobecného 

a odborného vzdelávania na základných a stredných školách. Špecifickým cieľom opatrenia je 

inovovať obsah, formy, metódy a didaktické prostriedky rozvíjajúce kľúčové kompetencie žiakov, 

skvalitniť výstupy vzdelávania pre potreby trhu práce vo vedomostnej spoločnosti, podporovať 

zvyšovanie kvality vzdelávania na základe inovácií a profilácie školy v nadväznosti na reformu 

systému vzdelávania v zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) 

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Táto správa tvorí výstupný produkt aktivity „1.1 Analyzovanie potrieb školy pre potreby 

vypracovania rozvojového vzdelávacieho programu školy“. Zahŕňa vypracovanú analýzu potrieb 

a prostredia školy pre realizáciu obsahových a inovatívnych zmien pre Základnú školu Gustáva Haina 

v Levoči v rámci projektu „Levočská moderná škola“. Cieľom analýzy bolo zistenie skutočných potrieb 

školy v nadväznosti na reformu školského systému a vzhľadom na predpokladané zmeny 

v tradičnom vzdelávaní . Účelom bolo zistiť na základe kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov 

schopnosť transformácie na všetkých úrovniach inštitúcie. Na analýzu boli využité výskumné metódy 

ako dotazník, interview, analýza štatistických ukazovateľov školy, kvalitatívna a kvantitatívna analýza 

vonkajšieho prostredia. Rizikovým faktorom tejto aktivity bola nedostatočná kooperácia aktérov 

medzi sebou. Metodológia tejto aktivity sa opierala o výskumné nástroje, ktoré sa používali pre 

analyzovanie prostredia, v ktorom sa majú uskutočňovať zmeny. Základnými nástrojmi boli dotazníky 

(pre vedenie školy, učiteľov, žiakov a rodičov žiakov), interview, štúdium relevantných dokumentov 

a analyzovanie štatistických ukazovateľov. V rámci regionálnych, lokálnych potrieb by výstupná 

analýza mohla pomôcť riešiť problémy vzťahu školy (jej potrieb ) a lokálnych inštitúcií na rôznych 

úrovniach. Všetky výstupy budú slúžiť na postupnú realizáciu zmien obsahových, organizačných aj 

technických. Metodológia výskumu (krížové overovanie údajov) zabezpečuje validitu zozbieraných 

údajov pre realizáciu tejto aktivity. 


A) ANALÝZA Z POHĽADU VEDENIA ŠKOLY 

Základná škola v Levoči, Gašpara Haina 37 je plnoorganizovaná škola so všetkými ročníkmi. 

Škola je situovaná blízko autobusovej stanice a sídlisk Pri Prameni a Rozvoj. V areáli školy je školské 

športové ihrisko s umelým trávnikom a tartanovou dráhou a množstvo zelene. Kapacita školy je 700 

žiakov rozdelených do 27 tried 1. – 9. ročníka. Jedna trieda, v ktorej sa vyučujú žiaci 1. a 2. ročníka je 

situovaná na dislokovanom pracovisku na Levočských Lúkach. 

Pri určovaní vízie a celkového smerovania školy do budúcnosti škola vychádza 

z predpokladaných trendov vo vývoji spoločnosti. Stále viac sa stáva potrebným vzdelanie, ktoré má 

zabezpečiť schopnosť orientácie v prívale informácií, pochopenie, používanie a vytváranie informácií. 

U žiakov je potrebné rozvíjať záujem o učenie, schopnosť racionálne sa učiť po celý život 

a prispôsobovať sa meniacim podmienkam. Hlavným poslaním školy už nemôže byť len odovzdávanie 

množstva informácií. Absolventi školy si musia odniesť trvalejšie hodnoty akými sú vedomosti. A to 

postoje, záujmy, motiváciu, hodnotový systém, rozvinuté schopnosti racionálne sa učiť, poznávať, 

tvoriť, komunikovať. Škola už prestala byť hlavným zdrojom informácií pre žiakov, a preto je potrebné 

zamerať sa na osvojovanie metód vyhľadávania, spracovania a aplikácie informácií. Je potrebné 

rozširovať možnosti získavania informácií prostredníctvom internetu, zapojenia sa školy do 

medzinárodných programov spolupráce medzi školami, zapájaním sa do národných i medzinárodných 

projektov, rozširovaním školskej knižnice, rozvíjaním počítačovej a jazykovej gramotnosti žiakov. 

Vzdelávací systém školy musí rozvíjať tvorivé schopnosti žiakov, ich tvorivé myslenie, schopnosť riešiť 

problémy. Škola vy sa mala postupne stať pre svoje okolie kultúrnym, športovým a spoločenským 

centrom. Ak má plniť svoje poslanie komplexne, musí tvoriť otvorené spoločenstvo žiakov, učiteľov 

a rodičov a jej hlavným poslaním je poskytovať komplexné služby v oblasti výchovy a vzdelávania 

každej rodine a ďalším odberateľom v rámci celoživotného vzdelávania na základe slobodnej ponuky 

a dopytu po týchto službách. Absolvent primárneho vzdelania by mal mať osvojené tieto kľúčové 

kompetencie: sociálne komunikačné kompetencie, kompetencie v oblasti matematického 

a prírodovedného myslenia, kompetencie v oblasti informačných a komunikačných technológií, 

kompetenciu učiť sa učiť, kompetenciu riešiť problémy, osobné, sociálne a občianske kompetencie, 

kompetenciu vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry. Nadväzujúc na spôsobilosti 

získané v priebehu primárneho vzdelávania absolvent nižšieho sekundárneho vzdelania má osvojené 

tieto kľúčové kompetencie: kompetenciu (spôsobilosť) k celoživotnému učeniu sa, sociálne 

komunikačné kompetencie, kompetenciu uplatňovať základ matematického myslenia a základné 

schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky, kompetencia (spôsobilosť) v oblasti informačných a 

komunikačných technológií, kompetenciu riešiť problémy, kompetencie občianske, kompetencie 

sociálne a personálne, kompetencie pracovné, kompetencie smerujúce k iniciatívnosti 

a podnikavosti, kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry. 

Analýza potrieb školy bola realizovaná na rôznych úrovniach. Jednou z najdôležitejších bol 

práve pohľad vedenia školy na vzdelávacie potreby žiakov, ľudské zdroje a ich rozvoj i výchovnovzdelávací 

proces. 

Z hľadiska analýzy vzdelávacích potrieb žiakov bol prieskum zameraný najmä na vekovú 

štruktúru žiakov, predpokladaný počet zapísaných žiakov v nasledujúcich rokoch, geografickú 


štruktúru žiakov, uplatnenie respektíve umiestnenie žiakov po skončení základnej školy, sociálnu 

štruktúru žiakov, žiakov so špeciálnymi potrebami a individuálne začlenenými žiakmi, žiakov so 

špeciálnymi vývinovými poruchami, nadaných žiakov, výchovné problémy, znížené známky zo 

správania, aktivity zamerané na rozvoj osobnosti. Prieskum sa ďalej zameriaval aj na oblasť analýzy 

ľudských zdrojov a ich rozvoja, kde bola sledovaná kvalifikačná štruktúra učiteľov, veková a rodová 

štruktúra, geografická štruktúra, účasť na akreditovaných i neakreditovaných školeniach, aktivity 

učiteľov, ktorí realizujú školenia alebo rôzne kluby. Pri analýze výchovno-vzdelávacieho procesu sa 

prieskum zameriaval na prehľad vyučovacích predmetov a alokovaných hodín nad rámec Štátneho 

vzdelávacieho programu, prioritné prierezové témy, výsledky žiakov na súťažiach a olympiádach, 

projektovú činnosť financovanú z rozpočtových kapitol jednotlivých ministerstiev, inštitúcií EÚ 

a nadácií za posledných 5 rokov. 

Školu navštevuje v súčasnosti na obidvoch stupňoch 640 žiakov, z toho 288 dievčat. 

V školskom roku 2007/2008 žiaci školy dosiahli takéto študijné výsledky: 45 % prospelo 

s vyznamenaním, 15 % prospelo veľmi dobre, 31 % prospelo, 6 % neprospelo a 3 % žiakov bolo 

neklasifikovaných. Predpokladaný počet zapísaných žiakov v nasledujúcich rokoch je veľmi ťažké 

odhadnúť, nakoľko dochádza k pomerne veľkej migrácií obyvateľstva. Predpokladá sa, že by sa malo 

pohybovať medzi v rozpätí 72 až 81 žiakov. Najviac žiakov (viac ako 74 %) má bydlisko v sídle školy. 

Ostatní žiaci bývajú v širšom okolí a to v Levočských Lúkach, Dravciach, Kurimanoch, Dlhých Strážach, 

Novom dvore, Uloži, Levočskej Doline, Domaňovciach a Vyšných Repášoch. Najviac žiakov sa po 

skončení základnej školy umiestnilo na stredných odborných školách technického zamerania (34 %), 

na gymnáziách (20 %), na 8-ročných gymnáziách (16 %). Ostatní žiaci našli uplatnenie na stredných 

odborných školách pedagogického alebo zdravotníckeho zamerania, hotelového a ekonomického 

zamerania, konzervatóriu, strednom odbornom učilišti pre zrakovo postihnutých. Na úrade práce sa 

zaevidovalo 3 % absolventov školy. Školu navštevuje 122 žiakov zo sociálne málo podnetného 

prostredia, z toho 53 dievčat. Škola má aj 12 žiakov so špeciálnymi potrebami a individuálne 

začlenených žiakov. Sú medzi nimi žiaci s vývinovými poruchami: dyslexia, dysgrafia, dysortografia, 

dyskalkúlia a ich kombináciami. S vývinovou poruchou aktivity je v škole 1 žiak v 2. ročníku a 1 žiak 

v 5. ročníku. Žiaci so špeciálnymi vývinovými poruchami majú zníženú schopnosť pohybu, sluchové 

alebo zrakové postihnutie. Škola má aj 43 nadaných a talentovaných žiakov v rôznych oblastiach: 

umelecký prednes, spev, literárne a výtvarné nadanie, prírodovedné nadanie, cudzie jazyky, šport. 

Medzi najzávažnejšie výchovné problémy patrí šikanovanie, krádeže, požívanie alkoholu a fajčenie. 

Niekoľko žiakov (34) má zníženú známku zo správania, z toho 6 dievčat. Najviac znížených známok zo 

správania je vo 8. a 9. ročníku. Najčastejším dôvodom je neúčasť na vyučovaní - nedochádzka. Žiaci 

majú možnosť zúčastňovať sa aj aktivít zameraných na rozvoj osobnosti, zohľadňovanie etických 

postojov a duchovného rastu, napríklad účasťou na výstavách kníh, projektovom vyučovaní, 

literárnych exkurziách, dňoch otvorených dverí, spomienkových slávnostiach, rozhovoroch, 

besedách, hrách, výtvarných a literárnych činnostiach, kvízoch a súťažiach. Škola sa zúčastňuje okrem 

Celoslovenského testovania žiakov aj na iných oficiálnych meraniach zisťovania vedomostí a zručností 

žiakov, napr. KOMPARO. V rámci školského vzdelávacieho programu boli zavedené predmety: 

regionálna výchova, informatická výchova a rozvoj komunikačných zručností v 1. ročníku. 


Z hľadiska analýzy ľudských zdrojov a ich rozvoja bol prieskum zameraný na kvalifikačnú, 

geografickú, vekovú a rodovú štruktúru učiteľov, účasť na akreditovaných i neakreditovaných 

školeniach, na realizáciu rôznych školení a klubov. Úroveň kvalifikácie učiteľov je na vysokej úrovni, 

až 95 % učiteľov má vysokoškolské vzdelanie. Väčšina učiteľov absolvovala I. kvalifikačnú skúšku, 

niektorí učitelia aj rigoróznu skúšku alebo dizertáciu. Najväčší počet učiteľov školy je vo veku od 30 

do 40 rokov. Veľmi nízky je počet učiteľov v dôchodkovom veku. V mieste bydliska býva 93 % 

učiteľov. Učitelia sa zúčastňujú na akreditovaných školeniach a to: priebežnom vzdelávaní, ŠKŠ, 

rozširujúcom či doktorandskom štúdiu. Z neakreditovaných školení sú to školenia najčastejšie 

organizované Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove, Krajským školským úradom v Košiciach, 

firmou ELFA Košice, Microsoft Slovakia, neziskovou organizáciou P-MAT Bratislava, Vzdelávacím 

strediskom v Košiciach či Kňazským seminárom v Spišskom Podhradí. Učitelia školy pôsobia tiež ako 

lektori rôznych školení najčastejšie v spolupráci s organizáciami P-MAT, Microsoft IT Academy, ELFA, 

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade. Na škole je realizovaná projektová činnosť 

financovaná z rozpočtových kapitol jednotlivých ministerstiev, Európskej únie a nadácií. Ide o rôzne 

projekty: Jazykové laboratórium, Otvorená škola, Škola podporujúca zdravie, Elektronizácia knižníc, 

Infovek, e-Twinning, Microsoft IT Academy, Comenius, operačný projekt Vzdelávanie, Škola, ktorej to 

myslí a podobne. 

Za posledných päť rokov žiaci školy získali pekné výsledky na rôznych súťažiach 

a olympiádach: matematickej, fyzikálnej, chemickej, jazykovej, geografickej, biblickej olympiáde, na 

matematických súťažiach PIKOMAT, MAKS, Pytagoriáda, Archimediáda, v rámci záujmovej umeleckej 

činnosti, v umeleckom prednese, výtvarných, hudobných, dramatických i športových súťažiach. 

Napríklad Hana Petruláková bola slávnostne vyhlásená najúspešnejším športovcom mesta Levoča za 

rok 2007 v atletike. 

Materiálno-technické vybavenie školy je na vysokej úrovni. Ako vyplynulo z dotazníka analýzy 

technického vybavenia, škola má dve počítačové učebne, ktoré sú zapojené do lokálnej siete 

a umožňujú prístup na internet. Spolu vlastní 55 osobných počítačov vrátane notebookov, ktoré sú 

využívané žiakmi na vyučovaní. Okrem toho učitelia majú k dispozícii 12 osobných počítačov na 

prípravu na vyučovanie. Na administratívne účely učitelia využívajú 6 počítačov. Škola vlastní aj jednu 

interaktívnu tabuľu a množstvo tlačiarní, skenerov, dataprojektorov, spätných projektorov, CD a DVD 

prehrávačov, videí. Počítače sú pripojené do internetu prostredníctvom technológie DSL. V 16 

triedach je možnosť pripojenia na internet buď klasickým káblovým pripojením alebo bezdrátovo 

prostredníctvom WiFi. Škola má plne vybavené školské jazykové laboratórium pre 30 žiakov, ktorého 

súčasťou je aj školská knižnica zameraná na literatúru v cudzích jazykoch pre žiakov a učiteľov školy. 

Aj táto učebňa je napojená na sieť s prístupom na internet. Škola má zriadené aj odborné učebne pre 

vyučovanie fyziky a chémie, ktoré je potrebné v krátkej dobe obnoviť. Jedna trieda je vybavená 

ozvučením pre vyučovanie hudobnej výchovy. Na vyučovanie telesnej výchovy slúži telocvičňa. 

V areáli školy sa nachádza aj nové školské športové ihrisko s umelým trávnikom a tartanovou dráhou, 

ktoré umožňuje žiakom, učiteľom a rodičom športové vyžitie. Vybavenie kabinetov je postačujúce, 

ale je potrebné pomôcky pravidelne obnovovať a vymieňať za modernejšie. Škola má tiež 

zabezpečený bezbariérový prístup a úpravu WC pre potreby žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími 

potrebami. Škola má aj vlastnú veľkú školskú jedáleň, ktorú využíva na školské 

stravovanie, ale aj na prezentovanie školských projektov a zhromaždenie rodičovského združenia. 


Škola má vzťahy ak k vonkajším činiteľom a to najmä rodičom, zriaďovateľovi, stredným 

školám, zahraničným partnerom i mimovládnymi organizáciami v oblasti vzdelávania. Rodičia majú 

možnosť získavať informácie od svojich detí, z rodičovského združenia, rodičovskej rady, školských 

násteniek, školského časopisu, regionálnej tlače, lokálnej televízie, ale aj z webovskej stránky školy. 

Škola organizuje pre rodičov štyrikrát ročne rodičovské združenie, dvakrát ročne športový deň, 

triedne besiedky a brigády na úpravu školského areálu. Raz ročne pripravuje deň otvorených dverí, 

otvorenú hodinu a akadémiu. Účasť rodičov na týchto akciách je najvyššia pri triednych besiedkach 

(60 %), rodičovských združeniach a akadémiách (50 %), najnižšia pri otvorených hodinách a brigádach 

(20 – 30 %). Rodičia majú právo vyjadriť sa k výchovno-vzdelávaciemu procesu prostredníctvom 

rodičov v Rade školy, Rade rodičov, rodičovského združenia a učiteľov. Účasť zriaďovateľa školy na 

aktivitách organizovaných školou je niekedy áno, niekedy nie, vzhľadom na pracovné zaneprázdnenie 

zástupcov zriaďovateľa. Zriaďovateľ podporuje aktivity organizované pre žiakov a rodičov napríklad 

poskytnutím priestorov na akadémie, ples a podobne. Škola sa naopak zúčastňuje na aktivitách 

organizovaných zriaďovateľom školy. Škola tiež prezentuje svoje aktivity a víziu najmä na webovskej 

stránke školy a prostredníctvom lokálnych médií napríklad televízie. Škola získava ďalšie financie 

najmä na účet rodičovského združenia z 2 % dani (1200 € ročne), z grantov (6500 € ročne), 

sponzorské dary (6600 € ročne), vlastnou činnosťou (2000 € ročne). Škola spolupracuje aj s inými 

školami, najmä s výchovnými poradcami stredných škôl. Má aj zahraničného partnera a to Základnú 

školu v Jablonci nad Orlicí. V oblasti vzdelávania spolupracuje aj s mimovládnymi organizáciami ako 

sú: P-MAT, n. o., ELFA – obojstranná iniciatíva, Združenie ORAVA – reakcia na výzvu. 


A) ANALÝZA VZDELÁVACÍCH POTRIEB ŽIAKOV 

Analýza študijných výsledkov žiakov vo výchovno-vzdelávacom procese 

(vedenie školy) 

Ročník 

Priemer 

1,00 – 

1,50 (bez 

3) 

PSV 

Priemer 

1,50 – 2,00 

(bez 4) 

PVD 

Priemer 

nad 2,00 

P 

Neprospievajúci 

žiaci 

Neklasifikovaní 

0. ročník - - - - - 

1. ročník 62 7 0 1 2 

2. ročník 48 9 16 1 2 

3. ročník 42 10 19 1 1 

4. ročník 45 8 26 0 2 

5. ročník 24 16 21 8 2 

6. ročník 17 6 27 7 0 

7. ročník 15 12 31 4 5 

8. ročník 20 12 26 14 3 

9. ročník 16 13 33 2 4 

Škola spolu 289 93 199 38 21 

Počet žiakov Chlapci Dievčatá 

1.stupeň 161 141 

2.stupeň 191 147 

Škola spolu 352 288 

Analýza vekovej štruktúry žiakov 


Ročník Žiaci spolu Dievčatá Poznámka 

0. ročník - - 

1. ročník 72 35 

2. ročník 76 39 

3. ročník 73 34 

4. ročník 81 33 

5. ročník 71 26 

6. ročník 57 22 

7. ročník 67 36 

8. ročník 75 33 

9. ročník 68 30 



Predpokladaný počet zapísaných žiakov v nasledujúcich rokoch 


Ročník Žiaci spolu Rozdiel s rokom Poznámky 

2008/2009 (+ / - ) 

2009/2010 81 + 9 

2010/2011 72 Ťažko povedať, je 

veľká migrácia 

obyvateľstva. 

2011/2012 75 

2012/2013 75 

Analýza geografickej štruktúry žiakov 1 


Sídlo 

školy 

Lev. 

Lúky 

Dravce 

Kurimany Dlhé 

Stráže 

Nový 

dvor 

Uloža 

Lev. 

Dolina 

Domaňovce 

Vyšné 

Repáše 

Ročník 

0. ročník - - - - - - - - - 

1. ročník 58 8 3 1 1 1 

2. ročník 64 10 1 1 

3. ročník 58 8 2 1 2 1 1 

4. ročník 65 14 1 1 

5. ročník 49 16 3 1 0 1 1 

6. ročník 37 10 1 1 3 1 2 2 

7. ročník 45 7 4 2 6 1 1 1 

8. ročník 56 7 3 1 2 2 1 3 

9. ročník 44 9 1 1 5 3 1 1 3 

Škola spolu 476 76 13 9 16 8 1 2 6 5 

Uplatnenie resp. umiestnenie žiakov po skončení základnej školy 

Uplatnenie Počet žiakov Poznámky 

Gymnázium 19 všetko za rok 2007/2008 

Stredná odborná škola – technického 

32 z toho SOU: 17 

zamerania 

Stredná odborná škola – pedagogického 

a zdravotníckeho zamerania 

9 

Stredná odborná škola – hotelového a 

ekonomického zamerania 

5 

9 

1 Analýza geografickej štruktúry sa uskutočňuje z dôvodu možnosti realizácie aktivít v poobedňajšom čase. 


Iná škola: 

konzervatórium 

SOU pre zrakovo postihnutých 1 

2 

Pracovný pomer 0 

Úrad práce 3 

Iné: 

8-ročné gymnáziá 15 

Analýza sociálnej štruktúry žiakov 


Ročník 

Žiaci zo sociálne málo 

podnetného 

prostredia (spolu) 


podnetného 

prostredia (dievčatá) 


podnetného 

prostredia (spolu) % 

Škola spolu 122 53 zistené iba celkové 

údaje 

Analýza žiakov so špeciálnymi potrebami a individuálne začlenených 

žiakov 

(špeciálny pedagóg, výchovný poradca) 

Počty žiakov s vývinovými poruchami učenia 

Ročník dysle dysgrafia dysortografia dyskalkúlia 1,2 1,2,3 2,3 1,3 1,2,3,4 1,3,4 

xia 

1 

2 

3 

4 

0. ročník 

1. ročník 

2. ročník 

3. ročník 1 

4. ročník 1 1 




8. ročník 


Škola 

spolu 

0 1 1 5 1 3 1 

Začlenení s vývinovou poruchou aktivity: 1 žiak v 5. ročníku a 1. žiak v 2. ročníku 


Ročník 

0. 

ročník 

1. 

ročník 

2. 

ročník 

3. 

ročník 

4. 

ročník 

5. 

ročník 

6. 

ročník 

7. 

ročník 

8. 

ročník 

9. 

ročník 

Škola 

spolu 

Znížená 

schopnosť 

pohybu 

1 

Sluchové 

postihnutie 

Žiaci so špeciálnymi vývinovými poruchami 

Zrakové Mentálne 

postihnutie postihnutie 

Zrakovo 

oslaben. 

alebo 

dlhodobo 

chorý 

1 1 

1 

1 2 0 0 1 

........... ........... .............. 

Ročník Nadaní žiaci Oblasť nadania Poznámky 

0. ročník 

1. ročník 

2. ročník Lucia Hradiská 

umelecký prednes 

3 

Tomáš Šefčík 

G. Slodičák 

spev 

3. ročník Júlia Bodnárová umelecký prednes 1 

4. ročník Katarína Šoltésová 

Adam Korkos 

Lenka Horváthová 

umelecký prednes 3 

5. ročník Veronika Kršjaková 

Martina Kokavcová 

Stanislava Sopková 

R. Džubák 

M. Lazorová 


výtvarné súťaže 

5 


6. ročník Matej Petrovič 

Slávka Soligová 

M. Gurová 

Roman Hlavčo 

M. Petrovič 

M. Gabčo 

7. ročník Vladimír Bryndza 

Marek Šurc 

Vladimír Bryndza 

Lea Kútniková 

Vladimír Ilaš 

Dominik Ilaš 

Barbora Vargaeštoková 

Daniela Sninčáková 

Marek Šurc 

Vladimír Bryndza 

Lea Kútniková 

Miroslav Labuda 

B. Vargaeštoková 

V. Bryndza 

8. ročník Tomáš Spišák 

Ján Galik 

Michal Kamenický 

Tomáš Rimbala 

Tomáš Spišák 

Ján Galik 

Klaudia Labudová 

Simona Stanková 

Bronislava Siváková 

Lenka Vráblová 

Eva Otrubčáková 

M. Šimoničová 

9. ročník Nikola Kašperová 

Veronika Iľašová 

Bibiána Lopatková 

Tomáš Spišák 

J. Bangová 

G. Hamorá 

V. Iľašová 

M. Čulacová 

matematické súťaže 


spev 



geografické súťaže 


cudzie jazyky 

spev 



fyzikálne súťaže 

geografické súťaže 


literárne súťaže 



cudzie jazyky 


Škola spolu 43 

5 

8 

10 

8 


Analýza výchovných problémov 


Uveďte významné výchovné problémy (šikanovanie, ...........) 

1. šikanovanie 

2. krádeže 

3. požívanie alkoholu a fajčenie 

Prehľad znížených známok zo správania 

Ročník Žiaci spolu Dievčatá Poznámka 

0. ročník 

1. ročník 

2. ročník 

3. ročník 1 nedochádzka 

4. ročník 2 








Analýza aktivít zameraných na rozvoj osobnosti 


Uveďte aktivity zamerané na rozvoj osobnosti, zohľadňovanie etických postojov, duchovný rast 

a i. (výchovné koncerty, návšteva kina, besedy, prednášky a pod.) 

P.č. Aktivita Obsah Cieľ 

1. Kultúrno-spoločenské aktivity školská knižnica podporovať jazykovú 

zručnosť u žiakov 

2. Prechádzka históriou a súčasnosťou 

ulíc mesta 

projektový deň objavovať históriu 

a súčasnosť rodného mesta 

3. Týždeň s ľudovou rozprávkou projektové 

vnoriť sa do rozprávkových 

vyučovanie príbehov, zžiť sa s 

rozprávkovými bytosťami 

prostredníctvom rôznych 

činností (napr. čítanie a 

počúvanie ľudových 

rozprávok, ilustrovanie a 

vytváranie rozprávkových 

komiksov, dramatizácia 

rozprávok 

4. Týždeň slovenskej knihy výstava kníh predstaviť žiakom najnovšie 

tituly klasickej a modernej 

slovenskej a zahraničnej 

literatúry 

5. Spoznávame kultúrne a architektonické 

dedičstvo EÚ 

Deň Európskej Jari 

oboznámiť žiakov s 

literatúrou o jednotlivých 

krajinách Európskej 

6. Po stopách Matice Slovenskej 

a Slovenská Národná knižnica 

v Martine 

Literárna exkurzia 

7. Medzinárodný deň školských knižníc 23. 10. 2006 

8. Medzinárodný týždeň vzdelávania sa 13. – 17. 11. 2006 

9. Týždeň slovenských knižníc marec 2007 

10. Európsky týždeň boja proti rasizmu 18. – 24. 3. 2007 

11. Deň detskej knihy 2. 4. 2007 

12. Spomienková slávnosť venovaná 

záveru Roka Ľudovíta Štúra pri 

pamätníku Ľ Štúra na Námestí Majstra 

Pavla 

13. Deň otvorených dverí na Mestskom 

úrade v Levoči 

spomienková 

slávnosť 

exkurzia 

objavovať stopy národných 

dejateľov v histórii 

slovenského národa, klásť 

čoraz väčší dôraz na 

pestovanie národného 

povedomia, na výchovu k 

hrdosti na vlastný národ, na 

slovenskú históriu 

pripomenúť si významnú 

osobnosť Ľudovíta Štúra 

a jeho odkaz pre súčasnosť 

navštíviť priestory Mestského 

úradu, spoznať významných 

predstaviteľov mesta a 


oboznámiť sa s prácou 

mestského zastupiteľstva 

14. Národný program boja proti drogám rozhovory, besedy, 

improvizácie, hry, 

výtvarné, literárne 

činnosti, kvízy, 

súťaže 

zorganizovať dvojhodinové 

protidrogové aktivity; 

poukázať na to, že v prevencii 

boja proti drogám majú spolu 

so školou nezastupiteľné 

a dominantné postavenie 

najmä rodičia 

15. Krúžková činnosť otvorená škola vytvoriť žiakom priestor na 

zmysluplné trávenie voľného 

času v mimovyučovacom 

čase 


B) ANALÝZA ĽUDSKÝCH ZDROJOV A ICH ROZVOJA 

Kvalifikačná štruktúra 

Bez VS 

vzdelania 

Študujúci 

na VŠ 

Bakalárske 

štúdium 

Vysokoškolské 

vzdelanie 

1. 

kvalifikačná 

skúška 

2. 

kvalifikačná 

skúška 

Rigorózna 

skúška 

Dizertácia 

(PhD., CSc.) 

Muži _ _ 6 3 _ 1 - 

Ženy _ 2 36 25 _ 4 1 

Spolu _ 2 42 28 _ 5 1 

Veková a rodová štruktúra 

Do 30 rokov Od 30 do 40 Od 40 do 50 rokov 50 a viac rokov Dôchodkový vek 

rokov 

Muži 1 1 - _ 2 

Ženy 3 19 9 10 2 

Spolu 4 20 9 10 4 

Geografická štruktúra 

Bydlisko 

v mieste školy 

Bydlisko vzdialené 

do 10 km od 

miesta školy 

Bydlisko vzdialené do 

20 km od miesta školy 

Bydlisko vzdialené 

nad 20 km od miesta 

školy 

Muži 4 _ _ _ 

Ženy 33 3 _ _ 

Spolu 37 3 _ _ 

Účasť na akreditovaných školeniach 

Počet 

učiteľov 

na 

danom 

školení 

Názov školenia Počet absolvovaných hodín Názov organizácie, ktorá ho 

organizovala 

5 Priebežné vzdelávanie 

3 ŠKŠ 

1 Rozširujúce štúdium 

1 Doktorandské štúdium 


Účasť na neakreditovaných školeniach 

Počet Názov školenia 

učiteľov 

na 

danom 

školení 

2 Výučba programovania v programovacom 

jazyku Baltie 4 C# pre mierne pokročilých 

1 Odborný seminár učiteľov TV – na tému 

stratégia riadenia PK-TV, problematika CO- 

OČAPa vzdelávacieho podujatia Analýzy 

záujmovej telesnej výchovy v súčasných 

podmienkach ZŠ , SŠ – SAŠŠ 

1 0bdorno-metodický seminár s názvom 

Tvorivá dramatika ako prostriedok rozvíjania 

kľúčových kompetencií 

1 Odborno – metodický seminár na tému „ 

Rozvíjanie kľúčových kompetencií na 

hodinách SJaL, seminár pre učiteľov SJ a D 

Tvorivá dramatika ako prostriedok výchovy 

a vzdelávania a podujatie Inovácie vo výučbe 

dejepisu 

1 Odborný seminár na tému Získavanie 

najaktuálnejších dátových informácií pre 

výučbu zemepisu 

Počet 

absolvovaných 

hodín 

Názov organizácie, ktorá ho 

organizovala 

MPC Prešov 

MPC Prešov 

MPC Prešov 

MPC Prešov 

MPC Prešov 

1 Tvorivá dielňa: Tvorivosť na hodinách VV a PV MPC Prešov 

1 Pracujeme s interaktívnou tabuľou na 

hodinách matematiky. 

1 Seminár v rámci Medzinárodného héliofyzikálneho 

roka na tému Vzťah Slnka a Zeme 

1 Seminár Oxford, nová séria učebníc Project 

English, Longman Day, Prešov, 

1 Školenie k projektu Global Gateway 

2 Školenie k programu Comenius – školské 

partnerstvá 

10 Školenie multiplikátorov k tvorbe ŠkVP Košice 

2 Inštruktorské školenia v rámci projektu 

Naučte sa viac na tému Bezpečne na 

internete 

2 eBeam- tabuľa pri práci učiteľa pre 

multimediálnu učebňu 

ELFA, P-Mat 


2 Microsoft Roadshow 2007 – príspevky 

k projektovému vyučovaniu 

1 Konferencia s medzinárodnou účasťou na 

tému Súčasná katechéza – škola viery 

1 Konferencia na tému Problémy násilia, 

agresivity u detí 

1 Odborný seminár Agresívne správanie u detí 

a pozitívne usmerňovanie detí 

1 Odborný seminár Šikanovanie agresivita 

a kriminalita u školskej mládeže 

Microsoft Slovakia 

organizovaná Kňazským 

seminárom v Spišskom 

Podhradí 

organizovaná Kňazským 

seminárom v Spišskom 

Podhradí 

organizovaný Vzdelávacím 

strediskom v Košiciach 

organizovaný Vzdelávacím 

strediskom v Košiciach 

Aktivity učiteľov, ktorí realizujú školenia alebo rôzne kluby 

Počet učiteľov na Názov školenia alebo klubu 

danom školení 

35 Tvorba výučbových materiálov 

pre projektové vyučovanie 

s využitím IKT 

12 Kurz „Bezpečne na internete“ 

v rámci projektu „Naučte sa viac“ 

Pre koho je daná aktivita určená 

P-MAT, n. o. 

v spolupráci s ÚPSVaR v Poprade 

MSITA, Elfa, P-Mat 


C) ANALÝZA VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PROCESU 

Prehľad vyučovaných predmetov a alokovaných hodín nad rámec Štátneho vzdelávacieho 

programu. 

ZÁKLADNÁ ŠKOLA: 

ISCED1: 

Vzdelávacia oblasť predmety Počet hodín Poznámky 

1. ročník 

Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk a literatúra 9 ŠVP doplnený o 1 

vyučovaciu hodinu 

Cudzí jazyk (a) 1 

Matematika a práca s Matematika 4 

informáciami 

Informatická výchova (b) 1 

Príroda a spoločnosť Prírodoveda 1 ŠVP doplnený o 0,5 

vyučovacej hodiny 

Človek a hodnoty 

Etická výchova / náboženská 0,5 

výchova 

Umenie a kultúra Výtvarná výchova 2 ŠVP doplnený o 1 


Hudobná výchova 1 

Regionálna výchova 0,5 

Zdravie a pohyb Telesná výchova 2 

Spolu 22 

Poznámky: 

Predmety Etická výchova / náboženská výchova Regionálna výchova sa budú vyučovať každý druhý 

týždeň 1 hodina. 

Poznámky k deleniu tried: 

a) Anglický, nemecký, Predmet sa vyučuje v skupinách, ktoré sa môžu napĺňať do počtu 12 žiakov 

Skupiny možno vytvárať aj zo žiakov rôznych tried toho istého ročníka. 

b) Na vyučovanie predmetu Informatická výchova sa bude trieda deliť na skupiny, ktoré sa budú 

napĺňať do počtu 12 žiakov. 


ISCED2 

Vzdelávacia oblasť predmety Počet hodín Poznámky 

5.ročník 

Jazyk a komunikácia Slovenský jazyk 5 

Prvý cudzí jazyk 4 ŠVP doplnený o 1 


Matematika a práca s 

informáciami 

Matematika (a) 4 ŠVP doplnený o 0,5 


Informatika (b) 1 ŠVP doplnený o 0,5 


Človek a príroda Biológia 2 ŠVP doplnený o 1 


Človek a spoločnosť Dejepis 1 

Geografia 2 ŠVP doplnený o 1 


Občianska výchova 1 


Etická výchova / náboženská 1 

výchova 

Umenie a kultúra Výtvarná výchova 2 ŠVP doplnený o 1 


Regionálna výchova 1 

Hudobná výchova 1 

Zdravie a pohyb 

Telesná a športová výchova 2 

(c) 

Spolu 27 

Poznámky k deleniu tried: 

a) Anglický, nemecký, ruský jazyk. Predmet sa vyučuje v skupinách, ktoré sa môžu napĺňať do počtu 

17 žiakov. Skupiny možno vytvárať aj zo žiakov rôznych tried toho istého ročníka. 

b) Na vyučovanie predmetu Informatika sa bude trieda deliť na skupiny, ktoré sa budú napĺňať do 

počtu 17 žiakov. 

c) Triedy sa delia, respektíve spájajú na skupiny chlapcov a dievčat. Najväčší počet žiakov v skupine 

je 25. 


VZDELÁVACIA OBLASŤ 

JAZYK A KOMUNIKÁCIA 

MATEMATIKA A PRÁCA 

S INFORMÁCIAMI 

ČLOVEK A PRÍRODA 

ČLOVEK A SPOLOČNOSŤ 

ČLOVEK A HODNOTY 

ČLOVEK A SVET PRÁCE 

UMENIE A KULTÚRA 

ZDRAVIE A POHYB 

PREDMETY 

SLOVENSKÝ JAZYK 

A SLOVENSKÁ LITERATÚRA 

JAZYK NÁRODNOSTI A 

LITERATÚRA 

PRVÝ CUDZÍ JAZYK 

DRUHÝ CUDZÍ JAZYK 

MATEMATIKA 

INFORMATIKA 

FYZIKA 

CHÉMIA 

BIOLÓGIA 

DEJEPIS 

GEOGRAFIA 

OBČIANSKA VÝCHOVA 

ETICKÁ VÝCHOVA / 

NÁBOŽENSKÁ VÝCHOVA 

SVET PRÁCE 

TECHNIKA 

HUDOBNÁ VÝCHOVA 

VÝTVARNÁ VÝCHOVA 

VÝCHOVA UMENÍM 

TELESNÁ A ŠPORTOVÁ 

VÝCHOVA 

PRIORITNÉ PRIEREZOVÉ TÉMY 

ISCED1 

Začlenenie prierezových tém: 

Dopravná výchova 

Regionálna výchova - Doprava v našej obci, Orientácia v okolí školy 

Informatická výchova – Práca s grafikou – dopravný prostriedok 

Rozvíjanie komunikačných zručností - Ako cestujeme, Pôjdeme na výlet 

Telesná výchova – Turistika, sezónne činnosti 

Slovenský jazyk a literatúra – Tvorenie viet o situáciách na obrázkoch 

Hudobná výchova - bezpečné správanie sa v rôznych dopravných situáciách 

Didaktické hry – príprava na samostatný pohyb v cestnej premávke 

Osobnostný a sociálny rozvoj 

Prírodoveda - Moja rodina, Osobná hygiena a psychohygiena 

Výtvarná výchova – portréty, rodina 

Etická výchova – Postoje a zručnosti medziľudských vzťahov, Prvky prosociálneho správania 

v detskom kolektíve, Ľudská dôstojnosť a sebaúcta, Pozitívne hodnotenie iných, Naša rodina 

Regionálna výchova - Moja trieda a škola, História obce detskými očami 

Rozvíjanie komunikačných zručností - Naša trieda, Škola a okolie, Moja rodina, Môj rodokmeň, 

Čo sa patrí a čo nie, Podstata priateľstva, Významné udalosti v živote detí, Príbehy zo života detí 


Telesná výchova – Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti, Kreatívne a estetické 

pohybové zručnosti, Sezónne pohybové činnosti 

Slovenský jazyk a literatúra – dramatizácia rozprávky, texty o rodine, činnosť horskej služby, 

vyjadrenie súhlasu, nesúhlasu s prezentovanou myšlienkou; detská literatúra 

Hudobná výchova - rešpektovať názory, potreby a práva ostatných pri inštrumentálnych činnostiach 

Environmentálna výchova 

Matematika - slovné úlohy, ktoré svojou obsahovou náplňou aktivizujú ekologické myslenie a cítenie 

detí 

Prírodoveda - Plynutie času, Zmeny v prírode, Voda, Zvieratá, Rastliny a semená 

Výtvarná výchova – modelovanie ovocia a zeleniny, stromy v ročných obdobiach, práca s prírodnými 

materiálmi 

Informatická výchova – Práca s grafikou – jesenné stromy, jarné kvety 

Rozvíjanie komunikačných zručností - Zvuky zvierat v ZOO, Príroda na jeseň, Hra so slovami, 

Pozorovanie zmien v prírode 

Telesná výchova - Aktivity v prírode, sezónne činnosti 

Slovenský jazyk a literatúra – Rozprávanie podľa obrázkovej osnovy, Práca s nápovednými obrázkami 

a ilustráciami, Čítanie súvislého textu o zime 

Hudobná výchova - pri nácviku piesní o zvieratách pestovať kladný vzťah k prírode 

Mediálna výchova 

Matematika - práca s výučbovými CD, počítačom, internetom 

Prírodoveda - Osobná hygiena a psychohygiena 

Výtvarná výchova – tvorba komiksov 

Informatická výchova – Web – internetový časopis pre deti Infovekáčik, stránka školy 

Rozvíjanie komunikačných zručností - Nákupy, obchody a reklamy, Hráme sa na slávnosť 

Multikultúrna výchova 

Výtvarná výchova – praveká maska, totemové stĺpy, architektúra – rozmanitosť príbytkov, tradičné 

remeslá 

Etická výchova - Vzájomná pomoc medzi spolužiakmi, Ochota spolupracovať v kolektíve spolužiakov, 

Pozitívne hodnotenie iných 

Regionálna výchova - Ľudové piesne, tance a kroje nášho regiónu, Naše mesto 

Informatická výchova – Práca s grafikou – vianočné pozdravy, indiánsky vigvam 

Slovenský jazyk a literatúra – Určovanie prvej hlásky v slove 

Ochrana života a zdravia 

Matematika - slovné úlohy, ktoré svojou obsahovou náplňou aktivizujú záujem detí o vlastné zdravie 

Prírodoveda - Osobná hygiena a psychohygiena, Moja rodina, Zmeny v prírode, Voda 

Výtvarná výchova – ľudské telo, postavy v pohybe 

Rozvíjanie komunikačných zručností - Starostlivosť o zdravie, Návšteva u lekára 

Telesná výchova - Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti, Psychomotorické cvičenia a hry 

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti 

Matematika - Počítanie v obore do 10, projekt: Čísla v rozprávke 

Prírodoveda - Moja rodina, projekt: Rodostrom 

Zmeny v prírode, projekt: Kalendár prírody 

Osobná hygiena a psychohygiena projekt: Zeleninový šalát a jedálny lístok 

Hmota, projekt: Je to hmota 

Rastliny a semená, projekt: Záhradné semená 

Regionálna výchova - Naše mesto, Tvorivé práce žiakov 


Informatická výchova – Práca s grafikou – vytvorenie komiksu 

Rozvíjanie komunikačných zručností – projekt : Zážitky zo života detí 

Slovenský jazyk a literatúra – projekt : Ilustrácia prečítaného textu, Dramatizácia textov, Dokončenie 

rozprávky, Tvorivé písanie 

Hudobná výchova – hudobno-dramatické vystúpenie 

ISCED2 

Začlenenie prierezových tém: 

Multikultúrna výchova 

– začlenená do jednotlivých učebných osnov týchto predmetov: dejepis, cudzie jazyky, etická výchova, 

výtvarná výchova, hudobná výchova a geografia . 

V dejepise je zaradená do tematického celku – Človek v premenách priestoru a času v témach Človek 

v pohybe, Ako si človek zmenšoval svet. 

Cudzie jazyky umožňujú poznávať odlišnosti v spôsobe života ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne 

tradície, poskytujú prehĺbenie vedomosti a vzájomného porozumenia a tolerancie, preto sú 

začlenené do viacerých tematických celkov . 

Dôležitým poslaním oblasti Umenie a kultúra – predmety výtvarná a hudobná výchova – je budovanie 

vlastnej kultúrnej identity a rozvíjanie schopnosti porozumieť iným kultúram. Rozvíjajú sa žiakove 

interkultúrne kompetencie pre komunikáciu a spoluprácu s príslušníkmi iných kultúr. 

V geografii multikultúrna výchova je začlenená do témy – Ako vytvorila príroda a človek najkrajšie 

miesta na Zemi. 

Mediálna výchova 

- začlenená do učebných osnov týchto predmetov: dejepis, slovenský jazyk a literatúra, biológia 

a občianska výchova. 

V biológii je dôležité prostredníctvom mediálnej výchovy viesť žiakov ku kritickému posudzovaniu 

mediálne šírených posolstiev v oblasti života človeka a organizmov, aby vedel rozlíšiť pozitívne 

správy, ktoré mu pomôžu žiť a pracovať zdravým spôsobom života a negatívne mediálne vplyvy, ktoré 

by mohli narušiť jeho zdravie, prácu a rodinný život. 

V dejepise je zaradená mediálna výchova v tematických celkoch – Pamiatky v priestore a čase, 

Človek a komunikácia. 

Osobnostný a sociálny rozvoj 

- začlenený do učebných osnov týchto predmetov: dejepis, biológia, etická výchova, náboženská 

výchova, občianska výchova, telesná a športová výchova. Triednické hodiny sú zamerané na 

osobnostný a sociálny rozvoj žiakov. 

V biológii na plnohodnotný a zodpovedný život je úlohou pripraviť žiaka cestou uvedomenia si 

spolužitia človeka s ostatnými organizmami a podriadenia sa človeka prírodným zákonom. 

Prostredníctvom náboženskej výchovy žiak objavuje a rozvíja svoj vnútorný rozmer. Na hodinách 

telesnej a športovej výchovy je potrebné rozvíjať potenciál žiakov pre plnohodnotný a zodpovedný 

život. Postupne v jednotlivých tematických celkoch sa má umožniť žiakom sebapoznávanie, rozvíjať 

sebadôveru, a tým prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Prijímať normy a pravidlá kolektívu, 

reálne prijímať víťazstvá a prehry v športe i v spoločenskom prostredí. Občianska výchova a etická 

výchova prispieva k osvojeniu si pravidiel a noriem správania sa doma, v škole a na verejnosti. 

Environmentálna výchova 

– je integrovaná do vzdelávacieho procesu počas celého školského roka takmer vo všetkých 

predmetoch. Najviac sa na tejto výchove podieľa vzdelávacia oblasť Človek a príroda. V tejto oblasti 


podstatné je poznanie základných princípov ochrany krajiny a životného prostredia a uvedomenia si 

negatívnych zásahov človeka do prírody. 

Dopravná výchova 

– je realizovaná v branom kurze a účelových cvičeniach. V budúcnosti formou kurzu na dopravnom 

ihrisku, na čo škola vyčlení 1 deň . 

Ochrana života a zdravia 

– začlenená do učebných osnov predmetov: biológia, občianska výchova, telesná a športová výchova. 

Realizovaná je aj v branom kurze v témach: riešenie mimoriadnych situácii, zdravotná príprava, pohyb 

a pobyt v prírode. 

V biológii budú žiaci vedení k správnemu pochopeniu a udržiavaniu biologickej rovnováhy a budú 

upozornení na skutočnosti, ktoré ohrozujú zdravie človeka a ostatných organizmov. V jednotlivých 

tematických celkoch telesnej a športovej výchovy naučíme žiakov podať prvú pomoc pri úraze 

v rôznom prostredí, postarať sa o svoje fyzické a psychické zdravie, rozvíjať svoju všeobecnú 

pohybovú výkonnosť s orientáciou na udržanie a zlepšenie zdravia, vybrať si a vykonávať pohybové 

činnosti, ktoré bezprostredne pôsobia ako prevencia civilizačných chorôb. 

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti 

– začlenená do všetkých vzdelávacích oblastí, najmä vo vzdelávacej oblasti matematika a práca 

s informáciami. 

Dejepis – projekt Ulice mesta v premenách času. 

Biológia – Liečivé rastliny v mojom okolí. 

Geografia – Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek a príroda. 

Analýza výsledkov žiakov na súťažiach a olympiádach za posledných 5 rokov 


Názov 

Počet 

zúčastnených 

žiakov zo 

školy 

Umiestnenie v okresných, 

krajských a celoslovenských 

kolách 

Matematická olympiáda 76 Matej Petrovič 4.miesto – 

okresné kolo 

Fyzikálna olympiáda 

13 Michal Kamenický – 1. miesto, 

Tomáš Spišák – 3. miesto, 

Tomáš Rimbala – 3. miesto 

v okresnom kole; 

Tomáš Spišák – 10. miesto, 

Tomáš Rimbala – 32. miesto 

v krajskom kole 

Chemická olympiáda 

Jazyková olympiáda 

Geografická olympiáda 

12 Tomáš Rimbala 2. miesto, 

Bibiána Lopatková 3. miesto, 

Michal Kamenický 4. miesto, 

Nikola Kašperová 6. miesto 

v okresnom kole 

15 Vladimír Bryndza – 7. miesto, 

Ján Galik – 6. miesto 

Poznámka 



Biblická olympiáda 10 

Ekologická olympiáda 5 

PIKOMAT 10 

ZUČ 

50 1.miesto – spev ľudových 

piesní – skupina ( príprava 

Zelená) 

1.miesto – spev modernej 

piesne skupina –(p.Lorková) 

1.miesto – scénka- A predsa 

mám vodičák –( príprava 

Zelená ) 

2.miesto – moderný tanec –( 

príprava Dluhošová) 

3.miesto – fotografia – ( 

príprava Sanitriková ) 

2.m. Ľudový tanec-skupina 


Hviezdoslavov Kubín 19 V I. kat. získal 3. miesto - 

Adam Korkos, v prednese 

poézie. V II. kat.- poézia získal 

1. miesto – Vladimír Ilaš 


Šaliansky Maťko 6 

Umelecké súťaže : 

Výtvarné 

84 

Hudobné 

Dramatické 

iné – Slávik Slovenska 

17 

MAKS 

14 Ján Galik 8.B - 6. miesto 

v rámci kraja 

KLOKAN 129 

FYZIQ 

3 Vladimír Bryndza – 34. miesto 

v rámci kraja, Michaela Kuľová 

– 34. miesto v rámci kraja 

Iné: 

Pytagoriáda 128 Vladimír Bryndza 1.miesto – 

okresné kolo 

Archimediáda 9 Monika Jendrichovská – 

1.miesto, Vladimír Bryndza – 

2. miesto, Lea Kútniková – 8. 

miesto, Dominik Iľaš – 9. 

miesto v okresnom kole 

Technická olympiáda 3V 3 


Na skládky sme krátki 4 

Ako doma šetríme 

energiou 

2 

Olympiáda v AJ, NJ 

4 Anglický jazyk: 

Kategória 1A – Daniela 

Sninčáková (7.C) 7. miesto 

Kategória 1B – Bibiána 

Lopatková (9.A) 2. miesto 


Nemecký jazyk: 

Kategória 1A – Marek Šurc 

(7.A) 3. miesto 

Kategória 1B – Tomáš Spišák 

(9.A) 1. miesto 

Kvíz „British Culture“ 3 

Project Competition 

Športové súťaže : 

v školskom roku 

2007/2008 

2 Lea Kútniková (7.B) – My 

School. 

Bibiána Lopatková (9.A) – Me 

and my Hobbies. 

Majstrovstvá SR žiakov a žiačok 

Banská Bystrica 

8.-9. 9. 2007 

5. miesto Hana Petruláková skok do diaľky 

10. miesto Kevin Kraus hod oštepom 

M – VsAZ družstiev žiactva – 4.kolo 

Košice 

2.miesto Hana Petruláková skok do diaľky 

4.miesto Hana Petruláková 60 m 


5.miesto Lívia Jurčíková 1 500 m 

5.miesto Marko Repaský 600 m 

6.miesto Petra Lojková vrh guľou 

6.miesto Petra Lojková hod diskom 

6.miesto Martina Kalafutová 300 m 

6.miesto Jana Faltinová hod kriket.loptičkou 

7.miesto Marko Repaský 60 m 

22.9.2007 


8.miesto Oliver Urda skok do diaľky 

9.miesto Jana Faltinová skok do diaľky 

9.miesto Lea Kútniková hod kriket.loptičkou 

Okresné kolo žiakov ZŠ v cezpoľnom behu ____ SAŠŠ 

27.9.2007 

Družstvo žiakov 

Družstvo žiačok 

5.miesto 

5.miesto 

0.ročník futbalového turnaja o Putovný pohár primátora mesta Levoča 28.9.2007 

Družstvo 9.ročníka 1.miesto 

Družstvo 8.ročníka 5.miesto 

Majstrovstiev Východoslovenskej oblasti v cestnom behu vo Svite 13.10. 2007 

Najmladší žiaci (1997-96) 

Najmladšie žiačky (1997-96) 

2.miesto Repaský Marko 

3.miesto Takáč Matúš 

4.miesto Bonk Silvester 

6.miesto Lojko Filip 

7.miesto Urda Oliver 

8.miesto Kútnik Oliver 

10.miesto Paciga Adam 

4.miesto Pitoňáková Veronika 

5.miesto Soligová Slávka 

Mladší žiaci (1994-1995) 4.miesto Soliga Ján 

7.miesto Kovács Marcel 

8.miesto Mlynarčík Erik 

10.miesto Ilaš Vladimír 

Mladšie žiačky (1994-1995 

Starší žiaci (1993-1992) 

Staršie žiačky (1993-1992) 

5.miesto Takáčová Kristina 

6.miesto Kútniková Lea 

6.miesto Takáč Ján 

8.miesto Kováč Ján 

4.miesto Petruláková Hana 

5.miesto Hozzová Zuzana 


Vianočný basketbalový turnaj 7.-9.ročníka 12. a 19.12.2007 

žiaci 1.miesto IX.B 

2.miesto VIII.C 

3.miesto VII.C 

žiačky 1.miesto IX.A 

2.miesto IX.C 

3.miesto VII.B 

Florbalový turnaj 12. a 19.12.2007 

5.-6.ročník 1.miesto VI.A 7.-9.ročník 1.miesto IX.C 

2.miesto V.B 2.miesto VIII.C 

3.miesto V.C 3.miesto VIII.B 

Florbalový turnaj mladší žiaci 

2. miesto 

Spišský Hrhov 

7.2.2008 

Obvodné kolo ZŠ v basketbale ___ _ SAŠŠ 

dievčatá 

chlapci 

2.miesto 

5.miesto 

12.2.2008 

22.2.2008 

Okresné kolo vo vybíjanej 

SAŠŠ 

22.03.2007 

družstvo dievčat 

5. miesto 

Okresné kolo futbalu 

SAŠŠ 

18.4.2007 

družstvo mladších žiakov 5.miesto 19.4.2007 

družstvo starších žiakov 5.miesto 

M – VsAZ družstiev žiactva – 1.kolo Košice 01.05.2007 

1.miesto Hana Petruláková diaľka 

1.miesto Vladimír Ilaš 60 m prekážok 

2.miesto Vladimír Ilaš diaľka 


3.miesto Martin Čekan 60 m 

6.miesto Martin Čekan diaľka 


10.miesto Daniela Sninčáková 60 m 

14.miesto Kristína Sipková 60 m 

16.miesto Ivana Sámelová 60 m 

17.miesto Ján Soliga 600 m 


1.miesto Marcel Kovács kriket 

2.miesto Jana Faltinová diaľka 


3.miesto Jana Faltinová kriket 


4.miesto Lea Kútniková kriket 

4.miesto Michal Melikant 60 m 


7.miesto Jana Faltinová 300 m 




10.miesto Marko Repaský kriket 


12.miesto Veronika Pitoňáková 300 m 

14.miesto Veronika Pitoňáková diaľka 

14.miesto Slávka Soligová 300 m 

14.miesto Lea Kútniková 600 m 

17.miesto Kristína Sipková diaľka 

20.miesto Nikolas Spišský 300 m 


1.miesto Dávid Mrúz guľa 

1.miesto Dávid Mrúz disk 

1.miesto Dávid Mrúz oštep 


3.miesto Lea Kútniková guľa 


3.miesto Jana Faltinová diaľka 

3.miesto Marcel Kovacs diaľka 




6.miesto Marcel Kovacs 150 m 

8.miesto Ján Soliga výška 

9.miesto Oliver Kútnik 1000 m 

9.miesto Jana Faltinová 150 m 

10.miesto Tibor Denčák 1000 m 

10.miesto Lea Kútniková 600 m 


15.miesto Ján Soliga 150 m 



Obvodné kolo atletiky družstiev ZŠ Levoča 15.05.2008 



1.miesto Ján Kováč 300 m 

1.miesto Kevin Kraus výška 


1.miesto Kevin Kraus diaľka 

1.miesto Dávid Mrúz kriket 


1.miesto Karin Hlavačová výška 

2.miesto Ivana Pitoráková diaľka 

2.miesto Ivana Pitoráková 60 m 

3.miesto Lea Kútniková guľa 

4.miesto Jana Faltinová kriket 



5.miesto Ivana Samelová 600 m 

5.miesto Ján Takáč 1000 m 

družstvo chlapcov a dievčat 1.miesto 

Krajské kolo atletiky družstiev ZŠ Levoča 03.06.2008 

1.miesto Kevin Kraus výška 

3.miesto Kevin Kraus diaľka 





družstvo žiačok 8.miesto, družstvo žiakov 9.miesto 

Majstrovstvá východoslovenskej oblasti starších žiakov Košice 22.06.2008 

majstri kraja Hana Petruláková v skoku do diaľky 

Dávid Mrúz v hode diskom 

Kevin Kraus v skoku do výšky a v hode oštepom 

Olympijský festival detí a mládeže Slovenska ( ped. dozor: p. uč. Harčárová, Guffová): 

1. ročník: 

Beh na 30 m: 1.miesto – Lukáš Matalík – 1.A 

2.miesto – Katarína Sámelová – 1.A 

3.miesto – Dávid Šurc – 1.C 

Beh na 200 m: 1.miesto – Dávid Šurc – 1.C 

3.miesto – Karin Barbuščáková – 1.C 

Skok do diaľky z miesta: 1.miesto – Lukáš Matalík – 1.A 

1.miesto – Klaudia Nemcová – 1.A 

2.miesto – Samuel Bagar – 1.B 

3.miesto – Romana Krochľáková – 1.C 

Hod tenisovou loptičkou: 2.miesto – Sebastián Kružliak – 1.B 

3.miesto – Alžbeta Lisoňová – 1.B 

2. ročník: 

Beh na 30 m: 1.miesto – Leonard Spišský – 2.A 

1.miesto – Simona Polláková – 2.A 

3.miesto – Zuzana Šefčíková – 2.C 

Beh na 200 m: 1.miesto – Jozef Gura – 2.A 

2.miesto – Magdaléna Šimoničová – 2.B 

Skok do diaľky z miesta: 1.miesto – Natália Lorková – 2.B 

2.miesto – Samuel Lazar – 2.B 

3.miesto – Zuzana Šefčíková – 2.C 

3.miesto – Matej Lukáč – 2.C 

Hod tenisovou loptičkou: 1.miesto – Jozef Gura – 2.A 


2.miesto – René Šurc – 2.B 

3.miesto – Denisa Dzurilová – 2.C 

3.miesto – Štefan Lizák – 2.C 

Hana Petruláková bola slávnostne vyhlásená najúspešnejším športovcom mesta Levoča za rok 2007 

v atletike. 

Poznámka: vzhľadom na vysokú aktivitu v tejto oblasti uvádzané údaje sú za školský rok 2007/2008. 


Analýza projektovej činnosti financovaných z rozpočtových kapitol 

jednotlivých ministerstiev, EÚ a nadácií za posledných 5 rokov 

Názov 

Podaný Realizovaný Rok 

projekt projekt 

Jazykové laboratórium áno áno 2007 

Otvorená škola – šport áno áno 2008 

Škola podporujúca zdravie áno áno 2006 - 2008 

Enviroprojekt 

Dopravné ihriská 

Elektronizácia knižníc áno áno 2008 

Školské jedálne 

Projekty pre sociálne znevýhodnených žiakov 

................ 

............... 

Digitálni štúrovci 

Infovek áno áno 1999 - 2007 

Konto Orange, n.f. 

– Školy pre budúcnosť 

E-twinnig áno áno 2008 

Microsoft IT Academy 

áno áno 2005 - 2008 

Národný projekt XI. v spolupráci s ÚPSVaR 

v Poprade zameraný na vzdelávanie 

zamestnancov 

áno áno 

Projekty z iných nadácií 

Medzinárodné – Comenius 

áno nie 2008 

školské partnerstvá – s Estónskom a Nemeckom 

ESF projekty 

áno áno 2009 - 2010 

OP Vzdelávanie – Premena tradičnej školy na 

modernú 

Škola, ktorej to myslí áno áno 2007 – 2008 



DLHODOBÉ PROJEKTY 

ISCED 1: 

Chystáme sa do školy – pravidelná spolupráca s materskými školami, spoločné športové aktivity, 

účasť na vyučovaní v 1. ročníku, šarkaniáda. 

Intervenčný program na posilnenie prosociálneho správania – mesačné aktivity realizované 

v jednotlivých ročníkoch v spolupráci so školským psychológom. 

Program pre slaboprospievajúcich rómskych žiakov na posilnenie školskej úspešnosti realizovaný 

školským špeciálnym pedagógom. 

Športový deň pre žiakov a rodičov školy- tradičná jesenná víkendová aktivita pre žiakov, rodičov 

a pedagógov školy. 

Využívanie projektového vyučovania vo výchovno-vzdelávacom procese, tvorba edukačných 

materiálov pre projektové vyučovanie a ich prezentácia na portáli Moderný učiteľ. 

Tvorivé dielne – vianočná, veľkonočná, vyrezávanie tekvíc, udržiavanie regionálnych zvykov a tradícií. 

Ľudové remeslá nášho regiónu –projektové vyučovanie v predmetoch regionálna výchova, výtvarná 

výchova, hudobná výchova a prírodoveda. 

Mesiac s detskými knihami – projekt na posilnenie čitateľskej gramotnosti, na spoznávanie pôvodnej 

a súčasnej literárnej tvorby a jej autorov. 

Infovek - Multimediálna čítanka – rozvoj tvorivosti, inovatívnosti v procese osvojovania materinského 

jazyka a počítačovej gramotnosti žiakov 3. a 4. ročníka. 

Škola podporujúca zdravie - Týždeň zdravia – aktivity zamerané na zdravú výživu, zdravý spôsob 

života, prevenciu pred chorobami, poskytovanie prvej pomoci a šport. 

Európsky deň jari – European Spring Day - Európska jar je každoročne organizovanou iniciatívou, 

ktorá podnecuje k tomu, aby sme si vyhradili jeden deň z nášho školského kalendára na 

zorganizovanie aktivít, ktoré sú zamerané na debatu, interakciu a zamýšľanie sa nad európskymi 

témami. Európska jar je príležitosťou pre všetkých mladých ľudí vyjadriť svoj názor a upriamiť na seba 

pozornosť Európy. 

Drama festival v anglickom jazyku - je každoročnou obľúbenou aktivitou, ktorá je vynikajúcou 

prehliadkou scénok, situačných dialógov, rozprávok žiakov základných škôl, ktoré si pripravia 

v anglickom jazyku. 

eTwinning - spolupráca so školou v Jablonnom nad Orlicí, Česká republika. Spolupráca sa zameriava 

na získavanie poznatkov a faktov z regiónu našej a partnerskej školy v troch jazykoch – slovenskom, 

českom a anglickom. 

ISCED 2: 

Jazyk a komunikácia 

Európsky deň jari – European Spring Day - Európska jar je každoročne organizovanou iniciatívou, 

ktorá podnecuje k tomu, aby sme si vyhradili jeden deň z nášho školského kalendára na 

zorganizovanie aktivít, ktoré sú zamerané na debatu, interakciu a zamýšľanie sa nad európskymi 

témami. Európska jar je príležitosťou pre všetkých mladých ľudí vyjadriť svoj názor a upriamiť na 

seba pozornosť Európy. 

Comenius- v rámci tohto medzinárodného projektu budeme sa usilovať o nadviazanie spolupráce so 

školami v krajinách EÚ / Nemecko, Estónsko, Slovensko/ 

Projektové vyučovanie - je pravidelnou aktivitou, ktorú realizujeme v rámci vyučovania cudzích 

jazykov. Pri projektovom vyučovaní žiaci riešia zväčša úlohy a zadania nadväzujúce na témy 

preberané v jednotlivých témach, ktoré vychádzajú z reálneho života a učia žiaka riešiť a zvládať aj 

rôzne praktické úlohy. 


Drama festival v anglickom jazyku - je každoročnou obľúbenou aktivitou, ktorá je vynikajúcou 

prehliadkou scénok, situačných dialógov, rozprávok žiakov základných škôl, ktoré si pripravia 

v anglickom jazyku. 

Činnosť knižnice anglickej literatúry – zameraná na celoročnú možnosť navštevovania 

a vypožičiavania si kníh, časopisov, CD, videa a rôznych doplnkových materiálov v anglickom jazyku. 

Knižnica je pripojená na internet a žiaci majú možnosť si tu zorganizovať svoje aktivity a úlohy pre svoj 

rozvoj v rámci vzdelávania v anglickom jazyku. 

Činnosť knižnice nemeckej literatúry – zameraná na celoročnú možnosť navštevovania 

a vypožičiavania si kníh, časopisov, CD, videa a rôznych doplnkových materiálov v nemeckom jazyku. 

Knižnica je pripojená na internet a žiaci majú možnosť si tu zorganizovať svoje aktivity a úlohy pre svoj 

rozvoj v rámci vzdelávania v nemeckom jazyku. 

eTwinning - ide o spoluprácu so školou v Jablonnom nad Orlicí, Česká republika. Spolupráca sa 

zameriava na získavanie poznatkov a faktov z regiónu našej a partnerskej školy v troch jazykoch – 

slovenskom, českom a anglickom. Cieľom spolupráce je vzájomné spoznávanie kultúrnych a ľudových 

tradícií oboch národov. 

Kvíz „British Culture“ – jazykový kvíz zameraný na kultúru, slovnú zásobu, gramatiku a literatúru. 

Vianočná tvorivá dielňa - jedinečný súbor aktivít, ktorý sa realizuje počas vianočného obdobia 

v spolupráci všetkých cudzích jazykov spoločne. Prostredníctvom týchto aktivít žiaci majú možnosť 

spoznať zvyky a tradície tohto sviatku a spoznať tak kultúru krajiny, ktorej jazyk sa žiaci učia. 

Činnosť žiackej knižnice – zameraná na celoročnú možnosť vypožičiavania si kníh umeleckej 

a vedecko-populárnej literatúry. 

Túry do slovenskej literatúry –projekt zameraný na spoznávanie spisovateľov, ktorí študovali alebo 

tvorili v našom regióne. Projekty o spisovateľoch a ich tvorbe žiaci odprezentujú v marci - Mesiaci 

knihy. 

Žiakov zapojíme do súťaží Prečo mám rád slovenčinu, Európa v škole. 

Matematika a práca s informáciami 

Pre žiakov 2. stupňa zorganizujeme školský projekt „Matematické hlavolamy“, ktorý prispieva k rozvoju 

tvorivého matematického myslenia, logického myslenia a zvyšuje záujem o matematiku. 

Žiakov budeme motivovať k vytváraniu projektov na témy z histórie matematiky s využitím IKT. 

Človek a príroda 

Ku Dňu Zeme sa organizuje dlhodobý projekt, v ktorom žiaci druhého stupňa prezentujú a 

predvádzajú pokusy mladším žiakom na rôzne témy z ekológie – kyslé dažde, separovaný zber 

odpadov, znečisťovanie ovzdušia a vody a pod. 

V predmete chémia vypracovať projekty zamerané na životné prostredie, zdravý životný štýl 

a významné osobnosti v chémii. 

V rámci vyučovania biológie pripravujeme dlhodobý projekt Liečivé rastliny v mojom okolí. 

Prácou na projekte budú žiaci aktívne spoznávať živé a neživé organizmy, ich význam v prírode a pre 

život človeka. 

Človek a spoločnosť 

Pripravíme projektový deň pod názvom Ulice nášho mesta v premenách času. Žiaci vyhľadajú 

a spracujú materiál o minulosti a prítomnosti mesta. Informácie získajú v archíve, v knižnici, na 

internete i z rozprávania starých rodičov. Použijú školský digitálny fotoaparát, aby mohli projekt 

doplniť fotografiami a pri spracovaní informácií využijú PC. 

Projekt Hráme sa na pracovníkov múzea je zameraný na vyhľadávanie, triedenie, spracovanie – 

evidovanie hmotných a písomných prameňov. Výsledkom práce žiakov bude vytvorenie historickej 

expozície v priestoroch školy. Na projekte budeme spolupracovať s pracovníkmi múzea. 

Žiaci sa budú podieľať na vydávaní školského časopisu Desiatačik 

V rámci geografie zrealizujeme celoročný projekt pod názvom Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré 

vytvoril človek a príroda. 


Žiakov zapojíme do Biblickej olympiády. 


Človek a svet práce 

Kariérne poradenstvo- projekt zameraný na usmernenie žiakov pri výbere školy a povolania. 

Umenie a kultúra 

Pripravíme projekt Školská Akadémia – zameraný na prezentovanie umeleckej tvorivosti žiakov 

v oblasti hudobno-pohybových, dramatických zručností žiakov. 

Zrealizujeme výtvarný projekt Dejepis vo výtvarnej výchove zameraný na zhotovenie makiet 

egyptskej kultúry/ pyramída, hieroglyfy, sarkofág/. Práce budú vystavené na školskej chodbe. 

Pripravíme žiacke výtvarné práce prezentujúce tvorbu žiakov školy v meste v rámci výstavy ZŠ G. 

Haina v priestoroch ZUŠ. 

Výtvarné riešenie knihy- projekt zameraný na návrh obalu, ilustrácií, ex- libris. Súčasťou projektu je 

výstavka prác na školskej chodbe. 

So žiakmi pripravíme umelecké pásmo, v ktorom predstavia folklór , ľudové zvyky a tradície nášho 

regiónu pri príležitosti významných sviatkov/ Vianoce, Deň matiek/. 

Slávik Slovenska- projekt v interpretácii ľudovej piesne , výsledkom bude zapojenie najlepších 

spevákov do súťaže Slávik Slovenska. 

Zdravie a pohyb 

Bojujme proti šikanovaniu - projekt zameraný na elimináciu prítomnosti sociálno-patologických javov 

a posilnenie prosociálneho správania sa žiakov. 

Cieľom projektu je : 

- realizovať opatrenia na predchádzanie a zamedzenie šikanovania, 

- samostatnosť ale i spolupráca žiakov pri aktivitách, 

- aktivity Žiackeho parlamentu spojiť s vyučovacími predmetmi, týkajúcimi sa všetkých činností a 

situácií v škole, v ktorých sa učí prijímať všeobecné hodnoty spoločnosti, identifikovať sa nimi a 

konať v ich duchu v každodennom živote. 

Športový deň - deň, kedy sú zapojení do pohybových aktivít žiaci rodičia, žiaci a učitelia našej školy. 

Cieľom je šírenie pozitívneho vplyvu pohybovej aktivity na zdravie ľudí rôznych vekových kategórii. 

Tvorba projektov vyhlásených MŠ SR – Otvorená škola pre šport s cieľom získať financie na 

skvalitnenie výučby telesnej výchovy a podmienok pre jej realizáciu. 

Beseda s významným športovcom – stretnutie za účelom motivovať žiakov k záujmu o pestovanie 

športu. 


ANALÝZA Z POHĽADU UČITEĽA ŠKOLY 

Škola má priemerne 45 pedagogických zamestnancov. Na škole pôsobí 1 asistentka učiteľa, 

školská špeciálna pedagogička na znížený pracovný úväzok a školská psychologička Všetci 

pedagogickí zamestnanci majú požadovanú pedagogickú a odbornú spôsobilosť. Pedagogický zbor 

školy je vyvážený, pozostáva zo skúsených pedagógov, ale aj mladých ambicióznych a schopných 

pedagógov. Výchovná poradkyňa je skúsená učiteľka s požadovanou kvalifikáciou, podobne aj 

koordinátorka školského vzdelávacieho programu. Pre skvalitnenie vyučovania cudzích jazykov si 

budú dopĺňať vzdelanie v tejto oblasti vyučujúce v primárnom vzdelávaní. Dvaja vyučujúci si dopĺňajú 

vzdelanie na vyučovanie informatiky na nižšom sekundárnom vzdelávaní. 

Prieskumu sa zúčastnilo 24 respondentov - učiteľov školy. Väčšina z nich by privítala zlepšenie 

pracovného prostredia, modernizáciu učebných pomôcok, podporu a lepšie ocenenie tvorivých 

učiteľov používajúcich inovatívne formy vyučovania, lepšiu podporu výučby cudzích jazykov 

a informatiky. Aby sa im lepšie učilo potrebovali by mať k dispozícii viac moderných didaktických 

prostriedkov, menej administratívnej práce, zredukovaný počet vyučovacích hodín. Tak by bolo 

možné predchádzať stresovým situáciám. 

Na to, aby sa učitelia cítili v škole lepšie a spokojnejšie skoro dve tretiny z nich by privítalo 

opatrenia na zlepšenie klímy školy a tried, medziľudských vzťahov na pracovisku, menej stresu a viac 

priestoru na relaxáciu. Od klímy školy a triedy vo veľkej miere závisí, či žiak chodí do školy so 

záujmom alebo či školu vníma ako nutnú samozrejmosť. Prístupy učiteľa majú vytvárať optimálne 

podmienky, čiže dobrú a optimálnu klímu v triede. Klímu výrazne ovplyvňuje svojím prístupom 

k činnostiam samotný učiteľ. Sociálna klíma školy je dlhodobý proces a je typická pre danú triedu 

a daného učiteľa. Pre výchovu mravnej osobnosti žiakov je potrebné vytvoriť aj mravnú školskú 

klímu. Za účelom zlepšenia klímy školy a triedy je potrebné zo strany vedenia školy prijímať opatrenia 

ako využívanie metód pozorovania, ankiet, rozhovorov so žiakmi, učiteľmi a rodičmi. Preto by bolo 

vhodné zrealizovať pre učiteľov tréning zameraný na teambuilding. Teambuilding je zážitkový 

tréningový model, počas ktorého sa na báze cielených aktivít, vzájomnej spolupráce a spätnej analýzy 

buduje funkčný, synergický, efektívne fungujúci tím. Vďaka teambuildingu sa jednotlivci učia vymaniť 

sa z pocitu obmedzenia, dosiahnuť novú úroveň v osobnom a profesionálnom živote, eliminovať 

prekážky spomaľujúce ich rast, obohatiť svoje vodcovské a komunikačné schopnosti, rozvinúť nové 

schopnosti riešenia problémov a zvýšiť vzájomnú dôveru. Tím sa stáva kompaktným, synergickým 

a postoj „nie som si istý“ sa mení na „som schopný“. 

Učitelia hodnotili svoje osobnostné kvality z hľadiska motivácie k podávaniu permanentne 

vynikajúcich kvalitných pedagogických výsledkov, flexibility iniciatívnosti, schopnosti zvládať konflikty 

a ochoty ďalšieho vzdelávania. Najväčší počet učiteľov je motivovaný k permanentnému podávaniu 

vynikajúcich kvalitných pedagogických výsledkov tak, aby odviedli kvalitnú prácu. Kvalita práce je 

odrazom závislosti od náročnosti rozvrhu. Pri dlhodobom nadmernom zaťažovaní sa dostávajú do 

situácie, kedy kvalita ich práce klesá. Učiteľov demotivuje nezáujem zo strany žiakov, sklamanie 

a vnútorná frustrácia učiteľov. Väčšina učiteľov na škole (až 71 %) je flexibilných a sú priemerne 

iniciatívni. Štvrtina najiniciatívnejších učiteľov zdôvodňovala svoju iniciatívu záujmom o toto 


povolanie. Učitelia však dokážu byť iniciatívni, pokiaľ ide o zmysluplné veci. Rôzne administratívne 

činnosti ich od iniciatívy skôr odrádzajú. Z hľadiska schopnosti zvládať konflikty 46 % učiteľov 

hodnotilo túto svoju schopnosť ako veľmi dobrú a iba 4 % prípadov ako priemernú. Učitelia sú 

ochotní ďalej sa vzdelávať, a tak osobnostne i profesionálne rásť . Ako dôvod uvádzajú potrebu kráčať 

s dobou, ktorá na nich kladie stále vyššie nároky. 

Pri hodnotení pedagogického zboru učitelia uvádzali silné a slabé stránky, príležitosti na 

vlastný rozvoj a rast, ohrozenia a nebezpečenstvá, ktoré im ako učiteľom hrozia. Ako silné stránky 

pedagogického zboru uvádzali vzdelanie a odbornosť, kladný a zodpovedný vzťah k povolaniu, 

flexibilitu a kreativitu, možnosť realizovať mimoškolské aktivity, schopnosť počúvať iných, výborný 

vzťah k žiakom, improvizáciu a zmysel pre humor. K slabým stránkam pedagogického zboru podľa 

učiteľov patrí nedostatok času, neustále prispôsobovanie sa zmenám a nariadeniam, s ktorými 

vnútorne nesúhlasia a nie najlepšie medziľudské vzťahy. Za účelom zlepšenia medziľudských vzťahov 

by bolo vhodné zrealizovať pre učiteľov tréning zameraný na teambuilding. Učitelia oceňujú najmä 

príležitosti na rozvoj a profesionálny rast zo strany vedenia školy, sú ochotní ďalej sa vzdelávať, 

venovať sa samoštúdiu, navštevovať rôzne školenia, seminára a kurzy i realizovať projekty. Učiteľov 

ohrozujú najmä stres, vysoká záťaž, slabé finančné ohodnotenie, agresivita zo strany žiakov i ich 

rodičov, strata motivácie a entuziazmu, nedostatočná motivácia k ďalšiemu vzdelávaniu, únava 

a vyhorenie i možnosť straty zamestnania. 

Učitelia hodnotili aj školu z hľadiska jej silných a slabých stránok, príležitosti i ohrozenia jej 

rozvoja. Medzi silné stránky školy patrí najmä vysoká kvalifikovanosť pedagogického zboru, široká 

ponuka mimoškolských aktivít, realizácia národných i medzinárodných projektov, kvalitný 

manažment školy, dobré meno školy, dobré materiálne vybavenie jazykového laboratória i výborný 

športový areál. K slabým stránkam školy patrí najmä zlý stav budovy a vybavenia školy (napr. 

nábytku), agresívni žiaci, nepriaznivá sociálna štruktúra žiakov, dochádzka rómskych žiakov, odchod 

dobrých žiakov na 8-ročné gymnáziá a nie najlepšie medziľudské vzťahy. Medzi príležitosti rozvoja 

školy učitelia zaradili možnosť ďalšieho vzdelávania učiteľov, záujem rodičovskej verejnosti 

o záležitosti školy, možnosti získania finančných prostriedkov z ESF, ďalšie projekty i zlepšenie 

webovskej stránky školy. Ako ohrozenia rozvoja školy učitelia vidia najmä demografickú prognózu, 

vybavenie tried, nespoluprácu s rómskymi žiakmi a ich rodičmi a nejednotnosť pedagogického zboru. 

Učitelia sú maximálne spokojní s informovanosťou o možnostiach ich profesionálneho rastu 

zo strany vedenia školy. Ďalším významným zdrojom informácií sú vedúci predmetových komisií. 

Najmenej informácií dostávajú od metodicko-pedagogických centier a od vysokých škôl. Okrem toho 

za najbohatší zdroj informácií, ktoré súvisia s ich profesionálnym rastom, považujú internet. Tri 

štvrtiny učiteľov získava informácie od kolegov a viac ako polovica ich získava z tlače, televízie 

a ostatných masovokomunikačných prostriedkov. Až 83 % učiteľov využíva internet vo svojej 

pedagogickej práci denne. Potešiteľný je fakt, že všetci učitelia využívajú internet pri svojej práci 

aspoň príležitostne. Najviac používajú internet na komunikáciu prostredníctvom elektronickej pošty 

a vyhľadávanie informácií pre vyučovací proces. Väčšina učiteľov využíva internet na prácu 

s interaktívnymi portálmi a na prácu na projektoch. 

Potešujúci je vysoký záujem učiteľov o ďalšie vzdelávanie formou školení, kurzov 

a seminárov. Toto vzdelávanie by malo byť zamerané na prácu s modernými technológiami, na rozvoj 


motivácie, psychohygienu, rozvoj osobnosti učiteľa i žiaka. Asi tretina učiteľov má záujem o školenia 

zamerané na nové inovatívne metódy vyučovania. Učitelia vysoko hodnotia možnosť a vytváranie 

dostatočného priestoru pre ďalšie vzdelávanie zo strany vedenia školy. Veľmi negatívne však 

hodnotili podporu ďalšieho vzdelávania zo strany metodicko-pedagogického centra a iných školiacich 

inštitúcií a organizácií. 

Pri analýze materiálneho zabezpečenia z prieskumu vyplynulo, že asi polovica učiteľov si 

vytvára vlastné učebné pomôcky. Ide najmä o učiteľov 1. stupňa, ktorí vytvárajú najmä modely, 

vzorkovnice, plagáty. Na 2. stupni sú pomôcky spojené väčšinou s využitím IKT – videoprojekcie, 

využívanie interatívnych portálov. Až 92 % učiteľov je toho názoru, že používanie didaktických 

prostriedkov skvalitňuje vzdelávanie a motivuje žiakov k lepšiemu výkonu. Vo väčšine prípadov sú 

existujúce didaktické prostriedky pre všetkých učiteľov dostupné. Iba malé percento uviedlo, že musí 

prekonávať niektoré prekážky, aby sa k týmto učebným pomôckam dostali. Dostatočný prístup 

k výpočtovej technike (PC, notebookom, tabletom, skenerom, tlačiarňam a iným) a potrebnému 

softvéru má podľa prieskumu asi tretina učiteľov a žiakov. Nadpolovičná väčšina učiteľov hodnotí 

svoju zručnosť pracovať s audiovizuálnou technikou (CD, DVD, videoprehrávačmi, dátovými 

projektormi) ako bezproblémovú. Asi tretina respondentov hodnotí vybavenie odborných učební 

(fyziky, chémie a pod.) ako dostatočné. Ostatní učitelia si myslia, že vybavenie nepostačuje, je slabé 

alebo zastarané, a preto je potrebné nakúpiť značné množstvo učebných pomôcok. 

V oblasti výchovno-vzdelávacieho procesu bol prieskum zameraný na hodnotenie dotácie 

vyučovacích hodín, možnosť meniť 30 % učiva, rozvoj kompetencií žiakov, využívanie učebných 

pomôcok a moderných metód vo vyučovacom procese i mimovyučovacie aktivity školy. Trom 

štvrtinám učiteľov vyhovuje časová dotácia vyučovacích hodín v ich predmete. Väčšina učiteľov 

využíva možnosť meniť 30 % učiva najmä na iné formy vyučovania ako sú exkurzie a projektové 

vyučovanie, ale aj na preberanie rozširujúceho učiva. Pri vyučovaní sa učitelia venujú rozvoju 

kompetencií žiakov najmä v oblasti komunikácie v materinskom jazyku, zvyšovania kultúrneho 

povedomia a vyjadrovania, matematickej kompetencie a základnej kompetencie v oblasti vedy 

a techniky, spoločenskej a občianskej kompetencie, iniciatívnosti a podnikavosti, digitálnej 

kompetencie a rozvoju komunikácie v cudzom jazyku. Z vyučovacích pomôcok učitelia najčastejšie 

využívajú ako učebné pomôcky internet (na vyhľadávanie informácií), video a audiozáznamy, 

multimediálne CD a DVD (najmä na hodinách fyziky a informatiky), vlastné prezentácie a projekty 

v elektronickej podobe (najmä na hodinách vlastivedy a prírodopisu), fólie a priesvitky, materiály 

z edukačných portálov. V najmenšej miere sú využívané stavebnice a e-learningová forma 

vyučovania. Z moderných vyučovacích metód je učiteľmi najviac využívané kooperatívne vyučovanie 

a pojmové mapovanie, ďalej je využívaná inscenačná metóda, v menšej miere problémové a 

projektové vyučovanie. Najmenej učitelia využívajú e-learningovú metódu a metódu riešenia úloh. 

Učitelia nepoznajú moderné vyučovacie metódy, ku ktorým patrí metóda riešenia prípadovej štúdie, 

metódu Philips 66 a Daltonovskú metódu vyučovania. K moderným metódam vyučovania by učitelia 

privítali školenie zamerané práve na túto problematiku. Pri výchovných alebo vzdelávacích 

problémoch sa najviac učiteľov obracia na pomoc ku školskému psychológovi, špeciálnemu 

psychológovi a k vedeniu školy. Najmenej využívajú pomoc výchovného poradcu a vôbec nevyužívajú 

rady sociálnych pracovníkov. V mimovyučovacom čase majú žiaci k dispozícii veľmi bohatú krúžkovú 

činnosť. Žiaci, si mohli vybrať niektorý z 26 krúžkov, ktoré pôsobia na škole. Tí, ktorí sa prihlásili do 


krúžkov, mohli odovzdať škole vzdelávacie poukazy. Z výchovných problémov sú najzávažnejšie 

agresívne správanie medzi žiakmi, záškoláctvo, šikanovanie a agresívne správanie žiakov voči 

učiteľom. V menšej miere sa vyskytuje rodová, rasová a iná intolerancia a drogy. 

V rámci školskej reformy sú v školskom vzdelávacom programe zakomponované všetky tri 

výchovné prvky: environmentálne prvky, výchovu k manželstvu a rodičovstvu i protidrogovú 

tematiku. Nad rámec ŠkVP sa na I. stupni učia regionálnu výchovu a rozvoj komunikačných 

schopností a na II. stupni sa pridala matematika a informatika. Predmety boli pridané po vzájomnej 

dohode a sú v tejto chvíli dostačujúce. 

Okrem dotazníkovej formy boli pri analýze potrieb školy realizované aj rozhovory 

s jednotlivým učiteľmi. Z týchto rozhovorov vyplynulo ešte niekoľko poznatkov. V oblasti osobnostnej 

vybavenosti učiteľov boli rozhovory zamerané na riešenie konfliktov medzi vedením a a učiteľmi 

a medzi učiteľmi navzájom. Tieto konflikty sa riešia diskusiou, ak k nim dôjde. Konflikty so žiakmi sa 

riešia rozhovorom s rodičmi, na ktoré je prizvané vedenie školy. Podľa učiteľov vízia školy, ktorá je 

nastavená v projekte je tá, s ktorou súhlasia. Chceli by mať klasické triedy, nie so zameraním. Posilnili 

by IKT a výučbu cudzích jazykov. Očakávajú väčšiu podporu od mesta. Učitelia si myslia, že postupne 

dochádza k zlepšovaniu klímy na škole. Čo sa týka efektivity vzdelávania na škole, žiaci zvládajú dané 

učivo podľa ich schopností, ale väčšina áno. Učitelia sa domnievajú, že asi 75 % žiakov vie dané 

vedomosti aj uplatniť v bežnom živote. Vyhorenie a demotivácia učiteľov vyplýva aj z toho, že ich 

množstvo a kvalita práce sa neprejaví na kompetenciách žiakov. Ešte stále je v ŠkVP priestor na 

redukciu učiva, ktoré nie je potrebné. Z hľadiska rozvoja jednotlivých kompetencií v rámci 

Európskeho referenčného rámca učitelia hodnotia úroveň komunikácie žiakov v materinskom jazyku 

ako nedostatočnú, pretože prevládajú problémy s nárečím a s rómskymi žiakmi. Úroveň komunikácie 

v cudzích jazykoch je slabá. Matematické kompetencie a základné kompetencie žiakov v oblasti vedy 

a techniky sú nadpriemerné (50 – 70 %). Digitálne kompetencie žiakov sú na veľmi dobrej až výbornej 

úrovni (85 – 90 %). Spoločenské a občianske kompetencie žiakov sú v rámci normy, ale stále vždy je 

tu priestor na ich zlepšovanie. Škola tiež rozvíja u žiakov kultúrne povedomie a vyjadrovanie sa najmä 

prostredníctvom veľkého množstva rôznych kultúrnych podujatí. 

Ako vyplynulo z rozhovorov s učiteľmi, výchovný proces sa realizuje počas celého 

vyučovacieho procesu, pričom sa väčší dôraz kladie na vzdelávaciu oblasť. Výchova sa rozvíja aj na 

rôznych aktivitách počas školy alebo počas mimoškolských aktivít: akadémie, tvorivé dielne, 

projektové dni, športové dni, SPRING DAY atď. Výchovné a etické prvky sú zakomponované do 

všetkých predmetov a triednické hodiny sa realizujú tiež na niektoré témy, v ktorých sú výchovné 

a etické prvky. Z hlavných výchovných problémov je to najmä agresivita medzi žiakmi až šikanovanie 

a záškoláctvo u rómskych žiakov. V oblasti materiálneho zabezpečenia učitelia sa učitelia vyjadrovali 

k dostupným didaktickým prostriedkom, vybaveniu školy modernými IKT a k ostatnému technickému, 

funkčnému a priestorovému vybaveniu. Didaktické prostriedky sú dostupné, najmä moderná 

technológia. Najspokojnejší sú učitelia predmetov cudzích jazykov, kde je vybudované jazykové 

laboratórium a dopĺňa sa knižnica zahraničnej literatúry. Horšie to už je s didaktickými prostriedkami 

pre prírodovedné predmety, kde sú staré a nefunkčné pomôcky. Využívanie prostriedkov 

samozrejme napomáha k zvýšeniu kvality vzdelávania, pretože je to pre žiakov názornejšie, bližšie 

k nim. K výpočtovej technike (PC, notebooky, PC tablety, skenery, tlačiarne, iné prídavné zariadenia), 


potrebnému softvéru majú dostatočný prístup aj učitelia aj žiaci. Škola disponuje jednou 

interaktívnou tabuľou, ktorú využívajú pri výučbe cudzích jazykov. Nákup a údržba IKT sa realizuje 

z projektovej činnosti a malé percento aj z rozpočtu školy. Škola spolupracuje v rámci projektu 

eTwinning so školou v meste Jablonov nad Orlicí. Učitelia aj žiaci majú prístup k audiovizuálnej 

technike (CD, DVD, video prehrávače, projektory), aj ju využívajú na vyučovaní. Niektorí žiaci sú 

vyškolení a zapájajú audiovizuálnu techniku sami a tým pomáhajú učiteľom. Na I. stupni je záujem 

o syntetizátory. Triedy nie sú vybavené potrebným nábytkom a v potrebnej kvalite, čiastočne sa to 

zlepšuje. Priestor školy svojou rozlohou a funkčným riešením nevyhovuje potrebám modernej školy – 

buď je potrebné mať menej žiakov v triede alebo väčšie priestory. Ideálna by bola ešte jedna učebňa 

jazykov a jedna učebňa PC. Priestory pre športové aktivity sú dostatočné aj z hľadiska priestoru aj 

z hľadiska materiálneho vybavenia. 


DOTAZNÍK – ANALÝZA ĽUDSKÝCH ZDROJOV 

učitelia 

1. Ak by ste boli teraz riaditeľom, čo by ste podnikli, aby sa Vám škola ešte viac páčila? 

Väčšina učiteľov na danú otázku odpovedala nasledovne : 

Zlepšiť pracovné prostredie, 

Vymaľovať, vymeniť nábytok, 

Zmodernizovať učebné pomôcky, 

Podporovať, motivovať, oceňovať všetkých inovatívnych a tvorivých učiteľov, 

Podporovať výučbu cudzích jazykov a informatiky, 

Získavať financie. 

2. Čo by bolo potrebné zmeniť, aby sa Vám lepšie učilo? 

Učitelia na danú otázku odpovedali nasledovne : 

Menej administratívnej práce, 

Mať k dispozícii moderné didaktické prostriedky, 

Zredukovať počet hodín, 

Predchádzať stresovým situáciám, 

Každý žiak mal svoj notebook. 

3. Čo by bolo potrebné zmeniť, aby ste sa cítili v škole spokojnejšie, ešte lepšie? 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov na danú otázku až 65% respondentov odpovedalo, že je 

potrebné zlepšiť klímu školy, medziľudské vzťahy na pracovisku, menej stresu a mať priestor na 

relaxáciu. Od klímy školy a triedy vo veľkej miere závisí, či žiak chodí do školy so záujmom, alebo či 

školu vníma ako nutnú samozrejmosť. Za účelom zlepšenia klímy školy treba prijímať opatrenia ako 

sú metódy pozorovania, rozhovorov so žiakmi, učiteľmi a rodičmi a dotazníky. Preto navrhujeme 

zrealizovať pre učiteľov tréning zameraný na teambuilding 

4. Ohodnoťte svoje osobnostné kvality stupnicou 1 – 5 (kde 5 je najlepšie) v nasledujúcich 

oblastiach a zdôvodnite : 

a) Motivácia k permanentnému podávaniu vynikajúcich kvalitných pedagogických 

výsledkov (kde 1 je najhoršie a 5 je najlepšie): 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov najväčší počet uviedol z hľadiska motivácie k permanentnému 

podávaniu vynikajúcich kvalitných pedagogických výsledkov dobré až priemerné hodnotenie so 

zdôvodnením odviesť kvalitnú prácu a prácu v závislosti od náročnosti rozvrhu (po 38 %). Svoju 

motiváciu hodnotí ako dostatočnú 12 % učiteľov a ako dôvod uvádzajú najmä nezáujem zo strany 

žiakov. Nedostatočnú motiváciu hodnotí 8 % učiteľov a zdôvodňujú to sklamaním a vnútornou 

frustráciou. Nikto z učiteľov nehodnotil svoju motiváciu ako výbornú. Jeden učiteľ neuviedol svoj 

postoj k motivácii (4 %). 


Počet 

% respondentov zdôvodnenie 

Motivácia respondentov 

1 - najhoršia 2 8 Sklamanie, frustrácia 

2 3 12 Nezáujem zo strany žiakov 

3 9 38 Podľa náročnosti rozvrhu 

4 9 38 Kvalitná práca 

5- najlepšia 0 0 

neuvedené 1 4 

Spolu 24 100 

Motivácia učiteľov 

10 

8 

6 

4 

2 

0 

2 

3 

9 9 

Počet respondentov 

0 

1 

1 

2 

3 

4 

5 

neuvedené 

b) Flexibilita (kde 1 je najhoršie a 5 je najlepšie): 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov najväčší počet hodnotí svoju flexibilitu ako lepšiu (54 

%). Ako priemernú ju hodnotí 29 % a ako výbornú 17 % učiteľov. Nikto nehodnotí svoju 

flexibilitu ako dostatočnú alebo nedostatočnú. Zdôvodnenie sa v odpovediach nevyskytlo. 

Flexibilita Počet respondentov % respondentov 

1-najhoršia 0 0 

2 0 0 

3 7 29 

4 13 54 

5-najlepšia 4 17 

Spolu 24 100 


Flexibilita učiteľov 

15 

13 

10 

5 

0 

0 0 

3 


4 

1 

2 

3 

4 

5 

c) Iniciatívnosť (kde 1 je najhoršie a 5 je najlepšie): 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov najväčší počet hodnotil svoju iniciatívnosť ako priemernú (38 

%), ako lepšiu ako priemernú 29 %, ako výbornú 25 % učiteľov. Ako horšiu ako priemernú až 

nedostatočnú iniciatívu uviedli v 4 % prípadov. 

Iniciatívnosť Počet respondentov % respondentov zdôvodnenie 


2 1 4 

3 9 38 

4 7 29 Pre zmysluplné veci 

5-najlepšia 6 25 Záujem o toto povolanie 

Spolu 24 100 

Iniciatívnosť učiteľov 

10 

9 

8 

6 

4 

2 

0 

1 1 


7 

6 

1 

2 

3 

4 

5 


d) Schopnosť zvládať konflikty (kde 1 je najhoršie a 5 je najlepšie): 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov najväčší počet hodnotil svoju schopnosť zvládať 

konflikty ako veľmi dobrú (46 %). Ako priemernú schopnosť hodnotili učitelia v 33 % 

prípadov, ako výbornú schopnosť 17 % a ako horšiu ako priemernú 4 % prípadov. Nikto 

neuviedol nedostatočnú schopnosť zvládať konflikty. 

Schopnosť 

zvládať konflikty 

Počet 

respondentov 

% respondentov zdôvodnenie 


2 1 4 

3 8 33 Nie som konfliktný typ 

4 11 46 

5-najlepšia 4 17 

Spolu 24 100 

Schopnosť zvládať konflikty 

15 

10 

8 

11 

1 

2 

5 

0 

0 

1 


4 

3 

4 

5 

e) Ochota ďalšieho osobnostného rastu, vzdelávania sa (kde 1 je najhoršie a 5 je najlepšie): 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov najväčší počet učiteľov hodnotí svoju ochotu ďalšieho 

vzdelávania a osobnostného rastu ako veľmi dobrú (34 %). Rovnaký počet respondentov hodnotí 

túto ochotu ako priemerná aj výbornú (29 %) so zdôvodnením, že je potrebné kráčať s dobou. 

Nikto neuviedol, že nie je ochotný ďalej sa vzdelávať, a tak osobnostne rásť. 

Ochota Počet respondentov % respondentov zdôvodnenie 

ďalšieho 

osobnostného 

rastu 

1 0 0 

2 1 4 

3 7 29 

4 8 34 

5 7 29 Potreba kráčať s dobou 


Spolu 24 100 


Ochota ďalšieho osobnostného rastu 

8 

6 

4 

2 

0 

0 

1 

7 

8 


7 

1 

1 

2 

3 

4 

5 

neuvedené 

5. Čo konkrétne vidíte ako svoje : 

a) silné stránky : 

b) slabé stránky : 

c) príležitosti na vlastný rozvoj a rast : 

d) ohrozenia a nebezpečenstvá, ktoré vám ako učiteľovi hrozia : 

silné stránky pedagogického zboru 

vzdelanie a odbornosť 

kladný a zodpovedný vzťah k povolaniu 

flexibilita a kreativita 

realizácia mimoškolských aktivít 

schopnosť počúvať iných 

improvizácia 

výborný vzťah k žiakom 

zmysel pre humor 

príležitosti na rozvoj a rast 

ďalšie vzdelávanie 

samoštúdium 

školenia 

projekty 

slabé stránky pedagogického zboru 

nedostatok času 

prispôsobenie sa zmenám v školstve 

a k nariadeniam, s ktorými vnútorne 

nesúhlasia 

medziľudské vzťahy 

ohrozenia a nebezpečenstvá, ktoré hrozia 

učiteľom 

stres 

vysoká záťaž 

slabé finančné ohodnotenie 

agresívni žiaci a ich rodičia 

strata motivácie a entuziazmu 

nedostatok motivácie k vzdelávaniu 

únava, vyhorenie 

možnosť straty zamestnania 

6. Zamyslite sa nad vašou školou a uveďte : 

a) silné stránky vašej školy: 

b) slabé stránky vašej školy: 

c) príležitosti rozvoja vašej školy: 

d) ohrozenia rozvoja vašej školy : 


silné stránky školy 

vysoká kvalifikovanosť pedagogického zboru 

široká ponuka mimoškolských aktivít 

projekty 

manažment školy 

športový areál 

dobré meno školy 

materiálne vybavenie jazykového laboratória 

príležitosti rozvoja školy 

ďalšie vzdelávanie učiteľov 

záujem rodičovskej verejnosti 

možnosti získania financií z ESF 

zlepšenie web stránky školy 

projekty 

slabé stránky školy 

zlý stav budovy a nábytku 

agresívni žiaci 

sociálna štruktúra žiakov 

dochádzka rómskych žiakov 

medziľudské vzťahy 

odchod dobrých žiakov na 8-ročné 

gymnázium 

ohrozenia rozvoja školy 

spolupráca s rómskymi žiakmi a rodičmi 

demografická krivka 

vybavenie tried 

nejednotnosť pedagogického zboru 

7. Informácie o možnostiach vášho profesionálneho rastu sa k vám dostávajú : 

a.) od vedenia školy 

b.) od vedúcich predmetových komisií a metodických združení 

c.) od Metodicko-pedagogických centier 

d.) od vysokých škôl 

e.) iné :............................................................................................ 

áno - nie 

áno - nie 

áno - nie 

áno - nie 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov jednohlasne uviedlo, že informácie o možnostiach ich 

profesionálneho rastu sa k nim dostávajú od vedenia školy (100 %). Ďalej informácie získavajú od 

vedúcich predmetových komisií (96 %) a od metodicko-pedagogických centier (42 %). Najmenej 

informácií získavajú od vysokých škôl (30 %). 

Informácie o možnostiach vášho 

profesionálneho rastu sa k vám 

dostávajú 

% respondentov 

ÁNO 


NIE 

od vedenia školy 100 0 

od vedúcich predmetových komisií a 

96 4 

metodických združení 

od metodicko-pedagogických centier 42 58 

od vysokých škôl 30 70 


Zdroje informácií profesionálneho rastu 

100 

100 98 

50 

0 

43 


30 

od vedenia škoy 

od vedúcich PK 

od MPC 

od vysokých škôl 

8. Odkiaľ získavate informácie súvisiace s profesionálnym rastom? 

a.) z internetu 

b.) z tlače 

c.) z letákov, brožúr 

d.) z televízie, médií 

e.) od známych, kolegov 

f.) z iných zdrojov:................. 

g.) nezaujímam sa o to 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov jednoznačne uvádza ako najbohatší zdroj získavania informácií, 

ktoré súvisia s ich profesionálnym rastom, internet (100 %). Ďalším zdrojom informácií sú známi 

a kolegovia 

(75 %), z tlače získava informácie 54 % učiteľov, z televízie a ostatných médií 42 % učiteľov. 

Najmenším zdrojom informácií sú letáky a brožúry. 

Odkiaľ získavate informácie Počet respondentov % respondentov 

súvisiace s profesionálnym 

rastom? 

z internetu 24 100 

z tlače 13 54 

z letákov, brožúr 8 33 

z televízie, ostatných médií 10 42 

od známych, kolegov 18 75 

z iných zdrojov 

rozhlas 

nezaujímam sa o to 0 0 


Zdroje informácií k profesionálnemu rastu 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

24 

13 

10 

8 


18 

z internetu 

z tlače 

z letákov 

z médií 

od známych 

9. Máte záujem o ďalšie vzdelávanie formou školenia? 

a) áno, mám záujem 

b) nie, nemám záujem 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov až 96 % učiteľov prejavilo záujem o ďalšie vzdelávanie formou 

školení. Iba jeden učiteľ sa vyjadril proti (4 %). 

Máte záujem o ďalšie Počet respondentov % respondentov 

vzdelávanie formou školenia? 

áno, mám záujem 23 96 

nie, nemám záujem 1 4 

Spolu 24 100 

Záujem o ďalšie vzdelávanie 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

23 


1 

áno 

nie 

10. Aké obsahové zameranie školení by ste uprednostnili ? 

a.) nové inovatívne metódy 

b.) práca s modernými technológiami 

c.) školenia zamerané na motiváciu, na psychohygienu, rozvoj osobnosti žiaka a učiteľa 

d.) iné,/ uveďte aké iné.................................... 


Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov najväčší počet učiteľov by uvítal školenie pre prácu 

s modernými technológiami (63 %). Nadpolovičná väčšina prejavila záujem o školenia zamerané na 

motiváciu, psychohygienu, rozvoj osobnosti žiaka a učiteľa (58 %). Asi tretina učiteľov má záujem 

o školenia zamerané na nové inovatívne metódy vyučovania (33 %). 

Aké obsahové zameranie školení by ste uprednostnili ? Počet % respondentov 

respondentov 

nové inovatívne metódy 8 33 

práca s modernými technológiami 15 63 

školenia zamerané na motiváciu, na psychohygienu, 

14 58 

rozvoj osobnosti žiaka a učiteľa 

iné,/ uveďte aké 0 0 

Obsahové zameranie školení 

15 

15 

14 

10 

8 

nové inovatívne metódy 

práca s modernými IKT 

5 

0 


0 

motivácia, rozvoj osobnosti 

iné 

11. Máte dostatočný priestor a podporu pre ďalšie vzdelávanie? (správne podčiarknite) 

a) zo strany vedenia školy áno - nie 

b) zo strany/ z aspektu ponúk ponuky metodického centra áno - nie 

c) zo strany iných školiacich inštitúcií a organizácií áno - nie 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov všetci učitelia uviedli, že majú dostatočný priestor a podporu 

pre ďalšie vzdelávanie zo strany vedenia školy (100 %). Negatívne však hodnotili priestor a podporu 

pre ďalšie vzdelávanie zo strany metodicko-pedagogického centra a iných školiacich inštitúcií 

a organizácií (po 67 %). 

Máte dostatočný priestor a podporu pre ďalšie 

vzdelávanie? 


ÁNO 


NIE 

zo strany vedenia školy 100 0 

zo strany/ z aspektu ponúk ponuky metodického 

33 67 

centra 

zo strany iných školiacich inštitúcií a organizácií 33 67 


100 

80 

60 

40 

20 

0 

Priestor a podpora pre ďalšie vzdelávanie 

100 

33 33 


zo strany vedenia školy 

zo strany ponúk 

zo strany iných inštitúcií 

12. Umožňuje vám zamestnávateľ vždy sa zúčastniť ďalšieho vzdelávania? Umožňuje Vám 

riaditeľ školy zúčastniť sa vzdelávacích akcií, o ktoré prejavíte záujem? 

a) áno, umožňuje 

b) nie, neumožňuje, 

c) väčšinou umožňuje 

d) skôr nie 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov najväčší počet uviedol, že zamestnávateľ im vždy umožní 

zúčastniť sa ďalšieho vzdelávanie (79 %). Ďalšou možnosťou, ktorú učitelia uvádzali bola odpoveď, 

že zamestnávateľ im väčšinou umožňuje účasť na ďalšom vzdelávaní (21 %). Nikto sa nevyjadril, že 

zamestnávateľ mu neumožní zúčastniť sa ďalšieho vzdelávania. 

Umožňuje vám zamestnávateľ Počet respondentov % respondentov 

vždy sa zúčastniť ďalšieho 

vzdelávania? 

áno, umožňuje 19 79 

nie, neumožňuje 0 0 

väčšinou umožňuje 5 21 

skôr nie 0 0 

Spolu 24 100 

Umožňuje zámestnávateľ účasť na ďalšom vzdelávaní? 

20 

19 

15 

10 

5 

0 

0 

5 


0 

áno, umožňuje 

nie, neumožňuje 

väčšinou umožňuje 

skôr nie 


13. Internet využívate vo svojej pedagogickej práci : 

a) každý deň denne 

b) raz za týždeň 

c) príležitostne 

d) vôbec 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 24 respondentov až 83 učiteľov využíva denne internet vo svojej pedagogickej 

práci. Raz za týždeň využíva internet vo svojej pedagogickej práci 13 % a príležitostne 4% učiteľov. 

Veľmi potešiteľný a prínosný je fakt, že všetci učitelia využívajú tento bohatý zdroj informácií vo 

svojej praxi. 

Internet využívate vo svojej Počet respondentov % respondentov 

pedagogickej práci 

denne 20 83 

raz za týždeň 3 13 

príležitostne 1 4 

vôbec 0 0 

Spolu 24 100 

Využívanie internetu v pedagogickej praxi 

20 

20 

15 

10 

5 

0 

3 

1 


0 

denne 

raz za týždeň 

príležitostne 

vôbec 

14. Internet využívam na : 

a) Komunikáciu, email 

b) Vyhľadávanie informácií pre vyučovací proces 

c) Vyhľadávanie všeobecných informácií 

d) Prácu s interaktívnymi portálmi (napr. moderný učiteľ) 

e) prácu na hodine (so žiakmi, samostatná práca žiakov ...) 

f) e-Twinning 

g) projekty 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu respondentov až 92 % využíva internet na komunikáciu prostredníctvom 

elektronickej pošty a na vyhľadávanie informácií pre vyučovací proces (92 %). Na prácu na hodine 

a vyhľadávanie všeobecných informácií ho využíva až 75 % učiteľov. Väčšina učiteľov využíva 

internet na prácu s interaktívnymi portálmi (58 %). Na prácu na projektoch využíva internet 29 % 

učiteľov a na projekt e-Twinning 13 % učiteľov. 


Internet využívam na: Počet respondentov % respondentov 

komunikáciu, e-mail 22 92 

vyhľadávanie informácií pre vyučovací proces 22 92 

vyhľadávanie všeobecných informácií 18 75 

prácu s interaktívnymi portálmi 14 58 

prácu na hodine 18 75 

e-Twinning 3 13 

projekty 7 29 

Využívanie internetu 

komunikáciu, mail 

25 

20 

15 

22 22 

18 

14 

18 

vyhľadávanie informácií pre 

vyučovací proces 

vyhľadávanie všeobecných 

informácií 

prácu s interaktívnymi portálmi 

10 

7 

prácu na hodine 

5 

0 


3 

e-twinning 

projekty 


DOTAZNÍK – ANALÝZA MATERIÁLNEHO ZABEZPEČENIA 

učitelia 

1.Vytvárate vlastné učebné pomôcky? Ak áno, uveďte ktoré: 

Z prieskumu vyplynulo, že 50% učiteľov si učebné pomôcky vyrába, ide najmä o učiteľov 

prvého stupňa. Z učebných pomôcok boli uvedené modely, vzorkovnice, plagáty na 

slovenčinu, matematiku a prvouku. Na druhom stupni sú pomôcky väčšinou s využitím 

IKT- videoprojekcie, využitie interaktívneho portálu. 

2.Vytvárate vlastné učebné materiály? 

a.) brožúrky, učebné texty 

b.) prezentácie 

c) iné:............................................. 

Vytvárate vlastné učebné Počet respondentov % respondentov 

materiály? 

brožúrky, učebné texty 4 17 

prezentácie 22 92 

pracovné listy, portfóliá, testy 6 25 

Vytváranie vlastných učebných materiálov 

25 

22 

20 

15 

10 

5 

0 

4 


6 

brožúry, učebné texty 

prezentácie 

pracovné listy, portfóliá, testy 

3. Didaktické prostriedky sú pre vás v škole dostupné? 

a.) áno, bez problémov 

b.) viac-menej áno 

c.) skôr nie, musím prekonávať niektoré prekážky 

d.) ťažko až vôbec 

Didaktické prostriedky sú pre Počet respondentov % respondentov 

vás v škole dostupné? 

áno, bez problémov 9 38 

viac-menej áno 14 58 

skôr nie, musím prekonávať 

1 4 

niektoré prekážky 

ťažko až vôbec 0 0 

Spolu 24 100 


Dostupnosť didaktických prostriedkov na škole 

15 

14 

10 

9 

áno, bez problémov 

viac-menej áno 

5 

0 

1 


0 

skôr nie 

ťažko až vôbec 

4.Napomáha podľa Vás používanie jednotlivých didaktických prostriedkov kvalite vzdelávania? Ako? 

Používanie didaktických prostriedkov skvalitňuje vzdelávanie, myslí si to 92% učiteľov. 

Motivuje žiakov k lepšiemu výkonu, pre žiakov sa stávajú niektoré veci názornejšie, 

pestrejšie a jasnejšie. 

5. Sú vám v škole dostupné aktuálne a moderné didaktické prostriedky, ktoré zodpovedajú súčasným 

trendom výchovy a vzdelávania? 

Sú vám v škole dostupné Počet respondentov % respondentov 

aktuálne a moderné didaktické 

prostriedky, ktoré zodpovedajú 

súčasným trendom výchovy 

a vzdelávania? 

áno 17 71 

nie 2 8 

niektoré 5 21 

Spolu 24 100 

Dostupnosť moderných didaktických prostriedkov 

20 

17 

15 

10 

5 

2 

5 

áno 

nie 

niektoré 

0 


6. Majú žiaci/učitelia dostatočný prístup k výpočtovej technike (PC, notebooky, PC tablety, skenery, 

tlačiarne, iné prídavné zariadenia), potrebnému softvéru? 


Majú žiaci / učitelia dostatočný Počet respondentov % respondentov 

prístup k výpočtovej technike 

(PC, notebooky, PC tablety, 

skenery, tlačiarne, iné prídavné 

zariadenia), potrebnému 

softvéru? 

áno 18 75 

nie 2 8 


Spolu 24 100 

Prístup k výpočtovej technike na škole 

20 

18 

15 

10 

5 

2 

4 

áno 

nie 

neuvedené 

0 


7. Vašu zručnosť pracovať s audiovizuálnou technikou (CD, DVD, video prehrávače, 

projektory) by ste hodnotili: 

a.) bezproblémový 

b.) s menšími problémami 

c.) obtiažnejší 

d.) ťažký, obťažuje ma to a znechucuje 

Vašu zručnosť pracovať s 

audiovizuálnou technikou (CD, 

DVD, video prehrávače, 

projektory) by ste hodnotil: 

Počet 

respondentov 


bezproblémový 14 58 

s menšími problémami 10 42 

obtiažnejší 0 0 

ťažký, obťažuje ma to a znechucuje 0 0 

Spolu 24 100 


Prístup k využívaniu audiovizuálnej techniky 

15 

14 

10 

5 

0 

10 


0 0 

bezproblémový 

s menšími problémami 

obtiažnejší 

ťažký 

8.Je vybavenie vašich odborných učební (napr. učebne fyziky, chémie a pod.) dostatočné? 

a.) áno 

b.) viac-menej áno 

c.) skôr nie, je potrebné nakúpiť značné množstvo pomôcok 

d.) nie, je slabé alebo zastarané 

Je vybavenie vašich odborných učební 

Počet % respondentov 

(napr. učebne fyziky, chémie a pod.) dostatočné? 

respondentov 

áno 3 12 

viac-menej áno 6 25 

skôr nie, je potrebné nakúpiť značné množstvo pomôcok 5 21 

nie, je slabé alebo zastarané 5 21 

neviem 5 21 

Spolu 24 100 

Dostatočné vybavenie odborných učební? 

6 

4 

2 

0 

3 

6 6 


5 5 

áno 

viac-menej áno 

skôr nie 

nie 

neviem 


DOTAZNÍK – VÝCHOVNO-VZDELÁVACIEHO PROCESU 

učitelia 

1. Vyhovuje vám dotácia vyučovacích hodín svojich predmetov ? 

áno – nie 

Vyhovuje vám dotácia Počet respondentov % respondentov 

vyučovacích hodín svojich 

predmetov ? 

Áno 18 75 

Nie 6 25 

Spolu 24 100 

Vyhovuje časová dotácia hodín v predmete? 

20 

15 

10 

5 

0 

18 


6 

áno 

nie 

2. Využívate možnosť meniť 30 % učiva na : 

a) opakovanie základného učiva 

b) rozširujúce učivo 

c) iné formy vyučovania (exkurzie, projektové vyučovanie) 

Využívate možnosť meniť 30 % učiva 

na : 



opakovanie základného učiva 7 29 

rozširujúce učivo 11 46 

iné formy vyučovania (exkurzie, 

projektové vyučovanie) 

20 83 

Využívanie možnosti meniť 30 % učiva 

20 

20 

15 

10 

5 

7 

11 

opakovanie základného učiva 

rozširujúce učivo 

iné formy vyučovania 

0 



3. Vo vašom predmete rozvíjate tieto kompetencie žiakov (označte viac odpovedí) : 

a) komunikácia v materinskom jazyku 

b) komunikácia v cudzom jazyku 

c) matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky 

d) digitálna kompetencia 

e) naučiť sa učiť 

f) spoločenské a občianske kompetencie 

g) iniciatívnosť a podnikavosť 

h) kultúrne povedomie a vyjadrovanie 

Poradie rozvíjania kompetencií žiakov podľa odpovedí je nasledovné: (od najrozvíjajúcejšej 

kompetencie) 

a) komunikácia v materinskom jazyku 

b) kultúrne povedomie a vyjadrovanie 

c) naučiť sa učiť 

d) matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky 

e) spoločenské a občianske kompetencie 

f) iniciatívnosť a podnikavosť 

g) digitálna kompetencia 

h) komunikácia v cudzom jazyku 

4. Vo vašom predmete využívate tieto vyučovacie pomôcky : 

Ako často 1- 5, 

Pomôcky kde 1 je vôbec 

nevyužívam 

a 5 raz 

týždenne 

Akým spôsobom ich 

využívate 

Multimediálne CD 3 Fyzika, informatika 

Vlastné práce, prezentácie 3 Prírodopis, vlastiveda 

a projekty v elektronickej 

podobe 

Materiály z edukačných 

2 

portálov 

e-learning 1 

Internet, 5 Vyhľadávanie informácií 

Fólie, priesvitky 3 

Video a audio záznamy 4 

stavebnice 1 

iné (doplniť) 

Encyklopédie 

Ako by ste ich využívali, 

keby ste ich mali k 

dispozícii 

NEVYSKYTLI SA ŽIADNE 

ODPOVEDE 

5. Vo vašom predmete využívate tieto moderné metódy : 

Metódy 

Ako často 1- 5, kde 1 je vôbec 

nevyužívam a 5 raz týždenne 

Projektové vyučovanie 3 

Kooperatívne vyučovanie 5 

Problémové vyučovanie 3 

e-learning 2 

Sokratovská metóda 2 

Neviem, čo je to za metódu 


Prípadová štúdia 

Inscenačná metóda 4 

Metóda riešenia úloh 

2 

(DITOR, quickstorming) 

Metóda Philips 66 

Pojmové mapovanie 5 

Dalton 

iné (doplniť) 

X 

X 

X 

6. Ak potrebujte poradiť pri výchovných alebo vzdelávacích problémov žiakov, máte možnosť 

obrátiť sa na : 

a) vedenie školy 

b) špeciálneho pedagóga 

c) školského psychológa 

d) výchovného poradcu 

e) sociálneho pracovníka 

f) iné 

Ak potrebujte poradiť pri 

výchovných alebo vzdelávacích 

problémov žiakov, máte 

možnosť obrátiť sa na : 



vedenie školy 15 63 

špeciálneho pedagóga 19 79 

školského psychológa 20 83 

výchovného poradcu 9 38 

sociálneho pracovníka 0 0 

iné 0 0 

Pomoc pri výchovných alebo vzdelávacích problémoch 

20 

15 

10 

5 

0 

15 

19 

20 

9 


0 0 

vedenie školy 

špeciálneho pedagóga 

školského psychológa 

výchovného poradcu 

sociálneho pracovníka 

iné 

7. Doplňte názov krúžku (krúžkov), ktorý vediete ______________________ 

_________________________ 


Krúžková činnosť na škole je veľmi bohatá. Krúžky, ktoré vedú učitelia sú nasledovné : 

a) digitálna fotografia 

b) počítačový 

c) hlavolamy 

d) klub priateľov umenia 

e) šikovné ruky 

f) lego- ROBOLAB 

g) tanečno-pohybový 

h) hádanky a hlavolamy 

n) literárny krúžok 

o) futbalový 

p) kartové hry 

q) ekoturistický 

r) aerobik 

s) matematický 

t) demokratické občianstvo 

u) európske občianstvo 

i) ruský jazyk 

v) história a kultúra Veľkej 

j) anglický jazyk 

Británie 

k) príprava na povolanie 

w) basketbalový 

l) klub priateľov nemeckého 

x) atletický 

jazyka 

y) rozhlasovo-dramatický 

m) školský časopis 

z) neposlušné čísla 8.a 9.ročník 

8. Vo vašej oblasti v ŠkVP máte zakomponované tieto výchovné prvky : 

a) environmentálne prvky 

b) výchova k manželstvu a rodičovstvu 

c) protidrogová problematika 

d) iné (doplniť) 

Vo vašej oblasti v ŠkVP máte 

zakomponované tieto výchovné prvky : 


environmentálne prvky 21 

výchova k manželstvu a rodičovstvu 20 

protidrogová problematika 19 

iné 0 

Výchovné prvky v ŠkVP 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

21 20 19 


0 

environmentálne prvky 

výchova k manželstvu a rodičovstvu 

protidrogová problematika 

iné 

V ŠkVP majú rovnomerne zastúpené všetky 3 oblasti. 


9. Stretli ste sa na vašej škole s týmito výchovnými problémami : 

a) záškoláctvo 

b) šikanovanie 

c) drogy 

d) agresívne správanie žiakov voči učiteľom 

e) agresívne správanie medzi žiakmi 

f) rodová , rasová či iná intolerancia 

Stretli ste sa na vašej škole s týmito 

výchovnými problémami 

Počet 

respondentov 


záškoláctvo 21 88 

šikanovanie 21 88 

drogy 2 8 

agresívne správanie žiakov voči učiteľom 15 63 

agresívne správanie medzi žiakmi 24 100 

rodová , rasová či iná intolerancia 7 29 

Výchovné problémy na škole 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

24 

21 21 

15 

2 


7 

záškoláctvo 

šikanovanie 

drogy 

agresívne správanie voči učiteľom 

agresívne správanie medzi žiakmi 

Rodová, rasová a iná intolerancia 


ANALÝZA Z POHĽADU ŽIAKA ŠKOLY 

Prieskumu sa zúčastnilo 50 respondentov - žiakov z celkového počtu 640 žiakov školy. 

Najväčší počet z nich (38 %) by spájal svoju budúcnosť s gymnáziom, ktoré vnímajú ako školu 

poskytujúcu širokospektrálne vzdelanie s možnosťou ďalšieho rozvoja. Pomerne výrazné zastúpenie 

majú aj odborné školy hotelového, ekonomického i technického zamerania. Pozitívna je skutočnosť, 

že len 6 % žiakov nemalo jasnú predstavu o svojej budúcnosti. Medzi povolaniami prevládali 

povolanie lekára, farmaceuta, ekonóma, pedagóga, informatika, právnika, robotníka, novinára, 

architekta, kaderníka a vizážistu, policajta, ale i tanečníka. Na zlepšenie vyučovania by sa podľa žiakov 

mala zmeniť najmä atmosféra v škole, spôsoby a metódy vyučovania, je potrebná modernizácia 

technického vybavenia (mimo PC a notebookov), rekonštrukcia školy a rozšírenie hodín informatiky 

a modernizácia technického vybavenia prostriedkami IKT. Veľmi pozitívne možno hodnotiť fakt, že až 

46 % žiakov hodnotí prístup pedagógov ako veľmi dobrý. Môžu sa v škole vyjadriť k učivu, ktoré ich 

zaujíma. Môžu povedať čo a ako sa chcú učiť a len veľmi malé percento (2 %) žiakov sa nemôže 

vyjadriť vôbec. 

Najväčší počet žiakov by v pozícii riaditeľa najskôr zmenilo technické vybavenie školy, 

zrealizovalo rekonštrukciu častí školy, zmenilo melódiu zvončeka a podobne. Uvítali by aj zmenu 

vyučovacích metód a viac mimoškolských aktivít. Len malá skupina žiakov (8 %) považuje za potrebné 

doplniť chýbajúce technické vybavenie školy osobnými počítačmi. Ak by sa žiaci vžili do úlohy 

učiteľov, tak by 48 % z nich zmenilo metódy a spôsob vyučovania. Len malá skupina žiakov by 

zmenšila rozsah učiva a znížili by počty žiakov v triedach. Až dve tretiny žiakov považujú za úspešný 

vstup do života ovládanie základných poznatkov a zručností potrebných pre život. Podľa 14 % žiakov 

má škola poskytovať aj hlavné základy výchovy. Aby sa žiaci v škole cítili lepšie a spokojnejšie, asi 

štvrtina žiakov považuje za potrebné zmeniť kolektív a atmosféru v triede, metódy a spôsob 

vyučovania i modernizáciu technického vybavenia alebo rekonštrukciu školy. Až 48 % žiakov 

z celkového počtu opýtaných by nemenilo nič. Viac ako polovica opýtaných (54 %) má pocit, že sú 

súčasťou školy. Pozitívne je zistenie, že zo všetkých opýtaných nikto nemá pocit, že by neparticipoval 

na dianí v škole a nebol jej súčasťou. Čiastočne sa na aktivitách školy chce podieľať až 68 % žiakov 

a 22 % sa chce podieľať na aktivitách vždy. Oproti tomu až 72 % rodičov sa nikdy nezúčastňuje 

školských akcií okrem rodičovského združenia. Len 6 % rodičov sa vždy zúčastňuje školských aktivít, 

napríklad športujeme v škole, školskej akadémie, posedenia na Mikuláša, Veľkú noc, rôznych 

ovocných dní a podobne. Väčšina opýtaných (až 68 %) nepovažuje za potrebné rozširovať počet 

školských akcií s rodičmi. Žiaci navrhli rozšíriť aktivity ako ples, športový deň, Deň matiek, Deň 

otvorených dverí, akadémie, súťaže medzi školami, rôzne diskusie a besedy. 

Zo všetkých predmetov sú najviac využívané počítače na hodinách cudzieho jazyka (32 %), 

informatiky, hudobnej výchovy a dejepisu. Pomerne málo sú využívané na hodinách výtvarnej a 

technickej výchovy, fyziky a zemepisu. V žiadnom predmete nevyužíva počítače 14 % žiakov. Väčšina 

žiakov (52 %) nechodí do počítačovej miestnosti mimo vyučovania informatiky. Žiaci niektorých 

ročníkov chodia do počítačových miestností menej, preto nastala takáto bipolarita odpovedí. Pri 

vyučovaní využíva internet s frekvenciou 1 až 3-krát týždenne polovica žiakov, naopak internet 

nevyužíva 46 % žiakov. Len 2 % žiakov využíva internet viac ako 10-krát do týždňa. Podľa žiakov by sa 


počítače na hodinách mali využívať hlavne na tieto činnosti: 36% na výklad učiva, 30 % by ich využilo 

na vyhľadávanie a získavanie informácií, 8% na vytváranie prezentácií. Zo všetkých opýtaných vidí 6% 

žiakov ich úlohu hlavne vo zvýšení počítačovej gramotnosti, 4% žiakov by využilo počítače na prácu 

s multimediálnymi CD, ale tiež na sledovanie náučných dokumentov a videí. 6% respondentov sa 

nevyjadrilo. Len 2% respondentov by vyžilo počítače na tvorbu projektov, na testovanie a overovanie 

vedomosti žiakov a tiež na prácu rozvíjajúcu komunikačné schopnosti žiakov v cudzom jazyku. Žiaci 

pri práci učiteľov najviac oceňujú: metódy a formy vyučovania (skupinová práce, súťaže a podobne), 

prirodzenosť, zmysel pre humor, spravodlivý prístup, kvalitný výklad, moderné metódy a formy 

vyučovania a prísnosť. 

Najobľúbenejším miestom na škole je pre viac ako tretinu žiakov ich trieda. 18 % opýtaných 

za najobľúbenejšie miesto považuje športový areál, trochu menej žiakov sa najlepšie cíti v jedálni. Pre 

10 % žiakov je najobľúbenejším miestom počítačová miestnosť a tiež chodba školy. Kladne môžeme 

hodnotiť, že 44 % opýtaných žiakov nepociťuje potrebu vyhýbať sa nejakému miestu na škole. Viac 

ako štvrtina žiakov (28 %) sa vyhýba riaditeľni a 26 % sociálnym zariadeniam. Ako dôvod uviedli, že sa 

tam zdržiavajú problémoví žiaci. 

Počas rozhovorov so žiakmi vyplynulo ešte niekoľko poznatkov. V oblasti vzdelávania by si 

žiaci chceli v škole osvojiť a naučiť sa základné poznatky potrebné pre štúdium na strednej škole a pre 

úspešný vstup do života, základy, resp. širšie vedomosti z cudzích jazykov (hlavne Aj), bezproblémové 

ovládanie počítačov, základy programovania, viac praktických zručností, najmä na technických 

prácach a chémii. Pre úspešný vstup do života by žiaci potrebovali najmä vzdelanie, návyky a etické 

zásady, slušné správanie a základné vedomosti. Žiaci majú možnosť v škole prejaviť záujem o určitú 

oblasť vzdelávania. Majú tiež určitú možnosť ovplyvniť vzdelávací obsah predmetu, resp. metódy pri 

vyučovaní na vyučovacích hodinách iba čiastočne, na krúžkoch však vo väčšom rozsahu. Na 

vyučovacích hodinách podľa žiakov nie je veľmi veľa tém, ktoré považujú za nepotrebné. Vyskytujú sa 

najmä v predmetoch: hudobná výchova, technická výchova, občianska výchova a výtvarná výchova. 

Ak by žiaci mali možnosť zmeniť vyučovací proces, tak by v prvom rade skrátili vyučovacie hodiny na 

40 minút, učebnice a učebné materiály navrhujú v elektronickej podobe a nakoniec by znížili počty 

hodín. 

Žiaci majú pomerne bohaté skúsenosti a zručnosti pri využívaní IKT. Pri práci s PC ovládajú 

a využívajú na vyučovaní najmä kancelársky balík MS OFFICE (Word, Excel PowerPoint), pracujú 

s internetom. Ich predstava na vyučovanie pomocou IKT je taká, že každý žiak, resp. dvojica žiakov 

v lavici by pri vyučovaní využívali notebook. Tiež by radi využívali IKT na väčšine vyučovacích hodín 

v rôznych formách. Z hľadiska smerovania žiakov boli pri rozhovoroch zistené skutočnosti, že škola ich 

dostatočne pripravuje na všetky druhy stredných škôl. Žiaci sa cítia byť súčasťou školy a chcú sa 

podieľať na jej aktivitách. Nepovažujú školu iba za nutné zlo. 

V rámci pozorovania klímy školy žiaci registrujú na škole významné výchovné problémy ako je 

krádež, šikanovanie, záškoláctvo, alkohol a fajčenie. 


DOTAZNÍK: ŠKOLA MOJIMI OČAMI 

žiak 

1. Na akú strednú školu by si chcel ísť? 

a.) Gymnázium 

b.) Stredná odborná škola – technického zamerania 

c.) Stredná odborná škola – pedagogického a zdravotníckeho zamerania 

d.) Stredná odborná škola – hotelového a ekonomického zamerania 

e.) iné: ............................................................................. 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu respondentov najväčší počet by spájal svoju budúcnosť s gymnáziom (38 %). 

Gymnázium vnímajú ako školu, ktorá im poskytne širokospektrálne vzdelanie, s možnosťou 

ďalšieho rozvoja. Pomerne výrazné zastúpenie majú tiež školy hotelového a ekonomického 

zamerania (26 %). Pätina žiakov by si vybrala strednú odbornú školu – technického zamerania 

(20%). Pozitívne je možné hodnotiť fakt, že len 6% respondentov nemalo jasnú predstavu o svojej 

budúcnosti. 

1. Na akú strednú školu by si chcel ísť? Počet 

respondentov 

% 

respondentov 

Gymnázium 19 38 

Stredná odborná škola – technického zamerania 10 20 

Stredná odborná škola – pedagogického a zdravotníckeho 

5 10 

zamerania 

Stredná odborná škola – hotelového a ekonomického 

13 26 

zamerania 

Iné 3 6 

Spolu 50 100 


1. Na akú strednú školu by si chcel ísť? 

Gymnázium 

20 

15 

10 

5 

19 

10 

5 

13 

3 

Stredná odborná škola – technického 

zamerania 

Stredná odborná škola – pedagogického 

a zdravotníckeho zamerania 

Stredná odborná škola – hotelového a 

ekonomického zamerania 

Iné 

0 


2. Čím by si chcel byť? 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu respondentov 16% nevedelo presne definovať svoje povolanie. Taktiež 16% by 

rado pracovalo ako lekár, resp. farmaceut. Pomerne obľúbeným je povolanie ekonóma (14%). 

Svoju budúcnosť ako pedagóg, resp. technik PC sietí, grafik, informatik si predstavuje 10% 

respondentov. 8% opýtaných by chcelo byt právnikom, ale tiež 8% by chcelo byt robotníkom. 

K ďalším percentuálne významným povolaniam patrili: novinár (4%), architekt (2%), kaderník 

a vizážista (4%), policajt, (2%), tanečník (2%). 

2. Čím by si chcel byť? Počet 

respondentov 


Lekár a farmaceut 8 16 

Robotník (stolár, murár, 

4 8 

automechanik) 

Novinár, moderátor 2 4 

Technik PC sietí, grafik, informatik 5 10 

Tanečnica 1 2 

Policajt 1 2 

Ekonóm 7 14 

Pedagóg 5 10 

Právnik 4 8 

Architekt 1 2 

Kaderník a vizážista 2 4 

Kuchár 2 4 

Neviem 8 16 

Spolu 50 100 


2.Čím by si chcel byť? 

8 

7 

6 

5 

4 

3 

2 

1 

0 

8 

4 

2 

8 

7 

5 

5 

1 1 


4 

1 

2 2 

Lekár a farmaceut 

Robotník (stolár, murár, automechanik) 

Novinár, moderátor 

Technik PC sietí, grafik, informatik 

neviem 

Tanečnica 

Policajt 

Ekonóm 

Pedagóg 

Právnik 

Architekt 

Kaderník a vizážista 

Kuchár 

3. Čo by bolo potrebné v škole zmeniť, aby sa ti lepšie učilo? 

Zhrnutie: 

Z 50-tich respondentov 14 (28%) považuje za potrebné zmeniť atmosféru v škole, resp. kolektív. 

26% respondentov by privítalo zmenu metód a spôsobu vyučovania. 20 % respondentov považuje 

za potrebnú modernizáciu technického vybavenia (mimo PC a notebookov), rekonštrukciu častí 

školy, ale tiež 20% respondentov by v škole nemenilo nič, všetko považuje za správne. 4% 

respondentov by rozšírilo počty hodín informatiky a len 2% respondentov by uvítalo modernizáciu 

technického vybavenia – PC a notebooky. 

3. Čo by bolo potrebné v škole 

zmeniť, aby sa ti lepšie učilo? 



Rozšíriť počty hodín 

2 4 

(informatiky) 

Atmosféra v škole, kolektív 

14 28 

žiakov 

Metódy a spôsob vyučovania 13 26 

Modernizácia technického 

10 20 

vybavenia (mimo PC 

a notebookov), rekonštrukcia 

častí školy 


1 2 

vybavenia – PC a notebooky 

Nič 10 20 

Spolu 50 100 


3. Čo by bolo potrebné v škole zmeniť, aby sa ti lepšie učilo? 

14 

12 

10 

8 

6 

4 

2 

0 

14 13 

10 10 

2 

1 


Rozšíriť počty hodín 

(informatiky) 


žiakov 

Metódy a spôsob vyučovania 


vybavenia, rekonštrukcia častí 

školy (mimo PC a notebookov) 



4. Môžem sa v škole vyjadriť k učivu, ktoré ma zaujíma? Môžem povedať čo a ako sa chcem 

učiť? 

a.) áno vždy sa môžem vyjadriť k tomu, čo ma zaujíma 

b.) niekedy áno, niekedy nie 

c.) len v malej miere môžem povedať svoj názor 

d.) vôbec sa nemôžem vyjadriť k tomu, čo ma zaujíma 

e.) ....................... 

Zhrnutie: 

Veľmi pozitívne môžeme hodnotiť, že až 46% respondentov hodnotí prístup pedagógov veľmi 

dobre. Môžu sa v škole vyjadriť k učivu, ktoré ich zaujíma. Môžu povedať čo a ako sa chcú učiť. Zo 

všetkých opýtaných sa 40% môže niekedy vyjadriť k učivu, ktoré ich zaujíma, môžu povedať, čo 

a ako sa chcú učiť. Len 12% respondentov sa môže vyjadriť v malej miere a len 2% sa nemôžu 

vyjadriť vôbec. 

4. Môžem sa v škole vyjadriť k učivu, ktoré 

ma zaujíma? Môžem povedať čo a ako sa 

chcem učiť? 

Počet 

respondentov 


a.) áno, vždy sa môžem vyjadriť k tomu, 

23 46 

čo ma zaujíma 

b.) niekedy áno, niekedy nie 20 40 

c.) len v malej miere môžem povedať svoj 

6 12 

názor 

d.) vôbec sa nemôžem vyjadriť k tomu, čo 

1 2 

ma zaujíma 

e.) Iné 0 0 

Spolu 50 100 


4.Môžem sa v škole vyjadriť k učivu, ktoré ma zaujíma? 

25 

20 

23 

20 

a.)áno, vždy sa môžem vyjadriť k tomu, 


b.)niekedy áno, niekedy nie 

15 

10 

5 

6 

1 

0 

c.)len v malej miere môžem povedať 

svoj názor 

d.)vôbec sa nemôžem vyjadriť k tomu, 


e.)Iné 

0 


5. Keby si bol riaditeľom, čo by si urobil inak, aby sa ti viac páčilo v škole? 

Zhrnutie: 

Najväčší počet respondentov (32%), ak by bolo v pozícii riaditeľa, rado by zmenilo technické 

vybavenie školy, zrealizovalo rekonštrukciu častí školy alebo zmenilo melódiu zvončeka a i. 

24% respondentov nevidí dôvod meniť nič, všetko je v poriadku. Z celkového počtu respondentov 

by 18% privítalo viac mimoškolských aktivít, taktiež 18% by rado zmenilo metódy vyučovacieho 

procesu. Len 8% považuje za potrebné doplniť technické vybavenie školy - notebooky a PC. 

5.Keby si bol riaditeľom, čo by si urobil inak, aby 

sa ti viac páčilo v škole? 



Nič, všetko je v poriadku 12 24 

Privítali by sme viac mimoškolských akcií 9 18 

Metódy vyučovacieho procesu 9 18 

Technické vybavenie školy, rekonštrukcia častí 

16 32 

školy, zmena zvončeka a i. (mimo vybavenia PC 

a notebookmi) 

Technické vybavenie školy - notebooky a PC 4 8 

Spolu 50 100 


5.Keby si bol riaditeľom, čo by si urobil inak, aby sa ti viac páčilo v škole? 

20 

16 

Nič, všetko je v poriadku 

15 

10 

5 

12 

9 9 

4 

Privítali by sme viac mimoškolských akcií 

Metódy vyučovacieho procesu 

Technické vybavenie školy, rekonštrukcia častí školy, zmena 

zvončeka a i. (mimo vybavenia PC a notebookmi) 

0 


Technické vybavenie školy - notebooky a PC 

6. Keby si bol učiteľom, čo by si robil inak, aby sa tvojim žiakom lepšie učilo? 

Zhrnutie: 

Ak by sa žiaci vžili do úlohy učiteľov, tak by 48% zmenilo metódy a spôsob vyučovania. 46% by 

naopak nemenilo nič, všetko považuje za dobré. Len 4% respondentov by zmenšilo rozsah učiva 

a 2% respondentov by privítalo menší počet žiakov v triedach. 

6. Keby si bol učiteľom, čo by si robil inak, 

aby sa tvojim žiakom lepšie učilo? 



Nič, všetko je v poriadku 23 46 


Menší počet žiakov v triedach 1 2 

Zmenšiť rozsah učiva 2 4 

Spolu 50 100 

6. Keby si bol učiteľom, čo by si robil inak, aby sa tvojim žiakom 

lepšie učilo? 

30 

23 24 

20 

10 

0 


1 2 

Nič, všetko je v poriadku 

Menší počet žiakov v triedach 


Zmenšiť rozsah učiva 


7. Čo by podľa teba mala škola žiaka naučiť? Čo by mala žiakovi ponúknuť pre úspešný vstup do 

života? 

Zhrnutie: 

Až 66% respondentov považuje za úspešný vstup do života ovládanie základných poznatkov 

a zručností. Podľa siedmich respondentov (14%) je potrené, aby škola poskytla hlavne základy 

výchovy. 10% respondentov nevedelo posúdiť, čo by škola mala žiakovi poskytnúť. 

7.Čo by podľa teba mala škola žiaka naučiť? 

Čo by mala žiakovi ponúknuť pre úspešný 

vstup do života? 

Počet 

respondentov 


Základné poznatky a zručnosti potrebné pre 

33 66 

život 

Výchova 7 14 

Rozvoj osobnosti žiaka podľa nadania 

2 4 

a záujmu o danú oblasť 

Príprava na budúce povolanie 3 6 

Neviem 5 10 

Spolu 50 100 

7.Čo by podľa teba mala škola žiaka naučiť? 

35 

30 

33 

Základné poznatky a zručnosti potrebné 

pre život 

Výchova 

25 

20 

15 

10 

5 

7 

2 3 

5 

Rozvoj osobnosti žiaka podľa nadania 

a záujmu o danú oblasť 

Príprava na budúce povolanie 

Neviem 

0 


8. Čo by bolo potrebné zmeniť, aby si sa cítil v škole spokojnejšie, ešte lepšie? 

Zhrnutie: 

Na otázku: „Čo by bolo potrebné zmeniť, aby si sa cítil v škole spokojnejšie, ešte lepšie?“ by 21 

opýtaných z celkového počtu 50 žiakov nemenilo nič. Predstavuje to 42%. 26% respondentov 

považuje za potrebné zmeniť atmosféru v triede, kolektív. Približne rovnaký počet opýtaných 

by zmenil metódy a spôsob vyučovania (16 %), zrealizoval by modernizáciu technického 

vybavenia alebo rekonštrukciu častí školy (14 %). 


8. Čo by bolo potrebné zmeniť, aby si sa 

cítil v škole spokojnejšie, ešte lepšie? 




Atmosféra v škole, kolektív 13 26 

Modernizácia technického vybavenia, 

7 14 

rekonštrukcia častí školy (mimo PC 

a notebookov) 

Modernizácia technického vybavenia – 

1 2 

PC a notebooky 

Nič 21 42 

Spolu 50 100 

8. Čo by bolo potrebné zmeniť, aby si sa cítil 

v škole spokojnejšie? 


25 

21 


20 

15 

10 

5 

8 

13 

7 

1 


vybavenia, rekonštrukcia častí 

školy (mimo PC 

a notebookov) 



0 


Nič 

9. Máš pocit, že si súčasťou školy? 

a.)áno vždy 

b.)čiastočne áno 

c.)skôr nie 

d.)nie 

Zhrnutie: 

Viac ako polovica opýtaných (54 %) na otázku, či sa cíti súčasťou školy, odpovedalo, čiastočne áno. 

Vždy sa cíti súčasťou školy 38 % opýtaných. Len 8% si myslí, že skôr nie je súčasťou. Zo všetkých 

opýtaných, nikto nemá pocit, že by neparticipoval na dianí v škole a nebol jej súčasťou. 


9. Máš pocit, že si súčasťou 

školy? 



a.) áno vždy 19 38 

b.)čiastočne áno 27 54 

c.)skôr nie 4 8 

d.)nie 0 0 

Spolu 50 100 

9. Máš pocit, že si súčasťou školy? 

30 

27 

25 

20 

15 

10 

5 

19 

4 

0 

a.)áno vždy 


c.)skôr nie 

d.)nie 

0 


10. Chceš sa podieľať na jej aktivitách? 

a) áno vždy 

b) čiastočne áno 

c) skôr nie 

d) nie nechcem 

Zhrnutie: 

Na otázku, či sa chcú žiaci podieľať na aktivitách školy, odpovedalo 22 % - áno vždy, 68 % 

čiastočne áno, len 8% skôr nie a len jeden respondent (2 %) odpovedal, že nie. 

10. Chceš sa podieľať na jej 

aktivitách? 



a.)áno vždy 11 22 

b.)čiastočne áno 34 68 

c.)skôr nie 4 8 

d.)nie 1 2 

Spolu 50 100 


10. Chceš sa podieľať na jej aktivitách? 

40 

34 

30 

20 

10 

11 

4 

1 

a.)áno vždy 


c.)skôr nie 

d.)nie 

0 


11. Zúčastňujú sa tvoji rodičia školských akcií (okrem rodičovského združenia) napríklad: 

Športujeme v škole, akadémia, posedenie na Mikuláša, Veľká noc ... ? 

a) áno, vždy b) niekedy áno, niekedy nie c) nezúčastňujú sa 

Zhrnutie: 

Len 6 % rodičov odpovedalo kladne (áno vždy) na otázku: „Zúčastňujú sa tvoji rodičia školských 

akcií (okrem rodičovského združenia) napríklad: športujeme v škole, akadémia, posedenie na 

Mikuláša, na rôzne ovocné dni, Veľkú noc, ...?“ Zo všetkých opýtaných 22 % rodičov sa zúčastňuje 

niekedy áno, niekedy nie a až 72 %, teda 36 z 50 opýtaných sa nezúčastňuje vôbec. 

11.Zúčastňujú sa tvoji rodičia 

školských akcií (okrem 

rodičovského združenia) 

napríklad: Športujeme v škole, 

akadémia, posedenie na 

Mikuláša, Veľká noc ... ? 



a.)áno vždy 3 6 

b.) niekedy áno, niekedy nie 11 22 

c.) nezúčastňujú sa 36 72 

Spolu 50 100 


11.Zúčastňujú sa tvoji rodičia školských akcií? 

40 

30 

20 

10 

0 

36 

11 

3 


a.)áno vždy 

b.) niekedy áno, niekedy 

nie 

c.) nezúčastňujú sa 

12. Navrhni ďalšie školské akcie s rodičmi, ktoré by sa ti páčili. 

Zhrnutie: 

Väčšina opýtaných (až 68%) nepovažuje za potrebné rozširovať počet školských akcií s rodičmi. Žiaci 

navrhli vytvoriť, resp. rozšíriť aktivity ako: ples, športový deň, Deň matiek, Deň otvorených dverí , 

akadémie, súťaže medzi školami, rôzne diskusie a besedy. 

12. Navrhni ďalšie školské 

akcie s rodičmi, ktoré by sa ti 

páčili.? 



Exkurzie a výlety 1 2 

Deň matiek 3 6 

Deň detí 1 2 

Diskusie a besedy ( napr. na 

2 4 

tému puberta a dospievanie) 

Deň otvorených dverí 3 6 

Akadémie 1 2 

Akcie a súťaže medzi školami 

1 2 

v meste 

Športový deň 3 6 

Ples 1 2 

Nič, je ich dostatok 34 68 

Spolu 50 100 


12. Navrhni ďalšie školské akcie s rodičmi, ktoré by sa ti páčili. 

35 

34 

Exkurzie a výlety 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

1 

3 

1 

2 

3 

1 1 


3 

1 

Deň matiek 

Deň detí 

Diskusie a besedy ( napr. na tému 

puberta a dospievanie) 

Deň otvorených dverí 

Akadémie 

Akcie a súťaže medzi školami 

meste 

Športový deň 

Ples 

Nič, je ich dostatok 

v 

13. Čo si myslia rodičia o škole? 

Zhrnutie: 

Až 58 % opýtaných nevedelo odpovedať na otázku: „Čo si myslia rodičia o škole?“, 28 % 

respondentov je so školou spokojných a vníma ju pozitívne, 6 % považuje za potrebnú rekonštrukciu 

školy, modernizáciu pomôcok a lepšie vybavenie, 4 % je so školou veľmi spokojných, považujú ju 

za najlepšiu v meste, aj keď s prísnym hodnotením, taktiež 4 % považujú obsah a rozsah učiva za 

predimenzovaný. 

13. Čo si myslia rodičia o škole? Počet 

respondentov 


So školou sú veľmi spokojní, považujú ju za 

2 4 

najlepšiu v meste, aj keď s prísnym hodnotením 

So školou sú spokojní, vnímajú ju pozitívne 14 28 

Považujú za potrebnú rekonštrukciu školy, 

3 6 

modernizáciu pomôcok, lepšie vybavenie a iné 

Považujú obsah a rozsah učiva za predimenzovaný 2 4 

Neviem 29 58 

Spolu 50 100 


30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

13. Čo si myslia rodičia o škole? 

14 

2 

3 

2 


29 

So školou sú veľmi spokojní, považujú ju 

za najlepšiu v meste, aj keď s prísnym 

hodnotením 

So školou sú spokojní, vnímajú ju 

pozitívne 

Považujú za potrebnú rekonštrukciu školy, 

modernizáciu pomôcok, lepšie vybavenie 

a iné 

Považujú obsah a rozsah učiva za 

predimenzovaný 

Neviem 

14. Na ktorých predmetoch využívate počítače? 

Zhrnutie: 

Zo všetkých predmetov sú počítače najviac využívané na hodinách cudzieho jazyka (32,47 %), 

informatiky (28,08 %), hudobnej výchovy (10,39 %), dejepisu (7, 79 %), výtvarnej výchovy (3,9 %), 

technickej výchovy (2,6 %), fyziky (2,6 %), krúžkov (2,6 %) a zemepisu (1,3 %). V žiadnom predmete 

nevyužíva počítače 14,29 % opýtaných. 

14. Na ktorých predmetoch 

využívate počítače? 



Informatika 17 22,08 

Zemepis 1 1,30 

Dejepis 6 7,79 

Prírodopis 0 0,00 

Chémia 0 0,00 

Fyzika 2 2,60 

Slovenský jazyk a literatúra 0 0,00 

Cudzí jazyk 25 32,47 

Matematika 0 0,00 

Regionálny výchova 0 0,00 

Hudobná výchova 8 10,39 

Technická výchova 2 2,60 

Výtvarná výchova 3 3,90 

Krúžky 2 2,60 

Etická výchova 0 0,00 

Občianska výchova 0 0,00 

Žiadny 11 14,29 

Spolu 77 100,00 


14. Na ktorých predmetoch využívate počítače? 

Inf ormatika 

25 

25 

20 

17 

15 

11 

10 

8 

6 

5 

2 

2 3 2 

1 

0 0 0 0 0 

0 0 

0 


Zemepis 

Dejepis 

Prírodopis 

Chémia 

Fy zika 

Slov enský jazy k a literatúra 

Cudzí jazy k 

Matematika 

Regionálny v ýchov a 

Hudobná v ýchov a 

Technická v ýchov a 

Výtv arná v ýchov a 

Krúžky 

Etická v ýchov a 

Občianska v ýchov a 

Žiadny 

15. Mimo vyučovania informatiky chodíte do počítačovej miestnosti? 

a)áno, chodíme, b) nie, nechodíme 

Zhrnutie: 

Mimo vyučovania informatiky nechodí do počítačovej miestnosti 26 opýtaných (52 %), naopak 24 

žiakov (48%) do počítačovej miestnosti chodí. Žiaci niektorých ročníkov chodia do PC miestnosti 

menej, preto nastala takáto bipolarita odpovedí. 

15. Mimo vyučovania 

informatiky chodíte do 

počítačovej miestnosti? 



a.) áno, chodíme 24 48 

b.) nie, nechodíme 26 52 

Spolu 50 100 


15. Mimo vyučovania informatiky chodíte do počítačovej miestnosti? 

26 

26 

25 

24 

23 

24 


a.) áno, chodíme 

b.) nie, nechodíme 

16. Pri vyučovaní využívate internet: 

a.) vôbec nevyužívame 

b.) 1 - 3 krát týždenne 

c.) 4 – 10 krát týždenne 

d.) viac ako 10 krát 

Zhrnutie: 

Pri vyučovaní využíva internet s frekvenciou 1 – 3 krát týždenne polovica respondentov, 46% 

respondentov naopak internet vôbec nevyužíva. Len 2% z opýtaných žiakov využíva internet 4 – 10 

krát týždenne a tiež 2% opýtaných využíva internet viac ako 10 krát do týždňa. 

16.Pri vyučovaní využívate 

internet : 



a.) vôbec nevyužívame 23 46 

b.) 1 - 3 krát týždenne 25 50 

c.)4 – 10 krát týždenne 1 2 

d.) viac ako 10 krát 1 2 

Spolu 50 100 


16.Pri vyučovaní využívate internet : 

25 

23 

25 

20 

15 

10 

5 

0 


1 1 

a.) vôbec nevyužívame 

b.) 1 - 3 krát týždenne 

c.)4 – 10 krát týždenne 

d.) viac ako 10 krát 

17. Ako a na aké účely by sa podľa teba mali využívať počítače na vyučovacích hodinách? 

Zhrnutie: 

Podľa žiakov by sa počítače na hodinách mali využívať hlavne na tieto činnosti: 36% na výklad 

učiva, 30 % by ich využilo na vyhľadávanie a získavanie informácií, 8% na vytváranie prezentácií. 

Zo všetkých opýtaných vidí 6% žiakov ich úlohu hlavne vo zvýšení počítačovej gramotnosti, 4% 

žiakov by využilo počítače na prácu s multimediálnymi CD, ale tiež na sledovanie náučných 

dokumentov a videí. 6% respondentov sa nevyjadrilo. Len 2% respondentov by vyžilo počítače na 

tvorbu projektov, na testovanie a overovanie vedomosti žiakov a tiež na prácu rozvíjajúcu 

komunikačné schopnosti žiakov v cudzom jazyku. 

17. Ako a na aké účely by sa podľa teba 

mali využívať počítače na vyučovacích 

hodinách? 



Vyhľadávanie a získavanie informácii 15 30 

Tvorba projektov 1 2 

Výklad učiva 18 36 

Sledovanie náučných dokumentov 

2 4 

a videí 

Práca s multimediálnymi CD 2 4 

Vytváranie prezentácií a referátov 4 8 

Na prácu rozvíjajúcu komunikačné 

1 2 

schopnosti žiakov v cudzom 

jazyku 

Zvýšenie počítačovej gramotnosti 3 6 

Testovanie a overovanie vedomostí 

1 2 

žiakov 

Neviem 3 6 

Spolu 50 100 


17. Ako a na aké účely by sa podľa teba mali 

využívať počítače na vyučovacích hodinách 

20 

15 

15 

18 

Vyhľadávanie a získavanie informácii 

Tvorba projektov 

Výklad učiva 

Sledovanie náučných dokumentov a videí 

Práca s multimediálnymi CD 

10 

5 

0 

1 

4 

2 2 

1 


3 

1 

3 

Vytváranie prezentácií a referátov 

Na prácu rozvíjajúcu komunikačné schopnosti 

žiakov v cudzom jazyku 

Zvýšenie počítačovej gramotnosti 

Testovanie a overovanie vedomostí žiakov 

Neviem 

18. Ktoré miesto vo vašej škole máš najradšej a prečo? 

Zhrnutie: 

Najobľúbenejším miestom školy je pre 36% opýtaných žiakov ich trieda. 18% respondentov za 

najobľúbenejšie miesto považuje športový areál a na dôvažok sa 16% opýtaných najlepšie cíti 

v jedálni. Pre 10% respondentov je najobľúbenejším miestom počítačová miestnosť a tiež chodba 

školy, konkrétne miesta na sedenie. 

18.Ktoré miesto vo vašej škole máš 

najradšej a prečo? 



Športový areál – areál školy 9 18 

Telocvičňa 2 4 

Počítačová učebňa 5 10 

Moja trieda 18 36 

Jedáleň 8 16 

Chodba školy - miesta na sedenie 5 10 

Dielňa 1 2 

Neviem 2 4 

Spolu 50 100 


18.Ktoré miesto vo vašej škole máš najradšej? 

20 

15 

10 

5 

0 

9 

18 

8 

5 5 

2 


1 

2 

Športový areál – areál školy 

Telocvičňa 

Počítačová učebňa 

Moja trieda 

Jedáleň 

Chodba školy - miesta na sedenie 

Dielňa 

Neviem 

19. Ktorému miestu vo vašej škole sa vyhýbaš a prečo? 

Zhrnutie: 

Kladne môžeme hodnotiť, že 44 % opýtaných žiakov nepociťuje potrebu vyhýbať sa nejakému 

miestu na škole. 28% respondentov sa vyhýba riaditeľni a 26% opýtaných sociálnym zariadeniam, 

ako dôvod uviedli, že sa tam zdržiavajú problémoví žiaci. 

19. Ktorému miestu vo vašej škole sa vyhýbaš 

a prečo? 



WC – pretože sa tam zdržiavajú problémoví žiaci 13 26 

Riaditeľni 14 28 

Iným triedam ako svojej 1 2 

Žiadnemu 22 44 

Spolu 50 100 

19. Ktorému miestu vo vašej škole sa vyhýbaš a prečo? 

25 

20 

15 

13 14 

22 

WC – pretože sa tam zdržiavajú problémoví žiaci 

Riaditeľni 

10 

5 

1 

Iným triedam ako svojej 

0 

Žiadnemu 



20. Čo sa ti na práci tvojich učiteľov páči? 

Zhrnutie 

Žiaci pri práci učiteľov najviac oceňujú : Metódy a formy vyučovania (skupinová práca, súťaže...) 

(14 %), prirodzenosť (14 %), humor (10%), spravodlivý prístup (6 %), kvalitný výklad (6 %), moderné 

metódy a formy vyučovania (4 %) a prísnosť (4 %). Žiaľ 42 % opýtaných žiakov nevedelo posúdiť, čo 

sa im na práci ich učiteľov páči. 

20. Čo sa ti na práci tvojich 

učiteľov páči? 



Humor 5 10 

Spravodlivý prístup 3 6 

Prísnosť 2 4 

Metódy a formy vyučovania 7 14 

(skupinová práca, súťaže...) 

Moderné metódy a formy 2 4 

vyučovania 

Kvalitný výklad 3 6 

Prirodzenosť 7 14 

Neviem 21 42 

Spolu 50 100 

20. Čo sa ti na práci tvojich učiteľov páči? 

Humor 

Spravodlivý prístup 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

5 

7 

3 

3 

2 2 


7 

21 

Prísnosť 

Metódy a formy vyučovania 

(skupinová práca, súťaže...) 

Moderné metódy a formy 

vyučovania 

Kvalitný výklad 

Prirodzenosť 

Neviem 


ANALÝZA Z POHĽADU RODIČA 

Rada školy zriadená 9.4.2008, je iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom, ktorý 

vyjadruje a presadzuje záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov školy. Má 11 členov, sú to 2 zvolení 

zástupcovia pedagogických zamestnancov, 1 nepedagogických zamestnancov školy, 4 zvolení 

zástupcovia rodičov, 3 delegovaní zástupcovia zriaďovateľa, 1 delegovaný zástupca inej právnickej 

osoby, ktorá sa podieľa na výchove a vzdelávaní. RŠ zasadá 4-krát ročne, podľa potreby sa konajú aj 

mimoriadne zasadnutia. Plní funkciu verejnej kontroly, posudzuje a vyjadruje sa k činnosti školy 

z pohľadu školskej problematiky. 

Rada rodičov je zložená z delegovaných zástupcov jednotlivých tried, stretáva sa raz 

mesačne, prípadne podľa potreby. Plenárne zasadnutia RZ sa konajú 2-krát ročne. Rada rodičov 

aktívne spolupracuje so školou, organizuje akcie pre žiakov, kultúrne a športové podujatia, pomáha 

pri úprave areálu školy. Tradičnými spoločnými aktivitami sú triedne besiedky ku Dňu matiek, 

k Vianociam, Deň otvorených dverí, školská akadémia, ples RZ. Spolupráca s ŠKD – imatrikulácia 

žiakov 1. ročníka, karneval. Spolupráca s PK v rámci školy – vzájomné hospitácie 

Škola spolupracuje aj s ďalšími organizáciami a subjektmi: 

- Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie – pri diagnostike a kariérnom 

poradenstve žiakov 

- MPC AP Prešov – vzdelávanie pedagog. pracovníkov 

- MŠ – organizácia spoločných podujatí, návšteva školy, realizácia zápisu žiakov 

- MsKS – poskytnutie priestorov na realizáciu Akadémie školy a návšteve podujatí, realizácia 

kultúrnych programov žiakov, 

- Mestské divadlo, Divadlo J. Záborského v Prešove, ZUŠ Levoča – spolupráca pri návšteve 

podujatí 

- S odbornými lekármi pri organizovaní besied na tému dospievania ( gynekológ, urológ) 

- Liga proti rakovine – Deň narcisov, kde sa škola pravidelne zapája 

- Mestská televízia – poskytuje informácia o dianí v škole 

- Policajný zbor a Požiarny zbor- praktické ukážky práce, týchto orgánov počas branného kurzu 

- Múzeum a Štátny archív Levoča – pomoc pri organizácii exkurzií 

- Okresný súd Spišská Nová Ves – spolupráca pri organizovaní exkurzií žiakov 8. roč. na Súdnom 

pojednávaní 

- Športové zväzy – pri škole funguje Atletický klub Slovan Levoča, ktorý zastrešuje SAZ – škola sa 

zúčastňuje súťaží, ktoré tento zväz organizuje 

- SAŠ – pod záštitou tejto asociácie sa organizujú športové súťaže na školách 

- Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade – pomoc pri organizovaní besied 

a poskytnutie propagačného materiálu pre žiakov 

Prieskumu sa zúčastnilo 48 respondentov – rodičov, ktorých deti navštevujú uvedenú 

základnú školu vo veku 34 až 45 rokov. Väčšina rodičov neuviedla svoj vek alebo uvádzala vek svojich 

detí. Oslovení boli rodičia žiakov všetkých ročníkov. Z celkového počtu najväčší počet tvorili rodičia 

žiakov navštevujúcich 4. a 5. ročník školy. Najmenší počet rodičov bol zastúpený v 6. ročníku. Najviac 

informácií (až 96 %) získavajú rodičia od svojho dieťaťa. Ďalším veľkým zdrojom informácií sú 

informácie z rodičovského združenia. Menej rodičov je informovaných z webovskej stránky školy. 

Najmenej informácií rodičia získavajú od známych, susedov, školského časopisu a iných zdrojov. 

Pozitívny je fakt, že všetci oslovení rodičia sa zaujímajú o dianie v škole. Väčšina rodičov (až 70 %) sa 

niekedy zúčastňuje aktivít usporiadaných školou a asi tretina rodičov sa týchto aktivít nezúčastní 


nikdy. Rodičia by privítali aktivity s deťmi zamerané najmä na športové súťaže, školské vedomostné 

súťaže, poznávacie zájazdy, turistiku a kultúrne podujatia (karneval, MDD). Nadpolovičná väčšina 

rodičov sa zúčastnila na vyučovaní v triede svojho dieťaťa, napríklad na otvorenej hodine alebo na 

tvorivých dielňach. Hlavnými dôvodmi, pre ktoré sa rozhodli vybrať pre svoje dieťaťa základnú školu 

boli pre väčšinu rodičov okolie bydliska a dobré referencie na školu. Ďalšími dôvodmi boli tradícia 

a dobré meno školy, kvalitný pedagogický zbor, dobrá dochádzka z autobusovej stanice, výučba 

jazykov a celková aktivita školy. Až 98 % rodičov je informovaných aké voliteľné a nepovinné 

predmety ponúka škola. Čo sa týka vybavenia školy vyhovujúcimi učebnými pomôckami, väčšina 

rodičov nevedela posúdiť, či škola disponuje dostatočným množstvom vyhovujúcich učebných 

pomôcok. Iba 18 % rodičov si myslí, že škola nemá dostatok učebných pomôcok. Až 75 % rodičov je 

spokojných s kvalitou výchovno-vzdelávacej práce školy. Všetci oslovení rodičia si pochvaľujú 

spoluprácu so školou. Väčšina rodičov hodnotí spoluprácu školy s rodičmi ako veľmi dobrú. Až 84 % 

rodičov považuje školu za kvalitnú. Ako argumenty uviedli kvalitu učiteľov, dobrý prístup triednych 

učiteľov k rodičom, príkladný prístup k žiakom a vyučovacím metódam, stabilný kolektív učiteľov, 

dobré výsledky v štúdiu, mimoškolskú činnosť, ponuku kurzov pre verejnosť, športové aktivity 

i zapájanie školy do projektov. 

Nadpolovičná väčšina rodičov spája nové postupy práce a vyučovacie metódy s podporou 

tvorivosti žiakov a myslí si, že sú prínosom pre žiakov. Asi desatina rodičov sa vyjadrila, že nepozná 

nové metódy a 4 % rodičov si myslí, že tieto nové postupy a metódy zbytočne zabávajú žiakov 

a klasické metódy sú dobré a osvedčené. Najviac rodičov (až 73 %) dôveruje triednemu učiteľovi, 

menej riaditeľovi školy (44 %), všetkým pedagogickým zamestnancom dôveruje asi štvrtina rodičov. 

Najmenej rodičia dôverujú vychovávateľkám a výchovnému poradcovi. 

Čo sa týka negatívnych stránok, so šikanovaním svojho dieťaťa sa stretlo iba 13 % rodičov. 

Väčšina rodičov sa našťastie s týmto problémom nestretla. Rodičia riešili tento problém najčastejšie 

prostredníctvom triedneho učiteľa, osobným pohovorom so šikanujúcim žiakom alebo preradením 

do inej triedy. Aj keď je počet šikanovaných detí na škole pomerne nízky, je potrebné tejto 

problematike venovať zvýšenú pozornosť najmä na 2. stupni školy. Odporúčame najmä prevenciu vo 

forme diskusií, videofilmov prípadne spoluprácu so školským psychológom priamo v škole. 

A aké zmeny by urobili rodičia, keby sa teraz stali riaditeľom školy? Privítali by zavedenie 

športových tried, viac záujmových krúžkov a mimoškolskej činnosti, park s lavičkami a fontánou, 

predĺženie vyučovania, zabezpečenie dostatočného množstva finančných prostriedkov na vybavenie 

učební a učebné pomôcky, voľbu obedov z jedálneho lístka (mäsité a bezmäsité jedlo), dostatok času 

venovať praktickému preskúšaniu, venovať sa viac tým žiakom, ktorí to potrebujú, zmeniť šatne 

a sociálne zariadenia, výmenu školníka, dovoliť rozlúčku žiakov 4. ročníka na 1. stupni, zmenu 

stupnice hodnotenia, podporu športu a telesnej aktivity žiakov, zlepšiť komunikáciu školy s rodičmi, 

zlepšiť výučbu cudzích jazykov, zlepšiť spoluprácu so strednými školami, najmä s Gymnáziom sv. 

Františka Assiského v Levoči. 


Počas rozhovorov s rodičmi na tému spolupráce školy a rodičov vyplynulo ešte niekoľko 

poznatkov vzhľadom na ich očakávania i zoznam kritérií na výber školy. A aké očakávania majú 

rodičia? Rodičia očakávajú od školy: 

a. získanie základného všeobecného vzdelania, 

b. dobrý výchovno-vzdelávací proces, 

c. kvalitné vyučovanie cudzích jazykov, ale aj materinského jazyka, 

d. zvýšiť dotáciu hodín pre vyučovanie cudzích jazykov, 

e. rozšíriť vyučovanie cudzích jazykov na 1. stupni (momentálne sa cudzie jazyky 

vyučujú ako krúžky), 

f. dostatočne využívať moderné prostriedky informačných a komunikačných technológií 

vo vyučovaní, 

g. dôkladnejší výklad (veľa učiva a veľa domácej prípravy), 

h. do vyučovacieho procesu zaviesť viac praktických prvkov, napríklad exkurzií, 

i. rozvíjať viac športových aktivít, 

j. poskytovať možnosť navštevovať krúžky v mimovyučovacom čase, 

k. poskytnúť dobrú prípravu pre ďalšie vzdelávanie na stredných školách , ale aj na život 

a povolanie, 

l. zvýšiť dotáciu hodín pre telesnú výchovu, 

m. aktívna spolupráca školy a rodičov pri rôznych aktivitách školy, 

n. využívať moderné postupy a metódy vyučovania, napríklad prácou na projektoch, 

o. zlepšiť kúrenie na 1. stupni školy, 

p. vylepšiť stravovanie v školskej jedálni – výber mäsitého a bezmäsitého jedla, 

q. menej rómskych detí, 

r. aby žiaci radi chodili do školy, 

s. vhodný prístup učiteľov k žiakom, 

t. získavanie nielen teoretických vedomostí, ale aj samostatné myslenie a konanie, 

u. morálna oblasť: 

i. výchova k sociálnemu správaniu, 

ii. zamedziť šikanovaniu žiakov, 

iii. riešiť nadmernú agresivitu v správaní žiakov, 

iv. opatrenia na zamedzenie krádežiam. 


Rodičia uvádzali aj kritériá na výber školy pre svoje dieťa: 

a. dobré skúsenosti so školou uvádza veľa rodičov – absolventov tejto školy, 

b. dobrá dostupnosť a vzdialenosť školy od bydliska a dobrá dochádzka, 

c. dobré referencie školy, 

d. vysoká kvalita a vysoký kredit školy, 

e. dobrý a stabilný kolektív učiteľov najmä na 1. stupni, 

f. dobré materiálne vybavenie školy, 

g. dobrý prístup učiteľov k žiakom, 

h. nízky počet žiakov v triede, 

i. bohatá krúžková činnosť, 

j. príjemné prostredie školy mimo centra mesta, 

k. dobrý športový areál, 

l. bezpečnosť, 

m. zapojenie do projektov. 


DOTAZNÍK - ANALÝZA ŠKOLY 

rodičia 

Vek: .................. Ročník, ktoré Vaše dieťa navštevuje : ......................... 

Veková štruktúra respondentov: 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov najväčší počet rodičov neuviedol svoj vek (64 %). Niektorí 

rodičia uvádzali vek svojho dieťaťa. Vek rodičov sa pohyboval v rozpätí 34 až 45 rokov. 

Vek Počet respondentov % respondentov 

34 - 36 3 6 

37 - 38 5 10 

39 - 40 4 8 

42 - 43 3 6 

44 - 45 3 6 

neuvedený 30 64 

Spolu 48 100 

Vek rodičov 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

3 

5 4 3 3 


30 

34 - 36 

37 - 38 

39 - 40 

42 - 43 

44 - 45 

neuvedený 

Ročník, ktorý navštevuje dieťa: 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov najväčší počet tvorili rodičia žiakov navštevujúcich 4. a 5. ročník 

školy (14,5 %). Rodičia boli oslovení v rovnakom pomere na obidvoch stupňoch: na 1. stupni 

odpovedalo 24 rodičov (50 %), na 2. stupni 22 rodičov (46 %). Ročník neuviedli 2 rodičia (4 %). 


Ročník Počet respondentov % respondentov 

1 6 13 

2 6 13 

3 5 10 

4 7 14,5 

5 7 14,5 

6 1 2 

7 5 10 

8 6 13 

9 3 6 

neuvedený 2 4 

Spolu 48 100 

8 

6 

4 

2 

0 

5 

Ročník, ktorý dieťa navštevuje 

7 7 

6 

5 

2 

1 


1. 

2. 

3. 

4. 

5. 

6. 

7. 

8. 

9. 

neuvedený 

1. Informácie o tom, čo sa deje v škole získavate: 

a) od svojho dieťaťa 

b) z informačnej tabule školy, 

c) z web stránky školy, 

d) zo školského časopisu, 

e) z rodičovského združenia, 

f) od známych a susedov, 

g) nezaujímam sa o dianie v škole, 

h) z lokálnej TV, 

i) iné. 


Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov získavajú rodičia najviac informácií od svojho dieťaťa (až 

96 %). Ďalším veľkým zdrojom získavania informácií tvoria informácie z rodičovského 

združenia (až 71 %). Z webovskej stránky školy získava informácie 40 % rodičov. Informácie od 

známych a susedov získava 8 % rodičov. Zo školského časopisu a z iných zdrojov má informácie 

4 % rodičov. Rodičia neuviedli zdroj informácií v 2 % prípadoch. Nikto z rodičov nezískava 

informácie z informačnej tabule školy. Pozitívne možno hodnotiť fakt, že 0 % respondentov sa 

nezaujíma o dianie v škole, t. j. všetci rodičia sa zaujímajú o dianie v škole. 

Informácie o škole získavate: Počet respondentov % respondentov 

od svojho dieťaťa 46 96 

z informačnej tabule školy 0 0 

z web stránky školy 19 40 

zo školského časopisu 2 4 

z rodičovského združenia 34 71 

od známych a susedov 4 8 

nezaujímam sa o dianie v škole 0 0 

z lokálnej TV 8 17 

iné 2 4 


Informácie o tom, čo sa deje v škole rodičia získavajú: 

50 

40 

30 

20 

10 

0 


od svojho dieťaťa 

z informačnej tabule 

z web stránky 

zo školského časopisu 

z rodičovského združenia 

od známych a susedov 

nezaujímam sa 

z lokálnej TV 

iné 

neuvedené 


2. Zúčastňujete sa aktivít usporiadaných školou ? 

a) vždy sa zúčastňujem b)niekedy sa zúčastňujem c) nikdy sa nezúčastňujem 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov sa niekedy zúčastňuje aktivít usporiadaných školou až 70 % 

rodičov, nikdy sa týchto aktivít nezúčastní 30 % rodičov. Nikto z rodičov neuviedol, že sa 

zúčastňuje vždy všetkých aktivít. 

Zúčastňujete sa aktivít? Počet respondentov % respondentov 

vždy sa zúčastňujem 0 0 

niekedy sa zúčastňujem 34 70 

nikdy sa nezúčastňujem 14 30 

Spolu 48 100 

Účasť rodičov na aktivitách školy 

40 

34 

30 

20 

10 

0 

0 


14 

vždy 

niekedy 

nikdy 

3. Navrhnite aktivity, na ktorých by ste sa radi zúčastnili so svojím dieťaťom. 

........................................ 

......................................... 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov väčšina neuviedla žiadne navrhované aktivity, na ktorých 

by sa radi zúčastnili so svojim dieťaťom (až 54 %). Najväčší počet aktivít rodičov s deťmi by bol 

zameraný na športové aktivity a súťaže (27 %), školské vedomostné súťaže (8 %), poznávacie 

zájazdy (6 %), organizáciu Medzinárodného dňa detí (4 %), turistiku (4 %). Ostatné navrhované 

aktivity: kultúrne podujatia a brigády sa vyskytli v 2 % odpovedí. 


Navrhované aktivity Počet respondentov % respondentov 

MDD 2 4 

športové aktivity a súťaže 13 27 

školské vedomostné súťaže 4 8 

kino, divadlo 1 2 

poznávacie zájazdy 3 6 

turistika 2 4 

brigády 1 2 

karneval 1 2 


Aktivity navrhované rodičmi 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

2 

13 

4 3 

1 2 1 


26 

MDD 

športové aktivity 

vedomostné súťaže 

kino, divadlo 

poznávacie zájazdy 

turistika 

brigády 

karneval 

neuvedené 

4. Zúčastnili ste sa na vyučovaní v triede svojho dieťaťa napríklad na otvorenej hodine alebo na 

tvorivých dielňach? 

a) áno, zúčastnil(a) som sa b) nie, nezúčastnil(a) som sa 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov sa na vyučovaní v triede svojho dieťaťa zúčastnila 

nadpolovičná väčšina rodičov (58 %). Menej ako polovica rodičov sa na otvorenej hodine alebo 

tvorivých dielňach nezúčastnila (42 %). 

Zúčastnili ste sa na vyučovaní? Počet respondentov % respondentov 

áno, zúčastnil(a) 28 58 

nie, nezúčastnil(a) 20 42 

Spolu 48 100 


Účasť rodičov na vyučovaní 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

28 

20 


áno 

nie 

5. Na základe čoho ste si vybrali školu pre vaše dieťa? 

........................................... 

Zhrnutie: 

Nadpolovičná väčšina z celkového počtu respondentov uviedla ako dôvod pre výber školy 

okolie bydliska a dobré referencie na školu (54 %). Podľa tradície a dobrého mena si vybralo 

školu 29 % rodičov. Na základe dobrých vyučujúcich si rodičia vyberali školu v 15 % prípadoch. 

Dobrí spolužiaci boli dôvodom výberu pre 4 %. Ako ostatné dôvody výberu školy rodičia 

uvádzali dobrú dochádzku z autobusovej stanice, výučbu jazykov a aktivitu školy (po 2 %). 

Dôvod nebol uvedený v 13 % prípadov. 

Výber školy Počet respondentov % respondentov 

podľa bydliska a referencií 26 54 

podľa spolužiakov 2 4 

podľa tradície a dobrého mena 14 29 

na základe dobrých 

7 15 

vyučujúcich 

dobrá dochádzka 

1 2 

z autobusovej stanice 

podľa výučby jazykov 1 2 

podľa aktivít školy 1 2 



Motívy pre výber školy 

podľa bydliska a referencií 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

26 

2 

14 

7 

1 1 1 


6 

podľa spolužiakov 

podľa tradície a dobrého 

mena 

na základe dobrých 

vyučujúcich 

dobrá dochádzka z 

autobusovej stanice 

podľa výučby jazykov 

podľa aktivít školy 

6. So školou sa vám spolupracuje : 

a) veľmi dobre 

b) dobre 

c) priemerne 

d) slabo 

e) nevyhovujúco 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov najväčší počet si pochvaľuje spoluprácu so školou (54 %). 

Ďalších 42 % hodnotí túto spoluprácu ako dobrú a len 4 % rodičov uviedli, že spolupráca s nimi je 

priemerná. Nikto z respondentov nehodnotil túto spoluprácu ak slabú a nevyhovujúcu. 

Spolupráca so školou Počet respondentov % respondentov 

veľmi dobrá 26 54 

dobrá 20 42 

priemerná 2 4 

slabá 0 0 

nevyhovujúca 0 0 

Spolu 48 100 


Spolupráca rodičov so školou 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

26 

20 

2 

0 0 


velmí dobrá 

dobrá 

priemerná 

slabá 

nevyhovujúca 

7. Viete aké voliteľné a nepovinné predmety ponúka škola Vášmu dieťaťu? 

a) áno, viem b) nie, neviem 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov skoro všetci rodičia vedia aké voliteľné a nepovinné 

predmety ponúka škola ich dieťaťu (98 %). Druhú možnosť zvolil iba 1 rodič (2 %). 

Viete aké voliteľné 

a nepovinné predmety ponúka 

škola? 



áno, viem 47 98 

nie, neviem 1 2 

Spolu 48 100 

Viete aké voliteľné a nepovinné predmety ponúka škola? 

47 

50 

40 

30 

áno 

20 

10 

1 

nie 

0 



8. Myslíte si, že škola má dostatok vyhovujúcich učebných pomôcok? 

a) myslím si, že áno 

b) nemá dostatok pomôcok 

c) neviem posúdiť 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu respondentov najväčší počet nevie posúdiť, či má škola dostatok 

vyhovujúcich učebných pomôcok (44 %). Ďalšiu skupinu tvoria rodičia, ktorí si myslia, že škola 

má dostatok vyhovujúcich učebných pomôcok (38 %). Iba 18 % respondentov si myslí, že škola 

nemá dostatok učebných pomôcok. 

Dostatok učebných pomôcok? Počet respondentov % respondentov 

myslím si, že áno 18 38 

nemá dostatok pomôcok 9 18 

neviem posúdiť 21 44 

Spolu 48 100 

Má škola dostatok učebných pomôcok? 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

18 

9 


21 

áno 

nie 

neviem 

9. S kvalitou výchovno-vzdelávacej práce školy som spokojný : 

a) úplne 

b) čiastočne 

c) vôbec 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov sú až tri štvrtiny rodičov spokojní s kvalitou školy (75 %). 

Ďalšia štvrtina respondentov uviedla čiastočnú spokojnosť s kvalitou školy. Prínosom je najmä 

fakt, že ani jeden rodič sa nevyjadril, že nie je vôbec spokojný s kvalitou školy, ktorú navštevuje 

jeho dieťa. 


Spokojnosť s kvalitou školy Počet respondentov % respondentov 

úplne 36 75 

čiastočne 12 25 

vôbec 0 0 

Spolu 48 100 

Spokojnosť rodičov s kvalitou školy 

40 

36 

30 

20 

10 

0 

12 


0 

úplne 

čiastočne 

vôbec 

10. Stretlo sa Vaše dieťa v škole so šikanovaním? 

a) áno, bolo šikanované b) nie, nebolo šikanované 

Ak áno, ako ste to riešili? 

…............................................................................................................................................ 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov sa so šikanovaním svojho dieťaťa v škole stretlo 13 % 

rodičov. Najväčší počet by sa našťastie s týmto problémom zatiaľ nestretol (87 %). 

Ako riešili rodičia šikanovaných detí tento problém? Väčšina cez triedneho učiteľa (50 %), 

ostatní osobným pohovorom so žiakom alebo preradením do inej triedy (16,7 %). Jeden 

respondent nepovažoval za vhodné zverejniť spôsob riešenia tohto problému. 

Aj keď počet šikanovaných detí na škole je pomerne nízky, je potrebné tejto problematike 

venovať zvýšenú pozornosť najmä na 2. stupni školy. Odporúčame najmä prevenciu vo forme 

diskusií, videofilmov prípadne spoluprácu so školským psychológom priamo v škole. 

Stretlo sa Vaše dieťa so 

šikanovaním? 



áno 6 13 

nie 42 87 

Spolu 48 100 


Stretli ste sa so šikanovaním dieťaťa v škole? 

50 

40 

30 

20 

10 

0 

6 

42 


áno 

nie 

Ak áno, ako ste to riešili? 

Riešenie Počet respondentov % respondentov 

cez triedneho učiteľa 3 50 

osobný pohovor so žiakom 1 16,7 

preradením do inej triedy 1 16,7 

neuvedené 1 16,7 

Spolu 6 100 

Riešenie šikanovania 

3 

2,5 

2 

1,5 

1 

0,5 

0 

3 

1 1 1 


cez triedneho učiteľa 

osobný pohovor 

preradením do inej triedy 

neuvedené 

11. Ako škola spolupracuje s Vami? 

a) veľmi dobre 

b) dobre 

c) priemerne 

d) slabo 

e) nevyhovujúco 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu respondentov najväčší počet považuje spoluprácu školy s rodičmi za dobrú 

(54 %). Za veľmi dobrú označila spoluprácu skupina 44 % rodičov, naopak za slabú označil jeden 

rodič (2 %). 


Spolupráca s rodičmi Počet respondentov % respondentov 

veľmi dobrá 21 44 

dobrá 26 54 

priemerná 0 0 

slabá 1 2 

nevyhovujúca 0 0 

Spolu 48 100 

Spolupráca školy s rodičmi 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

21 

26 

0 1 0 


veľmi dobrá 

dobrá 

priemerná 

slabá 

nevyhovujúca 

12. Nové postupy práce a metódy vo vyučovaní podľa Vás: 

a) sú prínosom pre žiakov, 

b) podporujú tvorivosť žiakov, 

c) zbytočne zabávajú žiakov, 

d) nemajú zmysel, aj tak sa musia žiaci veľa učiť, 

e) klasické metódy sú dobré a osvedčené, 

f) nepoznám nové metódy a práce vo vyučovaní. 

Zhrnutie: 

celkového počtu 48 respondentov najväčší počet spája nové postupy práce a vyučovacie 

metódy s podporou tvorivosti žiakov (58 %). To, že sú prínosom pre žiakov si myslí 46 % rodičov. 

Až 10 % rodičov sa vyjadrilo, že nepozná nové metódy. To, že tieto nové postupy a metódy 

zbytočne zabávajú žiakov si myslí 4 % rodičov. Len jeden rodič uviedol, že klasické metódy sú 

dobré a osvedčené (2 %). 


Nové postupy práce a metódy Počet respondentov % respondentov 

vo vyučovaní: 

sú prínosom pre žiakov 22 46 

podporujú tvorivosť žiakov 28 58 

zbytočne zabávajú žiakov 2 4 

nemajú zmysel 0 0 

klasické metódy sú dobré 

1 2 

a osvedčené 

nepoznám nové metódy 5 10 


Nové postupy práce a metódy vo vyučovaní: 

30 

25 

20 

15 

10 

5 

0 

22 

28 

5 

2 

0 1 


2 

sú prínosom pre žiakov 

podporujú tvorivosť žiakov 

zbytočne zabávajú žiakov 

nemajú zmysel 

klasické metódy sú dobré 

nepoznám 

neuvedené 

13. Z učiteľov v škole dôverujem (zaškrtnite aj viac odpovedí) : 

a) riaditeľovi školy, 

b) zástupcovi školy, 

c) triednemu učiteľovi, 

d) niektorým učiteľom, 

e) výchovnému poradcovi školy, 

f) vychovávateľke, 

g) všetkým, 

h) nikomu. 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov najväčšiu dôveru majú triedni učitelia (73 %). Riaditeľovi 

školy dôveruje 44 % rodičov, všetkým pedagogickým zamestnancom dôveruje 25 % rodičov, 

niektorým učiteľom dôveruje 19 % rodičov, zástupcovi školy dôveruje 15 % rodičov. Najmenej 

rodičia dôverujú vychovávateľkám (8 %) a výchovnému poradcovi (6 %). Nikomu nedôverujú 

2 % rodičov. Taký istý počet (2 %) neuviedlo, komu z učiteľov v škole dôverujú. 


Z učiteľov v škole dôverujem: Počet respondentov % respondentov 

riaditeľovi 21 44 

zástupcovi 7 15 

triednemu učiteľovi 35 73 

niektorým učiteľom 9 19 

výchovnému poradcovi 3 6 

vychovávateľke 4 8 

všetkým 12 25 

nikomu 1 2 


Dôvera rodičov 

40 

30 

20 

10 

0 

23 

7 

35 

12 

9 

3 4 


1 1 

riaditeľovi 

zástupcovi 

triednemu učiteľovi 

niektorým učiteľom 

výchovnému poradcovi 

vychovávateľke 

všetkým 

nikomu 

neuvedené 

14. Myslíte si, že škola, ktorú Vaše dieťa navštevuje, je kvalitná? Prečo áno, prečo nie? 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov až 84 % rodičov si myslí, že škola je kvalitná. Ako argumenty 

uvádzali kvalitu učiteľov, dobrý prístup triednych učiteľov k rodičom, príkladný prístup k žiakom 

a vyučovacím metódam, stabilný kolektív učiteľov, dobré výsledky v štúdiu, mimoškolskú činnosť, 

ponuku kurzov pre verejnosť, športové aktivity, zapájanie do projektov. 

Iba málo rodičov ( 4 %) si myslí, že škola, ktorú navštevuje ich dieťa nie je kvalitná. Ako argumenty 

uviedli, že by sa malo vylepšiť branné cvičenie žiakov, aby vedeli ako sa majú správať pri rôznych 

životných situáciách a vedieť používať ochranné pomôcky, napríklad pri vzniku požiaru. 

Kvalitná škola? Počet respondentov % respondentov 

áno 41 84 

nie 2 4 


Spolu 48 100 


Kvalitná škola? 

50 

40 

30 

20 

10 

0 

41 

6 

2 


áno 

nie 

neuvedené 

15. Čo by ste urobili, zmenili, keby ste boli sa teraz stali riaditeľom školy? 

Zhrnutie: 

Z celkového počtu 48 respondentov najväčší počet (až 32 rodičov) sa nevedelo vyjadriť a ani 

neuvažovali o takej možnosti (65 %). Ostatní rodičia navrhovali takéto zmeny: 

• zavedenie športových tried, 

• viac záujmových krúžkov a mimoškolskej činnosti, 

• park s lavičkami a fontánou, 

• predĺženie vyučovania, 

• zabezpečenie finančných prostriedkov na vybavenie učební a učebné pomôcky, 

• voľba obedov z jedálneho lístka (mäsité a bezmäsité jedlo), 

• dostatok času venovať praktickému preskúšaniu, 

• venovať sa viac žiakom, ktorí to potrebujú, 

• zmeniť šatne a sociálne zariadenia, 

• výmena školníka, 

• dovoliť rozlúčku žiakov 4. ročníka na 1. stupni, 

• zmena stupnice hodnotenia, 

• podpora športu a telesnej aktivity žiakov, 

• zlepšiť komunikáciu školy s rodičmi, 

• zlepšiť spoluprácu s Gymnázium sv. Františka Assiského v Levoči, 

• zlepšiť výučbu cudzích jazykov. 


ZÁVER 

Analýza potrieb školy bola realizovaná na rôznych úrovniach a to z hľadiska vedenia školy, 

z hľadiska učiteľa, z hľadiska žiaka, z hľadiska rodičov i z hľadiska spolupráce s inými vonkajšími 

činiteľmi. Základnými nástrojmi boli dotazníky (pre vedenie školy, učiteľov, žiakov i rodičov žiakov, 

zriaďovateľa), interview, štúdium relevantných dokumentov (najmä Školského vzdelávacieho 

programu) a analyzovanie štatistických ukazovateľov. Metodológia výskumu (krížové overovanie 

údajov) zabezpečuje validitu zozbieraných údajov pre realizáciu tejto aktivity. 

Jednou z najdôležitejších bol práve pohľad vedenia školy na vzdelávacie potreby žiakov, 

ľudské zdroje a ich rozvoj i výchovno-vzdelávací proces. Z hľadiska analýzy vzdelávacích potrieb 

žiakov bol prieskum zameraný najmä na vekovú štruktúru žiakov, predpokladaný počet zapísaných 

žiakov v nasledujúcich rokoch, geografickú štruktúru žiakov, uplatnenie respektíve umiestnenie 

žiakov po skončení základnej školy, sociálnu štruktúru žiakov, žiakov so špeciálnymi potrebami 

a individuálne začlenenými žiakmi, žiakov so špeciálnymi vývinovými poruchami, nadaných žiakov, 

výchovné problémy, znížené známky zo správania, aktivity zamerané na rozvoj osobnosti. Prieskum 

sa ďalej zameriaval aj na oblasť analýzy ľudských zdrojov a ich rozvoja, kde bola sledovaná 

kvalifikačná štruktúra učiteľov, veková a rodová štruktúra, geografická štruktúra, účasť na 

akreditovaných i neakreditovaných školeniach, aktivity učiteľov, ktorí realizujú školenia alebo rôzne 

kluby. Pri analýze výchovno-vzdelávacieho procesu sa prieskum zameriaval na prehľad vyučovacích 

predmetov a alokovaných hodín nad rámec Štátneho vzdelávacieho programu, prioritné prierezové 

témy, výsledky žiakov na súťažiach a olympiádach i projektovú činnosť financovanú z rozpočtových 

kapitol jednotlivých ministerstiev, inštitúcií EÚ a nadácií za posledných 5 rokov. 

Z hľadiska analýzy ľudských zdrojov a ich rozvoja bol prieskum zameraný na kvalifikačnú, 

geografickú, vekovú a rodovú štruktúru učiteľov, účasť na akreditovaných i neakreditovaných 

školeniach, na realizáciu rôznych školení a klubov. Prieskumu sa zúčastnilo 24 respondentov - 

učiteľov z celkového počtu 45 učiteľov školy, ktorí hodnotili svoje osobnostné kvality z hľadiska 

motivácie k podávaniu permanentne vynikajúcich kvalitných pedagogických výsledkov, flexibility 

iniciatívnosti, schopnosti zvládať konflikty a ochoty ďalšieho vzdelávania. Pri hodnotení 

pedagogického zboru učitelia uvádzali silné a slabé stránky, príležitosti na vlastný rozvoj a rast, 

ohrozenia a nebezpečenstvá, ktoré im ako učiteľom hrozia. Učitelia hodnotili aj školu z hľadiska jej 

silných a slabých stránok, príležitosti i ohrozenia jej rozvoja. V oblasti výchovno-vzdelávacieho 

procesu bol prieskum zameraný na hodnotenie dotácie vyučovacích hodín, možnosť meniť 30 % 

učiva, rozvoj kompetencií žiakov, využívanie učebných pomôcok a moderných metód vo vyučovacom 

procese i mimovyučovacie aktivity školy. 

Prieskumu sa zúčastnilo aj 50 respondentov - žiakov z celkového počtu 640 žiakov školy. 

Vyjadrovali sa k svojmu budúcemu povolaniu, k potrebným zmenám v škole, k tomu, čo by mala 

žiakovi ponúknuť škola pre úspešný vstup do života, či sa cítia byť súčasťou školy, či sa chcú podieľať 

na jej aktivitách, či sa ich rodičia zúčastňujú školských akcií, navrhovali ďalšie školské akcie žiakov 

s rodičmi, na ktorých hodinách využívajú počítače, či majú prístup do počítačových miestností mimo 


vyučovania informatiky, k využívaniu internetu na vyučovaní, ktoré miesto v škole majú najradšej 

a ktorému sa naopak vyhýbajú a prečo, čo sa im páči či nepáči na práci učiteľov. 

Prieskumu sa zúčastnilo aj 48 respondentov – rodičov, ktorých deti navštevujú uvedenú 

základnú školu. Zo svojho pohľadu hodnotili činnosť školy: uvádzali zdroj informácií o škole, či sa 

zúčastňujú aktivít usporiadaných školou, navrhovali aktivity, ktorých by sa radi zúčastnili so svojím 

dieťaťom, či sa zúčastnili na vyučovaní v triede svojho dieťaťa, na základe čoho vyberali školu pre 

svoje dieťa, hodnotili spoluprácu školy s rodičmi, vyjadrovali svoj názor na dostatok učebných 

pomôcok, či sú spokojní s kvalitou výchovno-vzdelávacej práce školy, či sa ich dieťa stretlo v škole so 

šikanovaním a ako to riešili, ako hodnotia nové postupy práce a metódy vo vyučovaní, komu najviac 

dôverujú v škole, či je podľa ich názoru škola kvalitná a aké zmeny by urobili, keby sa stali riaditeľom 

školy. Škola má vzťahy ak k vonkajším činiteľom a to najmä rodičom, zriaďovateľovi, stredným 

školám, zahraničným partnerom i mimovládnym organizáciám v oblasti vzdelávania. 

V rámci regionálnych, lokálnych potrieb by výstupná analýza mohla pomôcť riešiť problémy 

vzťahu školy a lokálnych inštitúcií na rôznych úrovniach. Všetky výstupy by mali slúžiť na postupnú 

realizáciu zmien obsahových, organizačných aj technických tak, aby sa tradičná škola mohla zmeniť 

na modernú školu 21. storočia.

AnalÃ½za potrieb Å¡koly - ZÃ¡kladnÃ¡ Å¡kola GaÅ¡para Haina v LevoÄi

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?

AnalÃ½za potrieb Å¡koly - ZÃ¡kladnÃ¡ Å¡kola GaÅ¡para Haina v LevoÄi