Otázky na skúšku z Fyziológie

Otázky na skúšku z Fyziológie
1. FYZIOLÓGIA SVALU I.
Sval, druhy svaloviny.
1. Prenos vzruchu z nervu na sval. Stavba a funkcia motorickej platniky.
2. Mikroskopická stavba svalového vlákna: ktoré bielkoviny sa podieajú na
stavbe myofibríl (aká je stavba), o je sarkoméra, stavba a funkcia
sarkoplazmatického retikula. Rýchle a pomalé svalové vlákna. Stavba srdcovej
a hladkej svaloviny.
3. molekulárna podstata kontrakcie: teória sval. kontrakcie, tvorby mostíkov,
“zábery” mostíkov, energetika sval. kontrakcie. Rôzne druhy kontrakcie
v celistvom organizme.
4. Kontrakcia svalu v závislosti od asovej následnosti podnetov: svalové
trhnutie (krivka sval. kontrakcie), sumácia, superpozícia, tetanus. Refraktérne
štádia – zmeny vzrušivosti svalu. Závislos odpovede od intenzity podnetov:
prahové, nadprahové, maximálne a supramaximálne podnety.
5. Energetika svalovej kontrakcie. Únava svalu. “Únava” na motorickej platnike
2. FYZIOLÓGIA SVALU II.
1. Pomalé a rýchle svalové vlákna: zloženie a charakteristika innosti.
2. Motorická jednotka, pomalé a rýchle motorické jednotky, asová následnos
ich zapojenia. Priestorová a asová sumácia.
3. Sila, práca a výkon svalu – fyziol. charakteristika, meranie uvedených veliín
v pokuse na izolovanom svale a v celistvom organizme.
4. Únava svalu. Prejav únavy na izolovanej kontrakcií. Zostavenie svalu a jeho
prejavy na izolovanej kontrakcii. Fyziologická podstata streingu.
5. Stavba a funkcia hladkého svalu. Priebeh kontrakcie hladkého svalu. Rozdiely
v stavbe a funkcii srdcového a kostrového svalu.
3. KRVNÝ TLAK (TK)
1. Podstata krvného tlaku: pä faktorov, ktoré vytvárajú a ovplyvujú normálne
hodnoty TK. Rozvete ich význam.
2. Meranie TK, dva spôsoby merania, princíp merania TK.
3. Popis merania TK pomocou klasického tlakomera, digitálneho tlakomera
a automatického tlakomera. Podstata Korotkovových fenoménov a ich využitie
pri meraní.
4. normálne hodnoty TK. Hodnoty športovo adaptovaných osôb, názov zmeny
tlaku u týchto osôb. Biorytmické zmeny TK, hodnoty poas spánku.
5. Regulácia TK – receptorové zóny v cievnom rieisku a ich funkcia. Centrálna
a periférna as regulácie srdcovo-cievneho systému.
4. PULZ, PRÚDENIE KRVI.
1. o je to pulz, nakreslite pulzovú krivku, popíšte jej jednotlivé asti. Normálne
hodnoty PF. Spôsoby merania pulzu.

2. Využitie PF v športe, adapt. zmena PF a jej názov. 4o je bazálny pulz, zotavné
pulzy a ako sa mení PF pri štandartnom a neštandardnom zaažení
u športovcov a nešportovcov. Ako sa využíva PF (hore uvedené ukazovatele
ako aj iné) pri posudzovaní trénovanosti telesnej zdatnosti a stupa zaaženia.
3. Zákonitosti kapilárneho prúdenia, zákonitosti venózneho prúdenia. Uvete 5
faktorov zabezpeujúcich žilný návrat krvi
4. Normálne hodnoty TK. Spôsoby merania TK. Princíp merania TK a pulzu
pomocou digitálneho tlakomera.
5. Zmeny TK a PF pri orostatickej reakcii a pri alších innostiach (dýchanie,
príjem potravy, emócie, duš. innos napr. mentálna aritmetika, sval. práca.)
5. VŠEOBECNÁ FYZIOLÓGIA, ELEKTRICKÉ JAVY V ŽIVÝCH TKANIVÁCH
1. Membránový potenciál (uvete názvy – synonymá). Iónová podstata MP.
2. Akný potenciál AP. Membránový mechanizmus vzniku AP obnovy iónových
pomerov. Nakreslite a popíšte príklady AP na nerve, srdci, svale a iných
orgánoch. Konštanty permeability pri MP a AP.
3. Zmeny vzrušivosti spôsobené posunom iónov na nerve (kostrovom svale
a iných rýchlovzrušivých útvaroch) a na srdci. Pomery znázornite graficky
a vysvetlite ich fyziologický význam pre kostrový a srdcový sval.
4. Miestny, nešíriaci sa potenciál (lokálne vzrušenie). Ako a kde vzniká. Uvete
príklady na názvy na rôznych útvaroch.
5. Prenos informácie. kódovanie a dekódovanie na rôznych astiach reflexného
oblúka.
6. NEURÓN – SYNAPSA, MOTORICKÁ PLATINIKA – PERIFÉRNY NERV
1. Nakreslite neurón, popíšte jeho asti a ich funkciu. Druhy neurónov.
2. Synapsa – stavba a funkcia. Budivá a tlmivá synapsa. Podstata prenosu
vzruchu na budivej synapse. Popíšte mechanizmus “uviaznutia” vzruchu na
tlmivej synapse. o je to mediátor. Aké mediátory poznáme na periférii
a v CNS.
3. Motorická platnika – stavba motorickej platniky a prenos vzruchu z nervu
na sval.
4. Periférny nerv. Dva typy nervových vlákien poda stavby a funkcie. Ako
vzniká myelínový obal nervu, nakreslite myelinizáciu a popíšte jej význam.
Šírenie vzruchu po periférnom nerve – 2 spôsoby šírenia. Aké druhy vlákien,
o do hrúbky a rýchlosti šírenia existujú. o je “sumaný akný potenciál”
nervu, o sa ním dá zisti.
5. Aké iné vlastnosti má periférny nerv. Nervové obaly – stavba periférneho
nervu. Ako reagujú rôzne druhy vlákien na farmaká a tlak. Ktorá as je
najunavitenejšia v systéme prenosu nerv – motorická platnika – svalové
vlákno a preo. Ktoré as je najmenej unavitená a preo.
7. TRÁVENIE I.
1. Prehad anatomickej a histologickej stavby tráviaceho traktu.
2. Trávenie v ústach, význam trávenia v ústach. Tráviace enzýmy. Význam
pažeráka. Podmienky pre pôsobenie tráviacich enzýmov. Ktoré z podmienok
sa uplatujú v ústach. Slinné žazy. Zloženie a úloha slín, vyluovanie slín.

3. Trávenie v žalúdku, pohyby žalúdka, vyprázdovanie žalúdka. Tvorba
žalúdkovej kyseliny, tráviace enzýmy, pH žalúdka.
4. Aké enzýmy sú v pankreatickej šave, v akom sú stave, ako sa aktivujú, aká je
ich funkcia.
5. Zloženie a význam žle.
8. TRÁVENIE II.
1. Trávenie v tenkom reve. Tráviace enzýmy tenkého reva.
2. Pohyby tenkého reva a ich význam.
3. Trávenie v hrubom reve.
4. Prehad vstrebávania.
5. Centrálna a periférna regulácia tráviaceho traktu.
9. DÝCHANIE I.
1. o je dýchanie? Vonkajšie a vnútorné dýchanie. Respirácia a ventilácia.
2. Mechanika dýchania. Dýchacie modely a ich význam pri znázorovaní
mechaniky. Paralelogram: Znázornenie vdychu a výdychu (závislos od
upevnenia medzirebrových svalov). Znázornenie pomocou vektorov
a momentu síl. Pohyby hrudníka v závislosti od upevnenia rebra v hornej d
dolnej asti hrudníka. Nakreslite a vysvetlite na obrázkoch oba modely.
3. Dendersov model púc (nakreslite model a skutoné pomery v hrudníku
s oboma listami pleury). Poukážte na rozdiel medzi Dondersovým modelom
a skutonými pomermi. Vnútorohrudný tlak – jeho názvy. Jeho hodnoty
a výkyvy hodnôt pri vdychu a výdychu. Valsalvov a Mllerov pokus.
4. Definícia vitálnej kapacity púc a jej zložky. Definície a hodnoty jednotlivých
zložiek. Faktory, od ktorých závisí VC púc. Funkné vyšetrenie púc –
spirometria. Aké hodnoty pri nej vyšetrujeme, ako sa vypoítajú normy
(požadované hodnoty). Aké sú hodnoty VC a dychovej rezervy (DR)
u športovcov. Zistite hodnotu VC a FEV 1 z pridelenej krivky, vypoítajte VC.
5. Výmena plynov v púcach a v tkanivách. Disocianá krivka O 2 a CO 2 .
10. DÝCHANIE II.
11. FYZIOLÓGIA MIECHY I.
1. Šírenie informácie po informanom kanále. Kódovanie, rekódovanie
a dekódovanie v rôznych astiach reflexného oblúka.
2. Dva druhy miechových reflexov, ich názvy. Popíšte stavbu reflexných
oblúkov, ich periférnu a centrálne as. Funkcia dvoch druhov miechových
reflexov.
3. Vymenujte príklady reflexov oboch kategórií na rôznych astiach miechy.
Uvete, kde sú ich centrá v mieche. Popíšte funkciu reflexu Achillovej šachy
a iných reflexov.
4. Nakreslite a popíšte svalové vretienko – jeho stavbu a funkciu. Dva druhy
intrafuzálnych vlákien, ich dvojaká funkcia. Nakreslite a popíšte funkciu
Golgiho šachových receptorov.
5. 4o je gama systém, aká je jeho funkcia.

12. FYZIOLÓGIA MIECHY II.
1. Popíšte ucelené vyvolanie, vznik a zánik pohybového reflexu na miechovej
úrovni (napr. patelárneho reflexu).
2. Miechové útlmy, ich funkcia.
3. Somatotopické lenenie na úrovni celej miechy a na úrovni jedného (krného)
segmentu.
4. Druhy niekokých reflexov, uvete aj ich príklady. V ktorých astiach miechy
majú centrá.
5. o je to koordinaný výkon miechy, ako vzniká a kedy sa zafixuváva
v ontogenéze. Uvete príklady pohybov na princípe koordinaného výkonu,
ako aj príklady pohybov pri ktorých sa koordinaný výkon miechy potláa.
13. FUNKCIE KRVI, ERVENÉ KRVINKY, HEMOGLOBÍN
1. Funkcie krvi.
2. Krvná plazma a jej zloženie, hematokritová hodnota.
3. ervené krvinky, ich názov, funkcia, množstvo u muža a ženy. Životnos
krviniek, ovplyvovanie životnosti.
4. Hemoglobín (Hb). Stavba a funkcia Hb, množstvo u muža a ženy. Deriváty Hb
(prirodzené a patologické).
5. Hemolýza ervených krviniek, rôzne druhy hemolýzy.
14. BIELE KRVINKY, KRVNÉ DOŠTIKY, KRVNÉ SKUPINY
1. Biele krvinky, ich názov množstvo u muža a ženy. Funkcie bielych krviniek,
vlastnosti bielych krviniek, ktoré im pomáhajú plni funkcie.
2. Diferenciácia (druhy) bielych krviniek, ich stavba, funkcie a percentuálne
zastúpenie.
3. Krvné doštiky, ich názov, funkcia a množstvá u muža a ženy. Zrážanie krvi –
schéma zrážania. Doba krvácania a zrážania.
4. Klasické krvné skupiny. Kto ich objavil. Aké skupiny poznáme, ako ich
urujeme. Aký význam majú pri darcovstve. Aké sú podskupiny.
5. Rh faktor. Kto ho objavil. Aké sú podskupiny, ako ho urujeme. Jeho význam
pri darcovstve krvi a v tehotenstve.
15. ANALYZÁTORY I.
1. Pojem analyzátora, jeho tri hlavé asti, dôkazy o význame jednotlivých astí
analyzátora.
2. Vysvetlite rozdiel medzi únavou a adaptáciou analyzátora. Pomaly a rýchlo sa
adaptujúce receptory.
3. Zrakový analyzátor, zraková ostros, vyšetrenie zrakovej ostrosti, jej vady
a ich kompenzácia.

4. farebné videnie. 2 teórie farebného videnia. Farebné kontrasty a ich význam.
Zisovanie farbosleposti. Farebné vady a anomálie. Druhy farbosleposti. Ako
vidia okolitý svet teranopi a protonopi.
5. Priestorové videnie, podstata priestorového videnia, ktoré analyzátory sa na
om zúastujú. Význam zrakového analyzátora v športe.
16. ANALYZÁTORY II.
Pojem analyzátora. Dôkazy o význame jeho astí.
1. Zákonitosti zmyslového pociovania, uvete najmenej 5 zákonitostí.
2. Sluchový analyzátor. Cortiho orgán, teória poutia. význam sluchu v športe.
3. Kožný analyzátor a jeho submodality (asti) a ich funkcie. Urovanie
simultánneho priestorového prahu. Význam kožného analyzátora v športe.
Senzitívny homunkulus.
4. Relatívnos pociovania. Nedokonalosti vo funkcii analyzátorov (Weberové
klamy).
5. Komplexnos pociovania (napr. pri pociovaní chute). Chu popísa
podrobne! Komplexný analyzátor a jeho význam v športe. Príklady pocitov
(vnemov) pri uplatnení sa komplexného analyzátora v športe.
17. AUTONÓMNY SYSTÉM SO ŠPECIÁLNYM ZAMERANÍM NA REGULÁCIU
SRDCA
1. o znamená názov autonómny systém. Popíšte prevodový (vodivý) systém
srdca.
2. Centrálna as regulácie srdcovo-cievneho systému. Kde sa nachádzajú
jednotlivé centrá, ich usporiadanie, aký princíp usporiadania platí.
3. Periférna as regulácie, jej pôsobenie na srdce a na ostatné vnútorné orgány.
Ktorý je hlavný regulaný nerv v pokoji. Princíp regulátora a modulátora
(popíšte a nakreslite). Trópne vplyvy vagu. Únik z pod vagového vplyvu.
4. Aká reakcia v autonómnom nervovom systéme vzniká pri pohybovej innosti
a zapojením akého nervu.
5. Vymenujte a popíšte laboratórny regulaný zásah a reflexy srdcovej
frekvencie, meranej športtesterom.
18. REGULÁCIA SRDCOVOCIEVNEJ INNOSTI PRI TELESNOM ZAAŽENÍ
ADAPTANÉ MECHANIZMY
1. Ako vyzerá nervová regulácia netrénovaného a trénovaného srdca ( popíšte
a nakreslite). Aké adaptané morfologické zmeny nastanú na samotnom srdci
a ako sa oznaujú.
2. Aká je šírka autonómnej regulácie (poda Kráa). Nakreslite a popíšte.
3. Ako sa adaptaná prestavba srdca prejaví na funkných ukazovateoch srdca
pod vplyvom zaaženia:
a. pri vývrhovom a minútovom objeme
b. pri srdcovej frekvencii (ako sa nazýva adaptaná zmena, aké sú jej
hodnoty
c. na EKG (jeho zmeny v pokoji a po zaažení).

4. Využitie poznatkov o autonómnej regulácii v šprot. praxi:
a. o je bazálny pulz, od oho závisí, o ním zisujeme
b. zmena PF u netrénovaných po štandardnom zaažení (napr. 30.
drepmi) a po neštandardnom (nelimitovanom ) zaažení.
c. o sú zotavné pulzy
d. o uruje as návratu PF
5. o je srdcový rytmus, ako sa mení u trénovaných osôb. o je bodový
itervalogram srdcového rytmu, jeho tvar u jednotlivých osôb, ako sa mení
vplyvom športovania.
19. REGULÁCIA POHYBOV NA MIECHIVEJ ÚROVNI
1. Spinálna úrove regulácie, fyziológia miechy. Dva druhy miechových
reflexov (uvete všetky názvy), stavba periférnej a centrálnej asti reflexného
oblúka, ucelený popis reflexnej odpovede monosynaptického reflexu.
2. Príklady dvoch druhov miechových reflexov (uvete kde majú centrá). as
reflexu achillovej šachy, (nakreslite krivku reflexnej odpovede a jej asti
a zmeny po funkných zásahoch), jeho význam pri pohybovej innosti.
3. Nakreslite a popíšte stavbu a funkciu svalového vretienka a Glogiho receptora.
Aký význam majú pri pohybovej innosti. Gama-systém a jeho význam pri
regulovaní svalového tónusu a pohybov.
4. Miechové útlmy, ich význam.
5. Definícia koordinaného výkonu miechy (popíšte a nakreslite jeho neurónový
mechanizmus), jeho význam v motorickom uení (ontogenetický aspekt).
20. REGULÁCIA POHYBOV NA MIECHOVEJ ÚROVNI. MOTORICKÉ UENIE
1. Princíp somatotopického lenenia, motorický homunkulus:
a. na úrovni miechového segmentu a celej miechy
b. na nadmiechovej úrovni
c. na úrovni mozgovej kôry.
2. Nadmiechová podkôrová úrove regulácie: EPMS, jeho asti a ich funkcia.
Výpadové reakcie.
3. Kôrová úrove regulácie pohybov: PMS, jeho lokalizácia, funkcia. Spolupráca
PMS a EPMS, motorický inervaný vzor.
4. Motorický asocianý systém, jeho lokalizácia a funkcia. význam pri
motorickom uení, o sú praxie, aké praxie poznáte (príklady zo života
a športu),m ako oznaujeme výpadové reakcie.
5. Fyziologické základy pamäti. Pamäové kruhy. Krátkodobá, strednodobá
a dlhodobá pamä.
21. EKG
1. Iontová podstata vzniku akných potenciálov srdca – lokálny potenciál, šírenie
elektrických potenciálov na srdci. Aká je hodnota potenciálu na srdci a na
povrchu tela.
2. Nakreslite a popíšte krivku EKG, vysvetlite podstatu jednotlivých astí (vn,
kmitov a izoelektrických úsekov).
3. Aké zvody EKG poznáme v klasickej elektorkardiografii.

4. o je Einthovenov trojuholník. Urovanie polohy srdca z kriviek EKG pri
vdychu a výdychu a pri fyziologickom zväšení srdca.
5. Refrakterné fázy v závislosti na lokálnom potenciáli srdca.
22. VYBRANÉ VONKAJŠIE UKAZOVATELE SRDCOVEJ INNOSTI PRI
TELESNOM ZAAŽENÍ
1. Uvete príklad využitia EKG v klinike a v športe.
2. Aké sú športovo adaptané zmeny EKG v pokoji a po zaažení.
3. o sú srdcové ozvy a šelesty. Aké ozvy poznáme a o sa podiea na ich
vzniku. o je fonokardiografia. Nakreslite fonokardiogram v asovom vzahu
ku krivke EKG.
4. o je srdcový rytmus, ako sa mení v závislosti na dýchaní. Ako sa mení
srdcový rytmus u športovcov. o je bodový inervalogram.
5. Krivka arteriálneho pulzu, jej asti a ich pôvod. Pulzová frekvencia (PF) ako
aj jej využitie v bežnom živote a športe. Hodnoty PF normálnych osôb
a športovcov. Ako sa oznauje adaptaná zmena PF, aké sú priemerné
a extrémne hodnoty. Na o sa využíva v športe.
23. PODMIENENÉ REFLEXY A DYNAMICKÉ STEREOTYPY
1. Definícia podmieneného reflexu (PR) a nepodmieneného reflexu. Autori, ktorí
objavili PR a rozpracovali teóriu PR. Ku ktorej asti mozgu sa vzahujú PR
(funkcia ktorej asti mozgu sa skúma pomocou PR). o je to psychická
sekrécia a jej vzah k objaveniu a jestvovaniu PR.
2. Biologický význam PR. Uvete príklad uplatnenia PR, resp. podmienenoreflexnej
reakcie v bežnom živote loveka a v športe.
3. Mechanizmus vypracovania PR. Popíšte, resp. nakreslite vznik “dráhy” PR.
o je posilovanie PR a aktívne vyhasínanie “pod nulu”. o sa dokazuje
aktívnym vyhasínaním.
4. Delenie PR:
a. poda asovej súhry podmieneného a nepodmieneného signálu
b. poda biologického významu aký plní PR
c. poda toho v akých podmienkach bol vypracovaný
d. poda alších kritérií
5. Dynamický stereotyp (DS), jeho definícia a biologický význam v bežnom
živote a športe. Popíšte a nakreslite podmienky vypracovania DS, ako aj
podmienky na “rozbitie” nesprávneho DS. Fázy dynamickej stereotypie pri
motorickom uení z fyziologického hadiska. Vzah PR k motorickému
ueniu. Význam PR pre drezúru zvierat.
24. PAVLOVSKÉ A NEPAVLOVSKÉ TEÓRIE Z OBLASTI VYŠŠÍCH FUNKCIÍ
MOZGU
1. Signálne sústavy, teórie signálnych sústav. Delenie udí poda signálnych
sústav.

2. Pavlovova typológia založená na prvkoch VN. Porovnajte a podrobnejšie
popíšte Pavlovovu typológiu a typy a typológiu poda Hipokrata. Ako je to
s uplatnením jednotlivých typov v živote a v športe.
3. Mozgové útlmy.
4. Vymenujte a popíšte aj alšie postuláty uenia o VN, ako aj nepavlovovské
teórie: manipulané a operané správanie.
5. Základy humánnej etológie športu. Uvete mená zakladateov etológie.
Vpeaovanie. Emoné prvo a druho signálne prejavy.