Nemecký jazyk - Infovek

Učebné osnovy gymnázia
osemročné štúdium
Nemecký jazyk
ako prvý cudzí jazyk
(povinný predmet)
Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky 1997, pod číslom s platnosťou od 1.9.1997

C I E L E
1. C h a r a k t e r i s t i k a o s n o v - a n a l ý z a
s ú č a s n é h o s t a v u
Súčasťou práce na projekte osnov pre gymnáziá s osemročným štúdiom bola analýza stavu
vyučovania nemeckého jazyka v školách. Analýza ukázala, že je veľká variabilita medzi
jednotlivými školami (aj toho istého typu), a to: v hodinovej dotácii (3, 4, 5 alebo 6 hodín
týždenne), v kvalifikácii a skúsenostiach učiteľov (naši učitelia - zahraniční lektori, kvalifikovaní
- nekvalifikovaní), v používaní učebníc a ďalších zdrojov informácií (televízne jazykové kurzy,
cudzojazyčné časopisy, atď.).
V školách je potrebné rátať aj s rôznorodosťou skupín žiakov, s ich rozdielnou motiváciou,
rozdielnymi záujmami, ktoré úzko súvisia s ich ďalším štúdiom. Potrebné je zohľadniť aj
preferované metódy vyučovania a učenia sa. Tieto rozdielne skutočnosti osnovy zohľadňujú tak,
že poskytujú podporu menej skúseným učiteľom, základný zdroj informácií všetkým učiteľom a
čo najmenej obmedzujú skúsených, tvorivých učiteľov.
Osnovy umožňujú koherentný progres žiaka od prímy po oktávu tým, že vytvárajú celkový
prehľad o realizácii cieľov vyučovania s výberovým naznačením optimálnych postupov (napr.
práca s projektom). Umožňujú to, čo učebnice nemôžu poskytnúť perspektívu uceleného
programu. Osnovy zachovávajú štruktúru dvojstupňového programu, pričom za prvý stupeň
považujú prímu až kvartu (l. - 4. ročník) a za druhý stupeň kvintu až oktávu (5. - 8. ročník). Toto
rozdelenie korešponduje so súčasnou štruktúrou: (základná škola ročníky 5. - 8 resp. 9 a stredná
škola), ktorá sa dnes týka ešte väčšiny populácie, zároveň umožňuje aj prehľadnejšiu a
primeranejšiu formuláciu čiastkových cieľov a výstupov v polovici programu (na konci kvarty).
2. C i e l e v y u č o v a n i a
Primárnym cieľom vyučovania cudzích jazykov v škole je podpora vzájomného porozumenia
medzi ľuďmi rôznych krajín a komunikácia s nimi. Zjednocujúca sa Európa, stúpajúce nároky na
komunikáciu a kooperácia medzi jednotlivými štátmi si vyžadujú vyučovanie cudzích jazykov,
ktoré týmto požiadavkám zodpovedá. Nemecký jazyk patrí spolu s anglickým jazykom v
súčasnosti k najžiadanejším cudzím jazykom na Slovensku. Je dorozumievacím jazykom v
štyroch štátoch: Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko a Lichtenšteinsko. V rámci Európy má veľký
význam v hospodárskej a vedeckej oblasti a získava si čoraz väčší význam aj v oblasti politiky a
médií. Vo vyučovaní cudzieho jazyka je potrebné považovať za primárny cieľ poskytnúť žiakovi

prostriedok na komunikáciu v oblasti profesionálneho uplatnenia, ako aj v osobnom živote.
Jazykový program rozpracovaný v týchto osnovách nekladie dôraz na rozvoj analytických
zručností prostredníctvom štúdia gramatiky, nie je to ani práca s prekladom a nevyžaduje od
žiakov učiť sa fakty o literatúre, histórii alebo krajinovede nemecky hovoriacich krajín.
Umožňuje však využiť aj tieto oblasti ako východiská pre komunikáciu zameranú na zlepšenie
jazykovej úrovne. Úroveň jazykovej a komunikatívnej kompetencie žiakov má byť primeraná ich
budúcemu štúdiu a profesijným potrebám.
Cieľom tohto programu je priebežne motivovať žiakov tak, aby sa natoľko zorientovali v
nemeckom jazyku, aby učenie jazyka chápali ako celoživotný proces, vytvárali si motiváciu a
schopnosť učiť sa samostatne, a tak si pripravili cestu k pohotovej interkultúrnej komunikácii.
Špecifikácia cieľov naznačuje, ako:
- naučiť žiakov komunikovať na základnej úrovni,
- umožniť žiakom vytvoriť si pozitívny vzťah k učeniu sa cudzieho jazyka,
- vytvoriť pre žiakov pevný základ potrebný na plnenie náročnejších úloh druhej polovice
programu.
O B S A H
Obsah vyučovania nemeckého jazyka tvorí systematický nácvik rečových zručností
(produktívnych i receptívnych) a osvojovanie si jazykových prostriedkov, t.j. výslovnosti,
pravopisu, slovnej zásoby a gramatiky v podmienkach rečových situácií, v ktorých sa uplatňujú
rozličné funkcie jazyka a informácie z reálií a kultúry.
Š P E C I F I K Á C I A O B S A H U
P r í m a - k v a r t a
(1. - 4. ročník)
1. R e č o v é z r u č n o s t i
1.1 Posluch s porozumením
V prvých štyroch ročníkoch je potrebné osobitne zdôrazniť starostlivý rozvoj posluchových
zručností. Žiaci majú vedieť:
- zachytiť a imitovať správnu výslovnosť
- porozumieť inštrukcii v nemčine

- zachytiť zmysel textu, aj keď nerozumejú každé slovo v cieľovom jazyku
Do konca kvarty majú žiaci porozumieť jednoduchý a jasný rečový prejav o známej téme či už
hovoriaceho v miestnosti alebo hlasu z magnetofónovej pásky, za predpokladu, že reprodukcia je
kvalitná.
Posluch a jeho nácvik
Pre úplných začiatočníkov je vhodné absolvovať hodiny posluchu so zameraním na odlišnosť
zvukovej stránky jazyka. Od začiatku vyučovania by žiaci mali počúvať čo najviac cudzí jazyk.
K rozvoju ich schopností porozumieť môže najviac prispieť učiteľ hovoriaci cieľovým jazykom
prirodzene, jasne a primeranou rýchlosťou. Žiaci majú počúvať a porozumieť jednoduché
inštrukcie po nemecky. Takýto aktívny posluch udržiava ich záujem a je ideálnou cestou na
získavanie schopností porozumieť jednoduché a jasné inštrukcie v cieľovom jazyku.
Magnetofónové nahrávky umožňujú posluch rôznych hlasových zafarbení v monológu i dialógu.
Žiaci by mali mať možnosť vypočuť si nahrávku viackrát. Gradovaný nácvik posluchu možno
dosiahnuť výberom materiálu podľa náročnosti, alebo úpravou viac či menej náročných textov.
Prípravné cvičenia pred posluchom
Žiakov je možno pripraviť na posluch nahrávky pomocou niektorých cvičení pred vlastným
posluchom. Prípravou môžu byť:
- opisy obrazového materiálu
- zisťovanie významu kľúčových slov
- poskytnutie ďalšej informácie
Posluchové cvičenia
Na konci posluchu by nemalo nasledovať veľa otázok, aby sa z posluchového cvičenia nestalo
pamäťové cvičenie. S mladšími žiakmi je vhodné spojiť posluchovú aktivitu s pohybovou:
- dvíhanie rúk čiže hlásenie sa
- vykonávanie inštrukcií
- gestikulácia na základe obsahu textu
- kreslenie obrázkov
- dopĺňanie viet
- usporadúvanie textu alebo obrázkov počas posluchu.
Cvičenia po posluchu
Cvičenia po posluchu umožňujú žiakom reagovať na vypočutý text.
Môžu obsahovať:
- navrhnutie názvu - titulku pre text

- opis hovoriaceho (osoby, jeho zamestnania, veku, atď.)
- zahranie dialógu
- vytvorenie nových verzií dialógu
1.2 Ú s t n y p r e j a v
V priebehu prvých týždňoch v príme pomáha žiakom pochopiť prejavy v cieľovom jazyku
názornosť, pretože ich schopnosť odhadnúť význam je v tejto fáze ešte značne obmedzená.
Počas prímy majú žiaci komunikovať v cudzom jazyku do značnej miery pomocou ustálených
fráz a konverzačných zvratov. Slová a slovné spojenia si vypočujú veľakrát predtým, ako ich
budú sami používať. Pre rozvoj ústneho prejavu je nevyhnutný predchádzajúci nácvik posluchu s
porozumením. Počas sekundy a tercie sa schopnosť hovoriť prehĺbi natoľko, že žiaci majú
vedieť komunikovať nezávislejšie a tvorivejšie. Tu už majú:
- uviesť a zistiť osobné údaje, diskutovať o svojich záujmoch
- vedieť sa spýtať, opísať známe aktivity, dennú činnosť a predmet svojich záujmov vo svojom
živote (narodeniny, prázdniny...)
- vedieť používať jazyk každodenných transakcií - nákupy, časové údaje, smerová orientácia.
Do konca kvarty majú byť schopní konverzovať o bežných situáciách svojho života na základnej
úrovni. Vo voľnej konverzácii sa do určitej miery tolerujú chyby v používaní slovnej zásoby (a
vo výslovnosti), ale vo všeobecnosti musia jasne vyjadriť význam.
Ústny prejav a jeho nácvik
Nácvik ústneho prejavu môže mať viac cieľov:
- nacvičiť vyjadrenie vlastných myšlienok
- učiť sa pýtať a odpovedať na otázky
- získavať sebaistotu v hovorení
- rozvíjať schopnosť vyjadriť sa presne a plynulo
Na mladších žiakov treba klásť primerané nároky a stanoviť si primerané ciele. Aktivity by mali
byť natoľko jednoduché, aby žiaci boli schopní pochopiť, čo sa od nich očakáva. Mali by byť
primerané záujmom ich veku.
Nácvik ústneho prejavu možno podporiť vizuálnymi pomôckami napr. obrázkami, kartičkami,
fotografiami. Hneď od začiatku by si žiaci mali zvykať na prácu v malých skupinách.
Ústne cvičenia
- rozhovory o každodenných situáciách

- recitovanie jednoduchých básní, riekaniek rozprávanie jednoduchých príbehov, spievanie
piesní
- zapájanie sa do riadených dialógov
- účasť v situačnej hre
- konverzačné témy žiak - učiteľ, žiak - žiak
- účasť v komunikatívnych hrách
- zahranie scénky
- opis obrázkov, tvorba príbehov podľa obrázkov
Učiteľ by mal akceptovať pozitívnu úlohu detskej fantázie ako dôležitého stimulu pre používanie
jazyka v triede.
1.3 Čítanie s porozumením
Od začiatku programu vedieme žiakov k nácviku čítania zisťujúceho hlavnú myšlienku alebo
špecifickú informáciu. Žiaci by sa mali stretnúť s rôznymi typmi autentických textov (poviedky,
listy, úryvky z kníh). Do konca kvarty majú porozumieť jasné jednoduché texty o vhodných
témach a v štýle primeranom ich veku a záujmom, mali by vedieť získať potrebnú informáciu aj
zo zložitejších textov(prospekty, oznamy...)
Čítanie - rozvoj schopností čítať
Na začiatku štúdia je potrebné naučiť žiakov rôzne stratégie čítania, aby si vybudovali primeranú
sebadôveru. Schopnosť pochopiť čítaním obsah je efektívna pri tichom čítaní, ak majú žiaci
možnosť čítať vlastným tempom. Hlasné čítanie v triede slúži ako nácvik výslovnosti a
intonácie.
Texty sú dôležitým prostriedkom prezentácie novej slovnej zásoby a gramatiky v kontexte. Aby
si žiaci vytvorili skutočne efektívnu schopnosť čítať, musia sa naučiť, že nie je nevyhnutné, aby
rozumeli každé slovo. Aby sa žiaci naučili dobre čítať, musia mať z čítania radosť, a preto je
potrebné vybrať im primerané, zaujímavé materiály. Pre mladších žiakov sú rýmovačky,
komiksy, vtipy, prospekty, krátke listy, životopisy hviezd, pop music, inzeráty, TV a rozhlasové
programy.
Cvičenia pred nácvikom čítania
Na čítanie sa môžu žiaci pripraviť:
- vyjadriť predpoklad o čom bude text, založený na obrázkoch, fotografiách, úprave alebo podľa
titulku
- podľa kľúčových slov sa žiaci pokúšajú uhádnuť obsah textu

Vlastný nácvik čítania
Na nácvik čítania sa dajú použiť nasledujúce typy cvičení:
- priradenie textov k obrázkom
- vyplnenie tabuľky, použijúc informáciu z textu
- nakreslenie alebo dokončenie obrázku na základe textu
- vykonanie inštrukcií (napr. ako urobiť ...)
- usporiadanie viet v rozhádzanom texte
Cvičenia po čítaní
Aktivity po čítaní umožnia žiakom reagovať emocionálne na podnety z textu:
- ilustrovať príbeh
- napísať odpoveď na list
- vyjadriť pocity, názory na obsah
Rozvoj stratégií čítania
Výber materiálov na čítanie sa robí s ohľadom na vek a schopnosti žiakov. Texty sú
odstupňované podľa náročnosti. Žiaci by mali nacvičovať rozličné stratégie čítania: analytické a
syntetické čítanie, čítanie pre získanie špecifickej informácie.
Text na čítanie môže byť sprevádzaný rôznymi sprievodnými úlohami, ktoré je potrebné upraviť
primerane náročnosti textu (napr. úlohy na rozvoj intenzívneho čítania sú vhodné, keď žiaci
ovládajú celú slovnú zásobu textu).
1.4 P í s o m n ý p r e j a v
Počas prímy majú byť písomné úlohy veľmi jednoduché - odpisovanie textov, opisovanie,
tvorba jednoduchých viet.
V sekunde a tercii majú žiaci:
- vedieť tvoriť súvislé texty
- majú vyjadriť svoje myšlienky v samostatnom písomnom prejave.
Do konca kvarty majú žiaci vedieť napísať jednoduché rozprávanie, opis, komentár vychádzajúci
z praxe a diskusie v triede, ako aj z projektov (textov, článkov).
Primerane používajú slovnú zásobu a rôzne jazykové štruktúry.
Písomný prejav a jeho nácvik
Učiteľ by mal od samého začiatku umožniť žiakom prejaviť tvorivosť v individuálnej i v
skupinovej práci a nechať ich, aby pracovali vlastným tempom. Tvorivé písanie zvyčajne

nadväzuje na predchádzajúce orálne aktivity. Témy na písomné úlohy sú zvyčajne tie isté ako
témy pre ústny prejav: opis vlastnej osoby, rodiny, domu, priateľov, mesta, záujmov atď. Neskôr
sa ťažisko prenesie na zložitejšie typy textov ako sú listy, príbehy, opisy. Diktát sa nepoužíva
často len na mechanické upevnenie nemeckého pravopisu. Využíva sa zároveň na upevnenie
prebranej gramatiky, lexiky atď.
Kontrolné písomné cvičenia:
- priame odpisovanie
- diktát
- prepisovanie pomiešaných viet do súvislého textu
- doplňovacie cvičenia
- dokončovanie viet obsahujúcu osobnú informáciu (Páči sa mi, myslím si že, ...)
- dokončovanie textu s použitím obrázkov a grafov obsahujúcich informáciu
Cvičenia pred písaním
Vhodné cvičenia pred písaním prejavov na pomoc formulácii myšlienok
- diskusia v triede
- cvičenia so slovnou zásobou
- obrázkové pomôcky
- paralelné čítanie textu
Žiaci si upevňujú pravopisné návyky v rozsahu prebratého jazykového materiálu a do konca
kvarty majú byť schopní:
- písomne sa vyjadriť a nadviazať pritom kontakt
- napísať krátke listy alebo pohľadnice (k narodeninám, k Vianociam...)
- napísať pozvanie k rozličným príležitostiam, prijať pozvania alebo ho odmietnuť
- písať listy, ktoré obsahujú informácie o sebe, rodine, škole, záujmoch atď.
- podľa počutého alebo prečítaného texty písomne zachytiť
- voľné rozprávanie
- vyplniť jednoduché formuláre
vyžiadať si informácie a podať ich
- zaujať stanovisko
- vyjadriť svoje pocity, názory.
Tieto schopnosti sa v priebehu ročníkov 5. - 8. ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú.
2. J a z y k o v é p r o s t r i e d k y
2.1 V ý s l o v n o s ť

Už počas prímy zvládnu žiaci v preberaných vetách a textoch základné javy nemeckej
výslovnosti:
- hlásky v grafickom systéme rovnako označované, ale s odlišnou zvukovou kvalitou ako v
slovenčine
(e:) sehen, Schennee
(o:) groß, wohnen
(p h , t h , k h ) Peter, Tafel, Kind
- hlásky, ktoré nemajú v porovnaní s grafickým a zvukovým systémom materinského jazyka
obdobu:
(ö) können
(ö:) Schön, hören
(ü) müssen, fünf
(ü:) Tür, für
(ae) mein, ein
(Oi) heute, Leute
(n) lange, jung
(°ch) nicht, hungrig
- vokalizácia na konci slova po dlhej samohláske alebo namiesto koncovky - er: Uhr, Vater
- slovný prízvuk a prízvuk v slovách cudzieho pôvodu
- dôraz - neprízvučné slová vo vete
- hlavný dôraz
- spojenie dôrazu s jadrom výpovede
- intonácia nemeckej vety
- hlavný a vedľajší slovný prízvuk
- vetný prízvuk
Do konca kvarty si žiaci upevňujú správnu výslovnosť, imitujú výslovnosť významových celkov
a krátkych viet v prirodzenom tempe reči.
2.2 L e x i k a
V príme až kvarte si žiaci osvoja slovnú zásobu v rozsahu minimálne 1450 lexikálnych
jednotiek. Na jej základe sa oboznámia aj s niektorými spôsobmi nemeckého tvorenia a
odvodzovania slov.
Počas 1. - 4. ročníka sa ponúka slovná zásoba niektorých tematických oblastí. Lexika nie je
obmedzená, môže sa voľne prispôsobiť požiadavkám a potrebám žiakov a učiteľa.

1. Vlastná osoba
1.1 Meno, adresa, rodinný stav, pohlavie, dátum narodenia, miesto narodenia
1.2 Národnosť, jazyk
1.3 Škola, vzdelanie
1.4 Zamestnanie, činnosť
1.5 Výzor, vlastnosti
1.6 Rodina, osobné vzťahy
1.7 Činnosť vo voľnom čase, dovolenka
2. Bývanie
2.1 Druh, poloha a veľkosť bytu, domu
2.2 Miestnosti
2.3 Bývanie v hoteli a pod.
2.4 zariadenie, vybavenie
3. Poloha (miesta)
3.1 Poloha, veľkosť
3.2 Miestna vybavenosť, pozoruhodnosti
4. Práca
5. Každodenný život
5.1 Zvyklosti, denný program
5.2 Obchody, služby
5.3 Predmety každodennej potreby
5.4 Miery, váhy, meny
5.5 Doprava, dopravné prostriedky a spojenia
6. Jedlo a pitie
6.1 Reštauračné zariadenia
6.2 Jedlá, pokrmy
6.3 Nápoje
7. Zdravie a starostlivosť o telo
7.1 Ľudské telo, starostlivosť o telo, zdravotný stav
7.2 Choroba, úraz
8. Prirodzené životné prostredie
8.1 Rastliny, zvieratá
8.2 Krajina

8.3 Počasie, klíma
9. Všeobecné témy
9.1 Životné podmienky, životná úroveň
9.2 Masové média, aktuálne informácie, politika
9.3 Životné prostredie
9.4 Obyvateľstvo
9.5 Priemysel, poľnohospodárstvo, obchod
9.6 Zvyky, obyčaje, sviatky
9.7 Zákony, justícia, polícia
9.8 Cirkev, svetonázor
9.9 Dejiny
2.3 G r a m a t i k a
Gramatické poznatky majú pre komunikáciu sprostredkujúcu úlohu. Preto je tento prehľad
gramatického minima rozdelený na dve časti. Prvá obsahuje krátky prehľad morfológie a syntaxe
pre prvé štyri ročníky a druhá priradenie gramatických elementov k jazykovým (rečovým)
funkciám. Toto gramatické minimum tvorí základ pre ovládanie nemeckého jazyka a žiaci by ho
mali do konca kvarty aktívne ovládať. Obe časti obsahujú minimum gramatických prvkov
nevyhnutných pre porozumenie.
MORFOLÓGIA. SYNTAX
1. Slovesá
- Časové formy indikatívu a vybrané nutné (frekventované) formy konjuktívu napr.:
Möchte,könnte, wäre, hätte, vollte
(prítomný čas, perfektum, préteritum, 1. budúci čas)
- formy imperatívu
- formy pasívu
- infinitív
- partizip II (príčastie minulé trpné)
- zvratné slovesá
- modálne slovesá
2. Podstatné mená
- rod /člen
- tvorenie možného čísla
- skloňovanie podst. mien

3. Zámená
- osobné zámená
- zvratné zámená
- vzťažné zámená
- privlastňovacie zámená
- opytovacie zámená
- ukazovacie zámená
4. Prídavné mená / číslovky
- komparatív - superlatív
- skloňovanie
- radové číslovky
- spodstatnené príd. mená
5. Predložky
- s akuzatívom
- s datívom
- s genitívom
- s akuzatívom a datívom
6. Príslovky
- druhy prísloviek a ich funkcie
- stupňovanie prísloviek
7. Veta
- slovosled vo vete kladnej, opytovacej a vedľajšej
- vetné členy
- vetný rámec - rámcová konštrukcia (slovesá s odlučiteľnými predponami, perfektum, modálne
slovesá atď.)
Jazykové funkcie
Jazyková funkcia gramatické prvky
---------------------------------------------------------------
Označiť a opísať osoby, veci, Podstatné meno /skloňovanie/
činnosti a deje singulár/plurál/, prídavné
mená používanie člena (urč., neurč., nulový),

ukazovacie zámená/osobné z./
vzťažné zámená/formy pasíva.
Vyjadriť majetkové vzťahy Privlastňovacie zámená/genitív.
porovnávať Pravidelné a nepravidelné stupňovanie príd. mien/,porovnávacie
slová (genuso, wie, mehr als).
Udať množstvo Neurčité zámená (alle, viele,..)
číslovky.
Podať informáciu Oznamovacie vety(slovosled),
opýtať sa a porozprávať opytovacie vety, vedľajšie
vety (nachher, bevor, weil,
während, bis, daß), postavenie
prísloviek, časové formy,
Niečo potvrdiť│poprieť
eliptické vety (napr.: ja, das
stimmt ... das finde ich auch.
Vyjadriť možnosť, pravdepodobnosť Určité konjuktívne formy, modálne
a schopnosť slovesá (kann, könnte, sollte..)
Vyjadriť dovolenie, zákaz, Modálne slovesá (negácia)
povinnosť
Vyzývať, prosiť Zvolacia forma-imperatív/infinitív/
frázy (Komm, bitte! Last uns!
Wären Sie, bitte, so nett ...)
Vyjadriť podmienky Vedľajšie vety /spojky (Wenn es
regnet, bleiben wir zu Hause..)
Vyjadriť pocity (city) Zvolania: (Wie schön! Prima!
Super! ...) Príslovky, prídavné
mená
2.4 P r a v o p i s
Žiaci si osvojujú pravopis prebratej slovnej zásoby a pravopisné zmeny, ku ktorým dochádza pri
tvorení niektorých gramatických tvarov, a základné interpunkčné pravidlá a ich delenie. Dôležité
je:
- písanie veľkých písmen v nemčine
- grafické vyjadrenie kvantity samohlások
- poučenie o otvorenosti a zatvorenosti slabík v spojení s dĺžkou a krátkosťou vokálu

- výnimky z pravidla o dĺžke samohlások
- poučenie o písaní slov cudzieho pôvodu a skratiek, najmä v zloženinách
3. T e m a t i c k é z a m e r a n i e r o z v o j a
k o m u n i k a t í v n y c h z r u č n o s t í
V priebehu prímy až kvarty si žiaci osvojujú slovnú zásobu na efektívnu komunikáciu. Pritom
zohľadňujeme okruh záujmov žiakov a nadväzujeme na ich poznatky. Výber tém pomáha
osobnému vývinu žiakov a dáva im možnosť konfrontovať svoje osobné názory s realitou.
Tematické okruhy sa môžu stať východiskom pre neskoršie rozširovanie poznatkov a jazykové
spracovanie. Všetky uvedené tematické okruhy nadväzujú na svet detí a mládeže a zohľadňujú
životné aspekty, ktoré sú pre žiakov dôležité:
- rodina / spolunažívanie
- škola / vzdelávanie
- voľný čas /kultúra a záujmy mládeže
- práca /zamestnanie
- životné prostredie / príroda
- média / verejnosť
4. C i v i l i z č n o - k u l t ú r n e p o z n a t k y
(r e á l i e) o S R a n e m e c k y h o v o r i a-
c i c h k r a j i n á c h
žiaci získavajú základné geografické, historické a demografické údaje o SR. Porovnávanie
života na Slovensku so životom v iných krajinách pomôže žiakom rozvinúť kritické myslenie a
schopnosť vysvetliť v nemeckom jazyku jedinečné črty slovenského života a kultúrneho
bohatstva. Rovnako dôležité je sprostredkovanie informácií o nemecky hovoriacich krajinách.
Krajinovedné informácie napomáhajú vytvárať interkultúrne vzťahy. Na základe informácií z
tlače, televízie a cestovania sa žiaci naučia do konca kvarty podávať jednoduché informácie o SR
a nemecky hovoriacich krajinách.

K v i n t a - o k t á v a
(5. - 8. ročník)
1. R e č o v é z r u č n o s t i
1.1 P o s l u c h s p o r o z u m e n í m
Hlavným cieľom pre 5. - 8. ročník je naučiť sa porozumieť reč v prirodzenom tempe a umožniť
žiakom vytvoriť si vhodné stratégie podľa ich cieľa na počúvanie s porozumením, na pochopenie
hlavnej myšlienky alebo zistenie špecifických faktov a počúvanie pre potešenie. Do konca štúdia
by sa mali žiaci stretnúť s rôznymi autentickými zvukovými materiálmi a množstvom rôznych
akcentov a farieb hlasu. Žiaci by mali byť vedení k samostatnému počúvaniu mimo triedy napr.
pozeranie programov a filmov v nemčine. Okrem spomenutých druhov počúvania sa žiaci učia
robiť si poznámky počas počúvania dlhších textov, čo je dobrá príprava na spôsob štúdia na
vysokej škole.
Prípravné cvičenie pred posluchom
Cvičenia pred vlastným posluchom pomáhajú vzbudiť záujem žiakov,
anticipovať obsah textu a majú vysvetliť neznáme kľúčové slová.
Vhodné úlohy sú napr.:
- diskusia na tému
- odhad významu z titulku alebo kľúčovej slovnej zásoby
- čítanie krátkych paralelných textov
- otázky k téme
- vysvetlenie kľúčových slov
Cvičenie na posluch s porozumením
a/ Posluch na získanie špecifickej informácie
- doplňovanie tabuliek
- sledovanie inštrukcií (napr. popis, nákres)
b/ Posluch na zachytenie zmyslu (posluch s porozumením)
- priraďovanie
- otázky s možnosťou výberu správnej odpovede
- dokončovanie viet
- odhad vzťahov, situácie, pocitov
c/ Posluch s robením poznámok
- doplňovanie poznámok

- zaznamenanie hlavnej myšlienky
Cvičenia po posluchu
Majú umožniť žiakom dať tému vypočutého textu do súvislosti s ich osobnými skúsenosťami a
integrovať počúvanie s inými zručnosťami:
- ústne odpovede (napr. diskusie)
- písomné reakcie (list)
- písomné sumarizácie
- reprodukcia
1.2 Ú s t n y p r e j a v
Žiaci v tomto veku sú už zrelší a chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s partnermi. Sú schopní
lepšie formulovať svoje názory na abstraktné témy. Táto vyššia zrelosť a lepšia jazyková úroveň
umožňujú rozvoj skutočnej diskusie v triede, pri využití tém relevantných záujmom mladých
ľudí, napr. televízia, filmy, móda, hudba, aspekty školského života atď. Vyspelejší žiaci sú
schopní zaoberať sa témami súčasného sveta, ako napr. životné prostredie a jeho ochrana,
fajčenie, drogy, ochrana zvierat a iné. Na mnohých školách sú osobité hodiny konverzácie. Je
veľmi dôležité, aby boli integrovanou časťou programu vyučovacieho jazyka. Nácvik ústneho
prejavu by mal žiakov pripraviť na sociálnu interakciu s nemecky hovoriacimi, pripravuje ich aj
na každodenné transakcie, obchodné kontakty, cestovanie, turistiku, atď. V nácviku ústneho
prejavu kladieme hlavný dôraz na plynulosť a komunikatívnu efektívnosť. Treba posilňovať
odvahu študentov riskovať chyby, keď rozprávajú cudzím jazykom. Na tomto stupni sú vhodné
cvičenia zamerané na aktivitu študentov, pri ktorých hrá učiteľ úlohu poradcu a pomocníka v
pozadí.
Cvičenia sledujúce nácvik ústneho prejavu
Nasledujúce cvičenia sú vhodné na prácu vo dvojiciach a skupinkách:
- riadené a neriadené dialógy
- situačné hry
- diskusie, debaty, problémové úlohy
- interview
- jazykové hry
- používanie piesní, básní a príbehov ako východiska pre diskusiu
- účinkovanie v skečoch (skrátených scénkach)
1.3 Č í t a n i e

Cieľom je naučiť žiakov čítať neznáme autentické texty bez analýzy, primeranou rýchlosťou a
adekvátne porozumieť text alebo získať z neho špecifickú informáciu. Dôraz sa kladie
predovšetkým na odlišné ciele pri jednotlivých stratégiách čítania:
- vedieť používať nemecko-slovenský slovník
- zoznámiť sa s nemecko-slovenským výkladovým slovníkom a encyklopédiami
- naučiť sa vyhnúť sa nebezpečenstvu doslovného prekladu
- naučiť sa používať kontext, aby si žiaci vedeli správne vybrať z niekoľkých významov slova
- zoznámiť sa s rôznymi štýlmi textu s tematikou relevantnou záujmom ich vekovej skupiny,
napr. rôzne typy textov z časopisov pre mladých alebo texty o témach všeobecného záujmu
Učiteľ vedie žiakov k rozvoju schopností čítať individuálne v cieľovom jazyku. Pretože texty v
učebniciach sú často krátke, je nutné poskytnúť im prístup k ďalším materiálom z iných zdrojov,
ako sú nemecké časopisy prístupné u nás a adaptované literárne diela. Čítanie len počas
vyučovania a pod dozorom učiteľa ako skupinová aktivita môže viesť k tomu, že žiaci budú v
čítaní veľmi pomalí a neistí. Preto je nutné podporovať čítanie žiakov v mimovyučovacom čase.
Jednou z možností je zadanie dlhších textov na domáce čítanie ako prípravu na diskusiu v triede.
Cvičenia pred nácvikom čítania
Príprava na čítanie prebieha pomocou aktivít podobne ako v ročníkoch príma - kvarta. Vhodné
aktivity pre pokročilejších žiakov sú pri zložitejších textov aj napr.:
- odpovedať na otázky z textu, čím sa aktivizujú už nadobudnuté vedomosti o téme
- utvoriť vlastný príbeh na základe zadania, porovnať svoj príbeh s originálnym
Vlastný nácvik čítania
K aktivitám navrhovaných pre prímu - kvartu pripájame:
a/ čítanie pre špecifickú informáciu
- vyplnenie tabuľky na základe informácií z textu
- overovanie faktov (napr.: otázky správne/nesprávne/neviem)
b/ čítanie pre pochopenie zmyslu
- usporiadanie rozhádzaného textu
- zosúladenie viet s časťou textu podľa myšlienkového obsahu
c/ intenzívne čítanie
- odhad významu neznámych slov z kontextu
- čítanie s písomným záznamom
Cvičenia po čítaní
- pokračovanie v príbehu, vytvorenie alternatívneho záveru
- sumarizovanie alebo prerozprávanie textu (ústne alebo písomne)

- vyjadrenie pocitov, názorov na obsah textu
1.4 P í s o m n ý p r e j a v
Cieľom dobrých písomných úloh je nielen precvičovať jazykovú stránku, ale aj stimulovať
žiakom k tvorivému vyjadreniu svojich vlastných myšlienok, skúseností a pocitov. Písanie má
byť cieľavedomá a zmysluplná aktivita, ktorú žiak používa na komunikáciu s konkrétnym
prijímateľom.
Nácvik písania od kvinty sa zameriava na ďalšie precvičovanie písania voľných textov, napr.
opisu a rozprávaniu a textov pre individuálne a skupinové projekty.
V tejto fáze žiaci nacvičujú tvorenie dlhších textov. Učia sa rozvrhnúť a editovať svoje texty
(koncept, osnova), venujú osobitnú pozornosť usporiadaniu myšlienok, ako aj technike
usporiadania kompozície do odsekov, spájania viet, interpunkcii atď. Dôraz je v jasnej a
zaujímavej prezentácii myšlienok a obsahu. Učiteľ by mal citlivo pomáhať pri odstraňovaní
chýb, najmä pri úlohách, v ktorých je dôraz na kreativite myšlienok, a na jasnosti argumentácie.
Žiaci sa postupne zoznamujú s prípravou a písaním rôznych druhov textu v nemčine, napr.
osobných a úradných listov, žiadostí, životopisu atď.
Cvičenia pred písomným prejavom
Nasledujúce aktivity pomáhajú žiakom s nápadmi a organizáciou myšlienok:
- konspektovanie prečítaného alebo vypočutého textu
- osnova, koncept pripravovaného textu
- zhrnutie slovnej zásoby k danej téme
- analýza textu podobného zamerania
Písomný prejav
- vyplňovanie formulárov a dotazníkov
- písanie životopisov, listov, žiadostí
- písanie inzerátov
- písanie veršov, krátkych príbehov
- projekty
- tvorba triednych novín a časopisov, plagáty
Aktivity po písaní
- editovanie a oprava vlastnej alebo spolužiakovej práce
- ústna prezentácia projektov
- reagovanie na texty vytvorenými spolužiakmi
Projekt, projektová práca

Takmer každá téma z učebnice sa dá spracovať formou projektu. Projektovú prácu možno
využívať od samého začiatku vyučovania a na všetkých úrovniach počnúc začiatočníkmi, cez
mierne pokročilých až po pokročilých žiakov a možno ju veľmi dobre uplatniť ako jednu z
foriem maturity. Pri vypracovaní projektu možno veľmi dobre uplatniť medzipredmetové vzťahy
(najmä so slovenským jazykom).
Škála projektov môže byť veľmi široká, od jednoduchých úloh rozpracovaných na hodine a
dokončených na domácu úlohu až po náročné, ktoré si vyžadujú preštudovanie odbornej
literatúry, zapojenie medzipredmetových vzťahov, zvládnutie odbornej terminológie (na týchto
projektoch pracujú žiaci niekoľko týždňov).
Je potrebné dodržať zásadu od jednoduchého k zložitejšiemu a postupne učiť žiakov vlastnej
tvorivej práci, organizácii svojho voľného času, samostatnému hľadaniu materiálov a zdrojov.
Je dôležité, aby učiteľ žiakom jasne vysvetlil, čo od nich očakáva v jednotlivých fázach práce na
projekte, prediskutoval s nimi stratégie (či majú robiť nejaký výskum, anketu a pod., aké
materiály môžu použiť a kde ich môžu získať, koľko budú mať na to času a pod.)
Učiteľ má rozpracovať časový rozvrh a postup, napr.:
- učiteľ a žiaci prediskutujú výber tém
- žiaci zbierajú materiál
- žiaci pracujú individuálne alebo v skupinách na projektoch
- učiteľ pomáha, radí, koriguje
- žiaci prezentujú finálnu verziu
- výstava, prezentácia pre iné skupiny
Počas práce na projekte plní učiteľ úlohu konzultanta a pomocníka.
Umožní žiakom používať gramatiky a slovníky a tým pomáha rozvoju správnych študijných
návykov. Môže na žiadosť žiakov zasahovať do projektu a korigovať ho v prípravnej fáze, nemal
by však obmedzovať kreativitu žiakov neprimeranými požiadavkami na výsledný formát
projektu.
J a z y k o v é p r o s t r i e d k y
2.1 V ý s l o v n o s ť
Nácvik správnej výslovnosti a intonácie je už od samého začiatku vyučovania nemčiny jeho
dôležitou súčasťou. Počas kvinty až oktávy si žiaci prehlbujú správne používanie zvukovej
stránky jazyka. Upevňujú a automatizujú sa výslovnostné návyky získané v priebehu kvinty až

kvarty. V tejto etape vyučovania jazyka sa majú žiaci stretnúť už aj s regionálnymi variantami
výslovnosti, hovorovou nemčinou a jazykom mládeže.
Pri nácviku výslovnosti venujeme pozornosť odstraňovaniu chýb vo výslovnosti, ktoré sú
spôsobené vplyvom materinského jazyka. Pritom venujeme pozornosť:
1. slovnému prízvuku
- postavenie prízvučnej slabiky v slove (hlavný a vedľajší prízvuk)
- prostriedky zdôraznenia (napätie, melódia, intenzita hlasu)
2. prízvuku a melódii
Stredobodom sú rytmické slová (slovné spojenia) - t.j. obsahovo spolupatriace slová s jednou
prízvučnou slabikou a viacerými neprízvučnými. Pritom dbáme na:
- silné zdôraznenie jednej slabiky
- členenie (pauzy) medzi rytmickými skupinami
- melódiu v rámci rytmických skupín, medzi nimi ako aj na konci vety
3. E - Laute
4. Ö - a Ü - Laute
5. Ich-Laut a Auch Laut
6. Asimilácii
2.2 L e x i k a
V kvinte až oktáve môžeme zaistiť ďalšie napredovanie vo vyučovaní cudzieho jazyka hlavne
efektívnou prácou so slovnou zásobou. Ťažisko produktívnej slovnej zásoby nespočíva pritom v
počte naučených slovíčok, ale v ich bezpečnom a podľa možnosti mnohostrannom používaní.
Už od samého začiatku si žiaci majú osvojovať individuálne lexiku, aby si mohli rozvíjať
samostatnú prácu v oblasti práce so slovnou zásobou. K tomu by mali používať slovníky,
obrázkové slovníky a rôzne encyklopédie.
Vedľa produktívnej slovnej zásoby získavajú žiaci aj receptívnu slovnú zásobu, ktorá slúži na
lepšie porozumenie textu a jej časť sa postupne stáva produktívnou slovnou zásobou.
Podobný význam pre ekonomickú prácu so slovnou zásobou má aj potenciálna slovná zásoba.
Sem patria slová, ktorých význam dokážeme nájsť na základe asociácií a analogických kľúčov,
ako aj medzinárodné cudzie slová. Potencionálnu slovnú zásobu zväčšuje aj ovládanie pravidiel
o tvorbe slov.
Intenzívne precvičiť produktívnu lexiku je pre vyučovanie jazyka veľmi dôležité. Veľký význam
má pritom opakované používanie v textoch a v cvičeniach, ako aj jej hravé a kreatívne
používanie. Na realizáciu jazykových funkcií sú potrebné celé spojenia a idiomatické väzby.

Osvojovanie si slovnej zásoby je počas celého štúdia úzko späté s výberom jednotlivých tém.
2.3 G r a m a t i k a
Cieľom komunikatívneho vyučovania cudzieho jazyka nie je osvojenie si gramatického systému
a pravidiel. Ovládanie gramatických zásad má sprostredkovaciu funkciu, a preto rozlišujeme
medzi "pasívnou" gramatikou, ktorou žiaci disponujú pri čítaní a počúvaní a ktorá je pomerne
obsiahla, a medzi "aktívnou" gramatikou, ktorú používajú pri hovorení a je menšieho rozsahu.
Spracovanie a precvičenie gramatických štruktúr musí posilniť komunikatívnu funkciu a má sa
vzťahovať na komunikatívne súvislosti.
Oboznámenie sa so zákonitosťami cieľového jazyka je dôležitou pomôckou pri vyučovaní
hlavne vtedy, keď ide o javy, ktoré sú pre cudzí jazyk špecifické, t.j. ich gramatické koncepty sa
odkláňajú od materinského jazyka (slovosled vo vete, dvojitý zápor, používanie časov...).
Kontrastívne uvedomenie si rozdielov môže uľahčiť osvojenie si a používanie konkrétnych
foriem a vyhnúť sa chybám. Precvičenie a opakovanie štruktúr musí byť zacielené na samostatné
používanie a zakomponované do samostatných prác. K tomuto účelu existuje široká ponuka
rôznych diferencovaných gramatických cvičení, pričom môžu žiaci samostatne pracovať s
gramatickými tabuľkami, špeciálnymi gramatikami a používať doplnkovú literatúru. Z dôvodov
motivácie by gramatické cvičenia nemali zaberať príliš veľkú časť práce v škole.
V kvinte až oktáve je nevyhnutné už prebratú gramatiku systematicky upevňovať a opakovať a
k nej pripájať nové gramatické javy, hlavne z oblasti syntaxe a štylistiky. Žiaci si začínajú
uvedomovať značný rozdiel medzi hovorovým jazykom, odborným jazykom a poublicistickým,
resp. umeleckým štýlom. V záverečných ročníkoch sa kladie veľký dôraz hlavne na odborný
jazyk, čo je potrebné z hľadiska ďalšieho vysokoškolského štúdia žiakov. Konštrukcie, ktoré sa
vyskytujú len v odbornom jazyku, si žiaci osvojujú iba receptívne s cieľom rozpoznať ich
podstatné znaky a ich význam v kontexte.
Gramatický prehľad pre kvintu až oktávu
Funkcia Gramatické prvky
-----------------------------------------------------------------
deje a konania predstaviť upevniť a rozšíriť preteritum a
v prítomnosti, budúcnosti perfektum (výnimky, nepravidelné
a v minulosti slovesá)
Perfektum s mod. slovesami
Perfektum iných slovies + infinitív
plusquamperfekt

tranzitívne a intranzitívne slovesá
Pasív (všetky časy)
Stavový pasív (väzba sein + príčastie min.) prít. čas, preteritum
slovesá s odlučiteľnými, neodl. predponami, zložené slov. - opak. +
slov. s "her" a "hin"
spojky typu: entweder-oder, sowohlals
auch, nicht nur-sondern auch
rekcia slovies, podst. a príd. mien
- pokr.
haben a sein + infinitív s "zu"
slovosled vo vedľajšej vete, vedľajšie vety so všetkými formami pasívu, vedľ. vety so
spôsobovými
slovesami + inf. v perfekte a plusquamperfekte
nepriama reč - tvorenie a použitie
označiť osoby veci a systematizácia a upevnenie typov
činnosti skloňovania podstatných mien,
skloňovanie príd. mien s urč. a neurč. členom, s "kein" a privlastňovacím zámenom tvorenie a
skloňovanie spodstat. príd. mien
označenie obyvateľov niektorých krajín a svetadielov
typy skloňovania a príd. mená,
valencia slovies, spojenie slovies
s predložkami s datívom a akuzatívom
príslovky miesta - upevnenie a rozšírenie
skloňovanie zámen (jeder, derselbe,
solch ein, alle, manche, atď.)
skloňovanie prídavných mien po nulovom člene a zámená
valencia príd. mien, podst. mien a
slovies - pokračovanie
vzťažné vety
participium I, rozšírený prívlastok
porovnávanie použitie vystupňovaných atribútov
porovnávacie vety s "je ...desto"

porovnávacie vety s "als ob, als"
miery a množstvá násobné číslovky
zlomky, desatinné čísla
číselné podstatné mená
skloňovanie základných čísloviek
(príp. ďalšie ohýbanie neur.
čísloviek)
vyjadriť a odôvodniť upevniť predmetové a príčinné
mienku vety
vyjadriť podmienky podmienkové vety s "wenn, falls",
nereálne podmienkové vety
poprieť niečo negácie "nie, niemals, nirgens,
keinesfalls, weder - noch"
vyjadriť obmedzenie prípustkové vety s "obwohl, obgleich,
obschon, trotzdem"
určiť časovú následnosť časové vety s "als wenn, nachdem,
seitdem,bevor, bis"
vyjadriť želania a konjuktív II modálnych slovies
možnosti nereálne želacie vety
vyjadriť domienky konjuktív II od pomocných slovies
kondicionál I
Konjuktív préterita a plusquamperfekta
kondicionál II
vyjadriť následnosť účinkové vety so spojkami "so daß,
(dôsledok) ohne daß (ohne ... zu), als daß"
vyjadriť úmysel, účel účelové vety s "damit (um ... zu)"
určiť druh a spôsob modálne (spôsobové) vety s "indem,
dadurch daß, ohne daß (ohne ... zu)"
posúdiť možnosti vety s "anstatt daß (anstatt ... zu)"
2.4 P r a v o p i s
Pravopis je už od samého začiatku vyučovania cudzieho jazyka pevnou súčasťou vyučovacieho
procesu. Žiaci si upevňujú a automatizujú pravopisné návyky a čoraz viac zapájame do
vyučovania možnosti sebakorektúry a korektúry navzájom. Dôležitý je cieľavedomý nácvik

ortorgafických zákonitostí pri gramatických prvkoch, interpunkcie a používanie znamienok.
Žiakov postupne oboznámime s novými pravidlami nemeckého pravopisu.
3. T e m a t i c k é z a m e r a n i e r o z v o j a
k o m u n i k a t í v n y c h z r u č n o s t í
Základom pre výber tém, voľbu textov a zostavenie komunikačných situácií sú tie oblasti života,
z ktorých majú žiaci vlastné skúsenosti. Pritom ale musíme dbať nato, aby sme sa pri
konkrétnom plánovaní vyučovacej hodiny (resp. celého radu hodín) dotkli tematicky tých oblastí
reálneho života, ktoré najviac zodpovedajú veku, záujmom a skúsenostiam žiakov.
Tematický okruh kvinta - sexta septima - oktáva
Medziľudské vzťahy Zoznámenie kultúrne a konzumné
správanie sa (úloha
reklamy)
rodina /príbuzní, generačné problémy
výchova, pomoc viera, povery, sekty
výmena žiakov, životné ciele, hodnoty,
listový priateľ životné názory
strach zo školy,
"prepadnúť", problémy s učením sa,
partnerstvo, manželstvo, sexualita
vysvedčenie (rozchod, rozvod)
učiť sa učiť tolerancia, porozumenie
Ja a môj svet koníček, voľný čas médiá-konzum-computer
vysnené povolanie šport
sny mladosti "zimomriavky" (Nervenkitzel)
kultúra mladých,
trendy, slang mladých zdravie
idoly, príklady životné štýly, stať sa
priateľstvo, láska dospelým
príprava na povolanie
- predstavy, plány do budúcnosti (želania, túžby)
Životné prostredie Počasie, ročné ekológia, alternatívna
/príroda/technika obdobie, moje obľúbené miesto, predmet

problémy - energia, globálne
zvieratá, domáce bývanie, architektúra
zvieratá, obľúbené vynálezy a vynálezcovia
zviera
výskum, technika science fiction, vízia
"mládež báda" a skutočnosť
ekológia, ochrana
životné prostredie
ohrozené druhy človek/technika/pokrok
zvierat, trápenie (klady a nebezpečenstvá
zvierat, Spolky na pokroku)
ochranu zvierat
Človek/spoločnosť životný štýl, móda verejná mienka, sociálne konflikty
formy jednania, spôsob správania sa
"Detský parlament", volebné právo od 16
vreckové
násilie v školách identita, vlasť, cudzinci,
drogové problémy, menšiny deti "ulice"
sviatky: regionálne
školstvo, možnosti špeciálne vzdelávania
ľudské práva, spravodlivosť, trest smrti
ideológia, propaganda,
manipulácia
vzbura, povstanie,
terorizmus, násilie
Domáce a cudzie dovolenka, cestovanie dejiny nemeckohovoriacich krajín
prostredie jedlo, pitie
nemecky-hovoriace turistika: predstavíme
krajiny vlastnú krajinu
kultúrne skúsenosti: predsudky
zvyky a obyčaje kontakty krajín v
nem.-hovoriacich Európe
krajín identita, spolužitie
hudba, literatúra vízie budúcnosti, budúcnosť

umenie ľudstva
masové média, knihy,
televízia
4. C i v i l i z a č n o - k u l t ú r n e p o z n a t k y
(reálie) o S R a o
n e m e c k y h o v o r i a c i c h k r a j i n á c h
Vo vyučovaní cudzích jazykov sa učia žiaci spoznávať kultúru ľudí, ktorí hovoria iným jazykom
a v priebehu vyučovacieho procesu im aj postupne rozumieť. V centre pozornosti nestoja pritom
geografické, politické alebo sociokultúrne údaje ale ukážky zo životnej skutočnosti, ktoré
umožňujú aktívnu konfrontáciu s danosťami v cudzej krajine. Vhodné sú hlavne také témy, ktoré
zodpovedajú záujmom žiakov a vyvolávajú otázky z oblasti krajinovedy, aby si mohli porovnať
svoje poznatky a skúsenosti.
Aktívne zaoberanie sa životnými skutočnosťami v inej krajine obsahuje:
Pohľady
- na spôsob života a životné podmienky ľudí rozličných sociálnych skupín a rozdielneho veku,
ich predstavy, želania, hodnoty a normy
- pre danú krajinu špecifické jazykové konvencie a konvencie v správaní sa (mimika, gestá), s
kultúrou spojené významy slov (slová s iným významom alebo výrazy bez ekvivalentu v
slovenčine)
- na kultúrne zážitky a sviatky (slávnosti)
- na každodennú kultúru krajiny (hudba, divadlo, literatúra, film, televízia, rozhlas a noviny)
Porovnávanie
s rovnocennými faktami, postojmi, hodnotami a normami vo vlastnej krajine
Pochopenie
spoločenských situácií a podmienok
Zaujatie stanoviska
vo vlastnej situácii a vlastnom správaní sa
P R O C E S
Medzi vyučovaním a učením existujú rôzne diferencie. Vyučovací proces na rozdiel od procesu
učenia je časovo limitovaný, vyučovanie nie je hodnotené ale výsledky učenia sa áno. V rámci

časovej regulácie musí byť proces vyučovania zameraný na vytvorenie podmienok na
vykonávanie komunikatívnych činností. Učiteľ pritom uplatňuje postupy uvedomeno-praktickej
metódy, t.j. explicitný výklad pravidiel s následným nácvikom komunikatívnych činností.
Dôležitým typom vyučovacej hodiny je hodina nácviku a upevňovania rečových návykov a
zručností.
V priebehu prímy až kvarty sa učiteľ snaží o sprístupňovanie, precvičovanie a komunikatívne
používanie jazykových prvkov. Navodzuje pritom rôzne rečové situácie a v maximálnej miere
využíva audioorálne a audiovizuálne pomôcky. Snaží sa o to, aby žiaci boli v čo najväčšom
kontakte (ústnom i písomnom) s nemeckým jazykom. Učiteľ sa pritom riadi platnými
didaktickými zásadami, najmä však zásadou komunikatívnej zacielenosti výchovnovzdelávacieho
procesu, ďalej zásadou diferencovaného prístupu k nacvičovaniu ústneho prejavu
(posluch, hovorenie) a písomného prejavu (čítanie a písanie), ako aj zásadou priority ústneho
prejavu. Žiak si osvojuje nové zručnosti, návyky a poznatky uvedomele v procese aktívnej
činnosti.
Dôraz sa kladie na ústnu komunikáciu. Aby sa vytvorili pevné rečové návyky, je potrebné, aby
sa učivo osvojilo najprv posluchom a až potom zvládlo ústne. Po ústnom zvládnutí sa učivo
začne preberať graficky, a to najskôr čítanie a potom písanie.
Pri nacvičovaní jazykových prostriedkov treba postupovať plynule od jazykových a jazykovorečových
cvičení k ich používaniu v rečových situáciach.
Pri riadení procesu sa programovo využívajú medzipredmetové väzby. Ťažiskom je väzba na
materinský jazyk, ktorá sa systematicky presadzuje najmä vo fáze sprístupňovania jazykových
prostriedkov. Pri reáliách a vybraných literárnych ukážkach sa využívajú poznatky, ktoré žiaci
nadobudli v literatúre, dejepise a zemepise.
V priebehu kvinty až oktávy sa ústna komunikácia rozvíja na základe audioorálnych cvičení a
čítania. Pri prezentácii jazykových prostriedkov sa uplatňuje uvedomený prístup. Podľa povahy
jazykových prvkov sa striedajú induktívne a deduktívne postupy.
Pri výbere a osvojovaní si jednotlivých tém a podtém do konkrétnych ročníkov vyučujúci
rešpektuje zásadu postupu od známeho k menej známemu, od jednoduchého k zložitému a
zabezpečuje, aby sa komunikácia na základe osvojených tematických okruhov upevňovala a po
obsahovej a jazykovej stránke skvalitňovala aj v ďalších ročníkoch.
Ku koncu štúdia sa ústna komunikácia rozvíja hlavne na základe čítania. Okrem textov určených
na rozvoj ústnej a písomnej komunikácie žiaci čítajú aj niektoré odborné a literárne texty (s
pomocou slovníka).

Aj gramatický obsah musí byť dosť bohatý na to, aby zaujal v situáciách, pre ktoré je špeciálne
pripravený. Na konci štúdia má žiak dosiahnuť takú úroveň, že má bez problémov poznať
gramatickú stavbu jazyka. Cieľom je, aby žiaci boli schopní zvoliť si takú gramatickú formu, akú
potrebujú na vyjadrenie toho, čo chcú povedať, a pochopiť, čo sa im hovorí.
Na efektívnu komunikáciu potrebuje žiak gramatickú kompetenciu, ako aj zautomatizované
ovládanie gramatických štruktúr. Učiteľ musí dbať na to, aby:
- sa gramatika nepreberala príliš rýchlo a viac sa precvičovala a opakovala
- neustále sa preverovala v rôznych situáciách
- motivoval žiakov, aby používali jazyk na vyjadrenie svojich vlastných myšlienok radšej ako na
izolované gram. cvičenia.
Na to, aby žiaci dosiahli požadované gramatické kompetencie, musí učiteľ prezentovať a
precvičovať gramatickú štruktúru v komunikatívnom texte.
Vyučovanie nemeckého jazyka nemožno chápať izolovane, ale ako súčasť životných skúseností
žiakov, ktorí ich neskôr uplatnia v praxi. Žiakom s hlbším záujmom o nemecký jazyk umožňuje
učiteľ účasť v jazykových súťažiach.
Aby učiteľ posúdil, či dosiahol vytýčené ciele, volí také formy kontroly, ktoré umožňujú zistiť,
na akej úrovni sú žiaci schopní riešiť konkrétne komunikatívne úlohy pre jednotlivé rečové
zručnosti.
Tvorbu učebných osnov koordinovala: PhDr. Monika Dudláková