pdf verzia - Infovek

časopis pre environmentálnu výchovu a filozofiu
III. ročník
Cena 35 Sk, ročné predplatné 140 Sk
92006
Čo je a čo nie je
ekologické
poľnohospodárstvo?
Od zrnka ku chlebu
BIO na vyučovaní
Rudolf Steiner
zakladateľ waldorfského
školstva
a biodynamického
poľnohospodárstva

9_2006
úvodník
> Obsah
Úvodník
> Slovo redakcie 2
> Dnešné číslo je voňavé a chutné 2
Správy
> Otvorenie Dní ekologického poľnohospodárstva 2006
[Deň biopotravín v Bratislave] 3
> Súťaž Na skládky nie sme krátki! 3
> Kampaň EÚ Dajte si záväzok!
Uberte. Vypnite. Recyklujte. Kráčajte. 4
> Ekopaky 2007 4
> Klimatické zmeny – zastavíme ich? 4
Téma
> Čo je a čo nie je ekologické poľnohospodárstvo? 5
> História a formy ekologického poľnohospodárstva 8
> Bio na Slovensku 8
Námety a inšpirácie
> Od zrnka ku chlebu 9
> Užitoční pomocníci 10
> Ekologické poľnohospodárstvo – od škôlky po maturitu 12
> Ponukový list výstavy „BIO-NEBIO: Ktoré si vyberieš?“ 13
> Učebná osnova a vzdelávací štandard
pre absolventov ZŠ k téme
Ekologické poľnohospodárstvo 14
> Bio na vyučovaní 15
Publikácie a školenia
> Učitelia o Bio v Banskej Štiavnici 17
Rozhovory a názory
> Hospodárenie s láskou 18
> Dnešné číslo je chutné a voňavé
Ekologické poľnohospodárstvo: toť téma tohoto vydania
časopisu Ďalekohľad – časopisu pre environmentálnu výchovu
a filozofiu. Hľadáte súvislosť témy so zameraním časopisu?
Možno nie je na prvý pohľad zrejmá – a treba ju pohľadať. Aj
preto vychádza toto monotématické číslo. Aj preto, lebo sme
ním chceli prispieť k šíreniu osvety v rámci Dní ekologického
poľnohospodárstva 2006.
Tak teda – dajme sa do hľadania. Čím môže byť téma ekologického
poľnohospodárstva osožná environmentálnej výchove? A čím
môže environmentálna výchova podporiť ekologické poľnohospodárstvo?
K hádankám patria aj pomôcky – tu sú: skromnosť,
sedliacky rozum, podpora rozmanitosti, pestrosť krajiny, podpora
zamestnanosti, BIO, tradičné poľnohospodárstvo, nekontaminovaná
pôda a voda, čisté potraviny, princípy udržateľného spôsobu
života, podpora miestnej produkcie, šťastné kravy…
A ešte jedna pomôcka: kto už raz ochutnal jedlá vyrobené
z ekologického poľnohospodárstva, dá mi za pravdu, že sú
výnimočne chutné a voňavé. Nemá to priamy súvis so zmyslovým
vnímaním prírody? Ale predsa len – jedlo a environmentálna
výchova?… Ak Vás baví hľadanie, prajeme Vám s novým číslom
Ďalekohľadu príjemné jesenné a zimné večery, radostné hádanie,
rozjímanie, objavovanie…, ale aj voňanie a chutnanie…
Richard Medal
Ďakujeme Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend
Slovakia, ktorý vydanie tohto čísla finančne podporil
z finančnej dotácie Ministerstva pôdohospodárstva SR
a Európskej únie z Plánu rozvoja vidieka 2004 – 2006.
2
foto
Úvahy o Zemi
> Rudolf Steiner – zakladateľ waldorfského
školstva a biodynamického poľnohospodárstva 20
Alternatívy
> V Nezábudke chutilo 23
Ako sa to dá
> Exkurzia na východnom Slovensku 24
> Dažďový vodojem v ZŠ s MŠ Tušická Nová Ves 25
Spotrebiteľské okienko
> Okienko (bio)spotrebiteľa 26
Informačné zdroje
> Informačné zdroje 27
na titulke: Svetozár Šomšák
názov fotografie: „Hrachová kompozícia“
> Slovo redakcie
Vážení čitatelia, už tradične na tomto mieste vychádza seriál na pokračovanie alebo reality show (ak chcete) – mohli by
sme ju nazvať trebárs „Nevyvolení“. Stále sa nám nedarí zabezpečiť dostatočné finančné zabezpečenie pre tento časopis,
aby sme dosiahli stabilitu a pravidelnosť v jeho vydávaní. Žijeme od čísla k číslu, od jedného projektu na vydanie čísla
k druhému a hľadáme a hľadáme človeka, inštitúciu, firmu, ktorí by povedali: „dobrú vec robíte, to stojí za podporu, tu máte
prostriedky na vydanie ďalšieho ročníka“. Zatiaľ sme nenašli, zatiaľ sme „nevyvolení“. Alebo nerobíme dobrú vec, ktorá stojí
za podporu. A to musíte vedieť Vy – naši čitatelia. Od Vás potrebujeme vedieť, či stojí tento časopis za ďalšie vydávanie a za
podporu. Prosím – dajte nám vedieť (viď anketa na zadnej strane obálky).
Mgr. Richard Medal, zodpovedný redaktor

správy
9_2006
> Otvorenie
Dní ekologického
poľnohospodárstva
2006
[Deň biopotravín v Bratislave]
Slovenskí výrobcovia biopotravín dňa
29. septembra medzi 13. a 18. hodinou na
námestí SNP (oproti nemocnici Milosrdní
bratia) v Bratislave prezentovali svoje
biopotraviny. Návštevníci sa oboznámili
s biopotravinami, porozprávali sa priamo
s výrobcami biopotravín a tiež si zakúpili
celý rad biopotravín, ktoré sú svojím
pôvodom zo Slovenska. Odštartovali tým
tohtoročné Dni ekologického poľnohospodárstva
2006.
Dňom ekologického poľnohospodárstva
2006 mieni organizátor Zväz ekologického
poľnohospodárstva EKOTREND
Slovakia a koordinátor Ústredný kontrolný
a skúšobný ústav poľnohospodársky,
Odbor životného prostredia a ekologického
poľnohospodárstva za prítomnosti
Ministerstva pôdohospodárstva SR
zvýšiť informovanosť obyvateľstva o biopotravinách.
Spotrebiteľ je dnes zavalený množstvom
informácií o zdravej výžive, o potrebe
racionálneho prístupu v stravovaní
i moderných trendoch v prijímaní potravy
– a tu sú oblasti, kde biopotraviny majú
nezastupiteľné miesto.
Biopotraviny sa na Slovensku vyrábajú
od roku 2000 a ich sortiment každoročne
narastá. Slovensko sa pýši cereálnymi
bioproduktami vyrobenými z biopšenice,
bioraže, biojačmeňa či znovuobjavenej
obilniny špaldy. Svoju cestu si k spotrebiteľom
našiel veľký sortiment sušenej
biozeleniny a bioovocia, odrodové biovína
ako aj celý rad bylinných a ovocno-bylinných
čajov popri sladkých biotyčinkách.
Celý systém výroby biopotravín
podlieha prísnym právnym predpisom: pri
výrobe biopotravín je povolené používať
bioprodukty, čo sú suroviny vypestované
v systéme kontrolovaného a certifikovaného
ekologického poľnohospodárstva.
Nasledovným logom ekologického poľnohospodárstva
sa označujú biopotraviny
vyrobené na Slovensku.
Nad kontrolou nepoužívania tvrdej chémie,
umelých hnojív, herbicídov a genetickej
modifikácie v systéme ekologického
poľnohospodárstva na Slovensku bdie
inšpekčná organizácia Naturalis SK, s kódom
SK–02-BIO. Výrobcovia v systéme
ekologického poľnohospodárstva sa
musia prihlásiť na Ústrednom kontrolnom
a skúšobnom ústave poľnohospodárskom,
Odbor životného prostredia a ekologického
poľnohospodárstva v Bratislave,
kde je v súčasnosti registrovaných
vyše dvadsať výrobcov biopotravín
z rôznych kútov Slovenska.
Ing. Juliana Schlosserová, CSc.
Riaditeľka Odboru životného prostredia
a ekologického poľnohospodárstva,
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav
poľnohospodársky (ÚKSÚP) Bratislava
P. S.: Deň biopotravín v Bratislave
odštartoval Dni ekologického
poľnohospodárstva 2006 na celom
území SR. Reportáže z akcií nájdete
na www.biospotrebitel.sk/dni-ep.
> Súťaž Na skládky nie
sme krátki!
Občianske združenie TATRY vyhlasuje
celoslovenskú súťaž kolektívov základných
a stredných škôl zameranú na
praktické riešenie výskytu environmentálnych
záťaží v krajine Na skládky nie
sme krátki!
Termín uzávierky prihlášok:
priebežne do 31. 12. 2006
Termín realizácie aktivít:
od 1. 11. 2006 do 1. 11. 2007
Termín zaslania dokumentácie:
do 15. 11. 2007
Termín vyhlásenia výsledkov:
jeseň 2007
Súťaž je zameraná na terénne mapovania
a praktické riešenia výskytu environmentálnych
záťaží v krajine (nelegálne
skládky odpadov, vypúšťanie žúmp do
vodných tokov, úniky znečisťujúcich
látok z tzv. pevných hnojísk, spaľovanie
nebezpečných odpadov a bio-odpadov,
vypaľovanie trvalých trávnych
porastov a pod.). Podrobné informácie
o pravidlách a kritériách súťaže, ako aj
prihlášku do súťaže nájdete na internetovej
stránke www.ekokompas.host.sk.
Ceny:
1. cena
ČB laserová tlačiareň
2. – 3. cena
knižný dar v hodnote 2 000 Sk
4. – 5. cena
knižný dar v hodnote 1 000 Sk
Všetky zapojené školy obdržia diplom.
foto: Klaudia Medalová
V prípade získania ďalších sponzorov,
bude počet cien rozšírený.
Ďalšie organizačné pokyny:
• OZ TATRY zašle prihláseným školám
elektronickou poštou: metodické materiály
„Na skládky nie sme krátki!“ – I.
a II. diel, vypracované vzory podnetov.
• OZ TATRY je po celý čas trvania
súťaže k dispozícii pre konzultácie:
tel.: 044/553 10 27, mobil:
0903 028 364 (Mgr. Rudolf PADO),
e-mail: oztatry@slovanet.sk
• V prípade dohody s OZ TATRY je
možné k danej problematike pripraviť
školenie.
Mgr. Rudolf PADO
Predseda a projektový manažér
OZ TATRY
3

9_2006
správy
4
> Kampaň EÚ
Dajte si záväzok!
Uberte. Vypnite.
Recyklujte. Kráčajte.
http://www.climatechange.eu.com
V tomto roku vedie Európska komisia
v krajinách EÚ kampaň na zvýšenie povedomia
o zmene podnebia a o tom, čo
môžete urobiť na jej obmedzenie.
Na stránke http://www.climatechange.
eu.com sa môžete pridať k záväzku: „My
dokážeme kontrolovať zmenu podnebia
a dávame si záväzok, že sa staneme zodpovednými
občanmi redukovaním emisií
CO 2 , a to tým, že urobíme malé zmeny
v našom každodennom správaní“, a taktiež
sa tu nachádzajú ďalšie informačné
a vzdelávacie materiály. Na stránke je
taktiež kalkulačka množstva uhlíka, na
ktorej si môžete vypočítať úspory, ktoré
dosiahnete zmenou vášho životného
štýlu.
Väčšina materiálov na stránke je v slovenčine,
a je možné si ich stiahnuť v pdf.
fomáte.
-red-
> Ekopaky 2007
Slovenská agentúra životného prostredia
a firma KURUC Company, s. r. o., pripravila
pre vás aj tento rok projekt EKO-
PAKY, ktorým si vás dovoľujeme osloviť
a zároveň podnietiť k riešeniu jedného
z najakútnejších problémov súčasnej
doby – neustále narastajúceho množstva
spotrebovaných a ďalej nevyužitých
nápojových obalov vyhodených vo voľnej
krajine a na mestských či obecných
skládkach odpadu.
V projekte Ekopaky zdôrazňujeme
potrebu separovaného zberu, pričom
sa zameriavame na použité viacvrstvové
nápojové obaly. Zamyslieť sa nad
putovaním obalu výrobku po jeho použití,
je kľúčovou myšlienkou tohto projektu.
Dôležitejšie ako vyzbierané množstvo
je však forma, akou žiaci, kolektívy, či
jednotlivci dokážu do zberu zapojiť svoje
okolie (priateľov, susedov, komunitu).
Jedným z hlavných cieľov projektu je
zvýšenie environmentálneho povedomia
obyvateľov Slovenska v oblasti spotrebiteľskej
výchovy. Na základe vami
vyplnených formulárov, vyhodnotíme
a oceníme najzaujímavejšie a najúspešnejšie
riešenia zapojenia školy či miestnej
komunity do zberu viacvrstvových obalov.
Po ukončení vášho projektu zašlite
obidva vyplnené formuláre poštou alebo
e-mailom najneskôr do 10. mája 2007 na
adresu:
Slovenská agentúra životného
prostredia – CEVAP OEV,
Tajovského 28, PO Box 252,
975 90 Banská Bystrica
e-mail: oev@sazp.sk
http://www.enviroportal.sk
> Klimatické zmeny –
zastavíme ich?
Klimatické zmeny sú jedným z najväčších
problémov, pred ktorým ľudstvo stojí.
Dnes už niet pochýb o tom, že klimatické
zmeny sú realitou. Teploty stúpajú, menia
sa ročné obdobia, pribúdajú záplavy
a dlhé obdobia tepla a sucha. Zatiaľ si
ľudstvo neuvedomuje, že svojou činnosťou
v mnohých prípadoch negatívne
ovplyvňuje procesy na Zemi a tým si
„samo pod sebou píli konár“.
Aj to bol jeden z dôvodov, prečo bola
odštartovaná celosvetová kampaň Zero
Carbon City (Mesto bez uhlíka). Organizátor
kampane British Council (Britská
rada) si dal za úlohu prostredníctvom
kampane zvýšiť povedomie a otvoriť
verejné diskusie o klimatických zmenách
a energetických problémoch, s ktorými
sa v súčasnosti boria najväčšie mestá
sveta. Možno Vás pri čítaní napadne
otázka čo majú spoločné mestá, klimatické
zmeny a ochrana prírody. Odpoveď je
jednoznačná – veľa. Podľa vedcov hrozba
klimatických zmien v nasledujúcich
rokoch negatívne ovplyvní aj biologickú
diverzitu na zemi. Očakáva sa, že klimatická
zmena v priebehu ďalších 50 rokov
spôsobí vyhynutie štvrtiny suchozemských
zvierat a rastlín.
V rámci kampane sa uskutočnilo niekoľko
aktivít medzi iným aj školenie metodikov
environmentálnych programov, ktoré
sa konalo začiatkom septembra na
Donovaloch. Lektorkou školenia bola Ann
MacGarry z Centra pre alternatívne technológie
(CAT) vo Walese. Účastníci školenia
získali množstvo informácii o globálnych
problémoch ľudstva, klimatických
zmenách, oboznámili sa s pojmami ako je
trvalá udržateľnosť a ekologická stopa.
Vyskúšali si rôzne aktivity zamerané
na globálne problémy, ľudské potreby
či na využitie alternatívnych zdrojov
energie. Prostredníctvom vlastnoručne
vyrobeného solárneho panelu si ohriali
vodu, či vyskúšali stavbu malej veternej
elektrárne. Počas prestávok a spoločných
večerov zvýšil čas aj na neformálnu
diskusiu a výmenu skúseností súvisiacich
s výučbou prírodovedných predmetov
Aktivita „Klimatický stan“ z výstavy
organizácie Živica „Klíma nás spája“
foto: archív redakcie
a realizáciou rôznych environmentálnych
programov. Súčasťou školenia bola aj
návšteva vedeckej kaviarne v Banskej
Bystrici, kde sa uskutočnila prednáška
pani Ann Mac Garry na tému „Môže byť
ekologické mesto zábavné?“. Prostredníctvom
prezentácii a vlastných skúseností
lektorka predstavila niekoľko miest
v Európe, kde sa do popredia dostáva
ochrana životného prostredia a uprednostňuje
sa využívanie prírode blízkych
technológií, ekologickej dopravy či stavba
energetických budov.
Keďže účastníci školenia získali množstvo
informácii a praktických návodov,
nenechali si ich len pre seba ale posunuli
ich aj ďalším kolegom vo svojom regióne.
A tak v mesiaci október Regionálna
správa ochrany prírody a krajiny Prešov
zorganizovala seminár pod názvom
„Klimatické zmeny – zastavíme ich?“
v mestách Vranov, Prešov a Bardejov
určený učiteľom prírodovedných predmetov
a koordinátorom environmentálnej
výchovy. Na týchto seminároch lektorka
Ing. Marta Hrešová, ako jedna z účastníčok
školenia, prezentovala najnovšie
informácie týkajúce sa klimatických
zmien a na príklade rôznych jednoduchých
aktivít vysvetlila pojmy ako ľudské
potreby, ekologická stopa či vplyv človeka
na planétu. Učitelia tak dostali návod
ako hravou formou môžu vysvetliť žiakom
zložité procesy, ktoré sa odohrávajú na
našej planéte a ako každý z nás môže
prispieť svojou troškou k riešeniu globálnych
problémov ľudstva.
Ing. Marta Hrešová

téma
Čo je
a čo nie je
ekologické poľnohospodárstvo?
9_2006
Poľnohospodárstvo
je jedna z najstarších
foriem hospodárskej
činnosti človeka. Tradičné
poľnohospodárstvo
našich predkov
nepredstavovalo hrozbu
pre človeka a krajinu:
zvýšilo pestrosť krajiny
a biologickú diverzitu.
K zásadnému zvratu
došlo v 20. storočí, kedy
sa poľnohospodárstvo
zmenilo na priemyselné
odvetvie so snahou
o minimalizáciu nákladov
na jednotku produkcie
a maximalizáciu zisku.
Vysoký podiel ručnej práce,
ilustrácia: Peter Graus
> Ekologické (organické, biologické)
vs. konvenčné (intenzívne) poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo je jedna z najstarších foriem hospodárskej činnosti človeka.
Od jeho formy záleží schopnosť vyprodukovať dostatok potravín vo vysokej kvalite,
dopad na krajinu a životné prostredie. Tradičné poľnohospodárstvo našich predkov
nepredstavovalo hrozbu pre človeka a krajinu: zvýšilo pestrosť krajiny a biologickú diverzitu.
K zásadnému zvratu došlo v 20. storočí, kedy sa poľnohospodárstvo zmenilo
na priemyselné odvetvie so snahou o minimalizáciu nákladov na jednotku produkcie
a maximalizáciu zisku.
Následkom modernej poľnohospodárskej veľkovýroby je nadprodukcia potravín
zlej kvality, ohrozenie zdravia ľudí (enormný nárast alergií a civilizačných ochorení)
narušenie ekologickej stability krajiny, devastácia životného prostredia a vyľudňovanie
vidieka. Intenzívne „priemyselné poľnohospodárstvo“ nie je trvalo udržateľné. To sú
hlavné dôvody, prečo sa rozvoj ekologického poľnohospodárstva v posledných dvoch
desaťročiach stal jednou z priorít väčšiny európskych krajín.
> Čo teda je ekologické poľnohospodárstvo?
Návrat k tradičnému predpriemyselnému poľnohospodárstvu, avšak s využitím
najnovších vedeckých poznatkov o obrábaní pôdy, pestovaní poľnohospodárskych
plodín, chove poľnohospodárskych zvierat a výrobe bio-potravín.
„Ekologické poľnohospodárstvo predstavuje určitú filozofiu a súčasne i spôsob využívania
a obhospodarovania vidieckej krajiny. Pramení zo širokej škály hodnôt, ktoré
odrážajú realitu environmentálneho (environmentálnej etiky) a sociálneho vedomia
obyvateľstva, najmä roľníkov. Založené je na princípoch využívania autoregulačných
mechanizmov prírody, striedania plodín, hnojenia organickými hnojivami, pestovania
medziplodín, biologickej ochrany rastlín, zákazu pesticídov a dusíkatých syntetických
hnojív a dlhodobého uchovania úrodnosti pôdy. Obmedzuje znečistenie povrchovej
a podzemnej vody na minimum a závislosť od neobnoviteľných druhov energie. Cieľavedome
využíva diverzifikované energetické zdroje. Významné sú najmä hľadiská
ochrany prírody a krajiny.“
Kováč Karol, Kucharovic Adam: Osevný postup a udržateľné pestovanie rastlín. In:
Aktuálne poznatky z oblasti ekologického poľnohospodárstva, Zborník referátov
z III. dňa ekologického poľnohospodárstva, VÚRV Piešťany, 2002
Principiálne rozdiely medzi konvenčným a ekologickým poľnohospodárstvom
v technologických postupoch a v potrebe energetických a materiálových
vstupov
Konvečné
Priorita kvantity produkcie
Špecializovaná výroba
Jednoduchý osevný postup
Priemyselné hnojivá
Pesticídy
Ustajnenie zvierat
Meliorácia pôdy
Ekonomická rentabilita a zisk
Využívanie prírodných zdrojov
Väčšie materiálové vstupy
Ekologické
Priorita kvality produkcie
Mnohostranná výroba
Pestrý osevný postup
Organické hnojivá
Regulácia škodlivých činiteľov
Voľný chov zvierat
Uchovanie úrodnosti pôd
Biologická rovnováha
Ochrana prírody
Vyššie pracovné náklady
5

9_2006
téma
> Aký je rozdiel medzi produkciou
z ekologického/konvenčného
poľnohospodárstva?
> Produkcia:
Konvenčné hospodárstvo obecne produkuje (vyrába) viac ako
ekologické, nakoľko používa viac hnojív, rastových stimulátorov,
vďaka používaniu pesticídov má menšie straty spôsobené rastlinnými
či zvieracími škodcami. Napríklad produkcia obilia alebo
zemiakov z jedného hektára môže teda byť v konvenčnom
poľnohospodárstve až dvojnásobná v porovnaní s ekologickým
poľnohospodárstvom.
menšie parcely + väčšia diverzita plodín = väčšia časová náročnosť).
Jednoznačne z toho vychádza, že konvenčné poľnohospodárstvo
v súčasnosti produkuje lacnejšie potraviny.
Ak je teda konvenčné poľnohospodárstvo výnosnejšie
a potraviny z neho sú lacnejšie, kde je výhoda ekologického
poľnohospodárstva?
> Obsah škodlivín
Ekologické poľnohospodárstvo produkuje bez používania chemických
látok. To sa prejaví aj na konečnom produkte, ktorý je
určený na konzumáciu. Pri konzumácii produktov konvenčného
poľnohospodárstva naopak nemôžeme vylúčiť, že obsahujú
> Cena potravín:
výnosnosť, produkcia
z hektára
energetické vstupy
(pohonné hmoty, hnojivá,
pesticídy)
Konvenčné
vyššia
viac
Ekologické
nižšia
menej
potreba ľudskej práce nízka vysoká
cena nižšia vyššia
Konvenčné poľnohospodárstvo teda vyprodukuje viac pri
vyššej spotrebe pohonných hmôt (viac výjazdov na pole) a pri
vyššej potrebe chemických prípravkov (hnojivá a pesticídy),
ale pri nižšej potrebe ľudskej práce. Ekologické poľnohospodárstvo
je náročnejšie na ľudskú prácu (ručný zber škodcov,
Čerstvé krmivo pre zvieratá, ilustrácia: Peter Graus
> História poľnohospodárstva/časová os
6
zdomácňovanie zvierat –
v strednej Európe bola prvá ovca,
potom skot, prasatá, kozy, kôň,
domestikácia zvierat bola spojená
s pravidelnou kultiváciou pôdy
mladšia doba
kamenná – neolit –
najprimitívnejšie
agrokultúry:
pestovala sa pšenica,
jačmeň, proso, hrach,
bôb, ľan
extenzívny chov
dobytka – rozširovanie
pastvín, klčovanie
listnatých lesov
človek začína využívať
tažnú silu zvierat
zo Stredomoria
(Rímska ríša) sa
šíria návody, ako
zúrodňovať poľnohospodársku
pôdu:
hnojenie (kravským
hnojom, spaľovaním
slamy, zelené hnojenie),
zavlažovanie,
meliorácie; zmienky
o zelenom hnojení aj
o hnojení zvieracími
a ľudskými výkalmi
sú už v Homérovej
Odyssei
rozšírenie železných nástrojov (Keltská
kultúra) – zvýšenie produktivity práce
mrkvu, cibuľu a cesnak priniesli do našich
krajov Rimania zo Stredomoria – odvtedy sa
pestuje
rozšírenie pestovania kapusty a kelu tiež
pochádza zo Stredomoria
vývoj pluhu
vďaka zámorským objavom
dovoz zemiakov a kukurice
do Európy v strednej Európe sa
kukurica pestuje od konca 16. storočia
a zemiaky až od polovice 18. storočia
intenzifikácia živočíšnej
výroby – stajňové kŕmenie
aj v lete – viac kravského
hnoja – zvyšovanie úrodnosti
pôdy
okolo 5000 pnl
okolo 4500 pnl
okolo 2000 pnl
1000 – 400 pnl
okolo 500 pnl
okolo 100 pnl
okolo Krista
9. – 10. storočie
okolo 1520
1750 – 1850

téma
9_2006
zvyšky použitých chemikálií. Tie sú síce podľa dnes dostupného
vedeckého poznania v malých množstvách pre ľudský organizmus
neškodné – avšak stúpajúci počet alergických ochorení
detí, ako aj obecne rastúci počet civilizačných ochorení sa už
dnes čoraz viac dáva do súvislosti práve s prechemizovanou
poľnohospodárskou produkciou.
> Ochrana prírody
Ekologické poľnohospodárstvo zasahuje do prírody oveľa
menej:
• nepoužíva chemické hnojivá, ktoré celkovo menia životné
pomery pre volne žijúce rastliny aj živočíchov a ktoré postupne
zasolujú pôdu a robia pôdu neúrodnou,
• nepoužíva pesticídy – herbicídy, insekticídy, fungicídy, rodenticídy
– ktoré zabíjajú voľne žijúce rastliny aj zvieratá,
• nepoužívaním chemikálií predchádzajú kontaminácii podzemných
vôd a zdrojov pitnej vody (vrátane studní),
• do ekologického poľnohospodárstva je potreba oveľa menej
energetických vstupov – pohonných hmôt, energií na výrobu
chemických hnojív a látok, ktoré nie sú potrebné a pod.
> Welfare (pohoda) zvierat (základné princípy chovu
hospodárskych zvierat v systéme ekologického poľnohospodárstva):
• zakazuje sa chov v klietkach a trvalé ustajnenie v uzavretých
priestranstvách,
• zvieratá musia mať dostatok čerstvého krmiva a pitnej vody,
v letnom období pastvu alebo zelené krmivo,
• zakazuje sa používanie rastových hormónov a iných hrubých
zásahov do prirodzeného rastu a vývoja zvierat,
• zakazuje sa rutinné pridávania minerálnych látok, medikamentov,
vitamínov a ostatných syntetických látok, ak to nie
je nevyhnutné,
• spôsob ustajnenia musí zodpovedať biologickým a etologickým
potrebám zvierat,
• veľkosť stáda musí zodpovedať prirodzeným požiadavkám
zvierat,
• musí byť zabezpečená podstielka z organických materiálov,
ktoré nepoškodzujú zdravie a nerušia pohodu zvierat.
Richard Medal, medal@changenet.sk
Predaj z dvora = ako sa dostať k čerstvým bioproduktom,
ilustrácia: Peter Graus
Autor karikatúr: Peter Graus. Výňatok zo zápočtovej práce
z predmetu Environmentálna výchova, Fakulta ekológie a environmentalistiky,
Technická univerzita vo Zvolene
začiatok kríženia zvierat,
rozvoj genetiky, začína obchod
s plemennými zvieratami
priemyselné hnojivá, vápno,
mletá sádra, kostné múčky
začína pestovanie cukrovej repy a sôje
začína vývoj chémie a vývoj poľnohospodárskej
techniky
Vznik Liebigovho laboratória,
v ktorom vznikla teória
minerálnej výživy rastlín
objav superfosfátu
– receptúry
na syntetické
hnojivá – napr.
zmes draselných solí
kyseliny fosforečnej
a amoniaku
vznik fabrík na
superfosfátové
hnojivá (na Slovensku
bola prvá postavená
v Žiline v roku 1892)
nové generácie
pluhov, železné brány,
kultivátory, stroje na
sadenie, mlátičky nahradzujú
cepy
parný stroj ako pohonná sila;
zanikol chov pastvových prasiat (chovaných
na sádlo) a rozšíril sa stajňový chov
prasiat na mäso
objavenie insekticídnych účinkov
DDT – prudký rozvoj agrochémie
– výroba pesticídov
výroba a aplikácia tzv.
specificky účinných látok:
stimulátory rastu (antibiotiká,
hormóny – napr. anaboliká,
chemobiotiká), nutrične účinné
látky (syntetické vitamíny, miner.
látky), látky limitujúce výskyt
parazitov (antibiotiká, kokcidiostatiká,
antihelmintiká)
pozemkové reformy – združstevňovanie,
scelovanie pozem-
7
2. polovica 18. storočia
začiatok 19. storočia
1824
1841
40. roky 19. storočia
60. roky 19. storočia
2. polovica 19. storočia
koniec 19. storočia
1939
od polovice 20. storočia
kov, intenzifikácia poľnovýroby,
chemizácia, zvyšovanie dojivosti,
užitkovosti poľnohospodárskych
zvierat…
génové manipulácie rastlín
génové manipulácie živočíchov

9_2006
téma
8
> História a formy
ekologického
poľnohospodárstva
Foriem ekologického poľnohospodárstva
je viac. Niektoré smery vznikli v 20. rokoch
minulého storočia (biodynamický
smer Rudolfa Steinera), ďalšie medzi
20. – 40. rokmi (organické poľnohospodárstvo
Howard a Balfourová). Veľmi
sympatický smer tvorí organickobiologické
poľnohospodárstvo, ktoré
je najrozšírenejšie a v rôznych variantoch
tvorí dobre realizovateľný komplex
postupov.
Organickobiologické poľnohospodárstvo
vzniklo pričinením Dr. Hansa Müllera
a jeho manželky Márie vo Švajčiarsku
v 30. tych rokoch minulého storočia, aj
ako následok pomerov v poľnohospodárstve
tých čias ovplyvnených veľkou
hospodárskou krízou. Organickobiologické
poľnohospodárstvo si dalo za cieľ
znížiť negatívny dopad krízy na poľnohospodárov.
Postupy mali znížiť produkčné
náklady a zaistiť odbyt dorobených
produktov, zvýšením kvalitatívnej úrovne
bioproduktov a biopotravín. S manželmi
Müllerovcami začal spolupracovať
internista Dr. Hans Peter Rusch – známy
nemecký lekár, ktorý rozpracoval
teoretické základy organicko-biologickej
metódy s dosahom na zdravotný stav
konzumentov.
V 70. rokoch sa začínajú ekologickí
farmári združovať do národných zväzov
a neskôr do nadnárodných zoskupení,
z ktorých najznámejšie IFOAM (International
Federation of Organic Agriculture
Movements) vzniklo v r. 1972.
IFOAM sa zaoberá rôznorodou činnosťou
súvisiacou s ekologickým poľnohospodárstvom
počnúc osvetou, koordinačnou
činnosťou, prípravou pravidiel atď.
MVDr. Jozef Juršík
jursik@slovanet.sk
> Bio na Slovensku
S percentuálnym podielom vyše 5 %
ekologicky obhospodarovanej pôdy
z celkovej výmery poľnohospodárskej
pôdy sa Slovensko radí v rámci
krajín EU k lepšiemu priemeru. Aj
počet obchodov s ponukou biopotravín
už sa počíta na desiatky.
BIO je čoraz viac „in“. Mnohí spotrebitelia
však tvrdia, že si biopotraviny
nemôžu dovoliť. Sú naozaj pre
Slovákov také drahé?
Ekologické poľnohospodárstvo
v číslach
K 31. 8. 2006 bola ekologicky obhospodarovaná
pôda o rozlohe 121 102 hektárov,
čo predstavuje cca 5,76 % z celkovej
výmery poľnohospodárskej pôdy na
Slovensku. Z toho:
• 36 685 ha tvorí orná pôda,
• 83 632 ha tvoria trvalé trávne porasty,
• 785 ha tvoria ovocné sady a vinohrady.
V systéme ekologického poľnohospodárstva
je k 31. 8. 2006 registrovaných
298 držiteľov registrácie. Z toho je 32
výrobcov biopotravín.
Kam pre biopotraviny?
Podľa prieskumu Centra environmentálnych
aktivít je na Slovensku 51 obchodov
s ponukou biopotravín (a to sme
nerátali ponuku v reťazcových obchodoch).
Za posledný rok pribudlo veľa
špecializovaných bio-obchodov najmä
v Bratislave. Horšie je to s počtom reštaurácií,
kde sa varí s využitím produktov
z ekologického poľnohospodárstva – na
celom Slovensku sú len tri: Divoká Kačka
a Bagel & Coffee v Bratislave a Dobré
časy vo Zvolene.
V adresári BIO sa po prvýkrát objavuje aj
jedno školské zariadenie – škôlka na ul.
1. mája vo Zvolene, kde pre deti pripravujú
niektoré jedlá už aj z biopotravín.
Ak vo Vašom meste nie je zatiaľ žiadna
predajňa s ponukou biopotravín, môžete
využiť pohodlný nákup cez internet. Aj
v tejto oblasti konkurencia narastá – biopotraviny
online ponúkajú tri internetové
obchody.
Biopotravina roka – to je súťaž o najobľúbenejšiu
biopotravinu medzi spotrebiteľmi. Jej cieľom
je predstaviť slovenské biopotraviny širokej
verejnosti. Foto z Biojarmoku v Trenčíne
Čerstvé bioprodukty je možné zohnať
aj priamo na ekofarmách. Aktuálne
kúpite biozeleninu (mrkva, petržlen, zeler,
červená repa) a zemiaky v AGRO Gajary.
Biozemiaky tradične ponúka aj pán
Velits v Príbovciach pri Martine. Certifikovaných
bioproduktov je viac, treba
si len vybrať z kompletného zoznamu
inšpekčnej a certifikačnej organizácie
Naturalis SK…
Sme ochotní priplatiť
za biopotraviny?
Na BIO sa dávajú aj slovenské „celebrity“,
vďaka čomu sa téma biopotravín čoraz
viac objavuje aj v médiách. Je dobré, že
BIO je „in“. Žiaľ, biopotraviny sa často
prezentujú ako luxusné potraviny, ktoré
si bežný spotrebiteľ nemôže dovoliť.
Nemusí to však tak byť – ceny sa rôznia
v závislosti od mesta, lokality a filozofie
majiteľov obchodu. Slovenské biopotraviny
– ak nie sú predražené v jednotlivých
predajniach – by mali byť v zásade cenovo
dostupné pre každého.
Nakoľko počet subjektov v systéme
ekologického poľnohospodárstva na
Slovensku sľubne narastá, vrátane počtu
výrobcov biopotravín, je predpoklad,
že na trhu bude čoskoro širší sortiment
slovenských biopotravín, ako aj lepšie
ceny. Skúsenosti viacerých špecializovaných
bio-obchodov však ukazujú, že
na 1. mieste pri voľbe či kupovať alebo
nekupovať biopotraviny stojí u slovenského
spotrebiteľa motivácia, rebríček
hodnôt – nie obsah peňaženky. Biopotraviny
stoja, koľko majú stáť – vzhľadom na
prísne kontrolovanú kvalitu, welfare zvierat
a ochranu životného prostredia. Treba
si len nájsť obchod, kde ceny biopotravín
nie sú (neúmerne) predražené a pokiaľ
máte tú možnosť, odoberať bioprodukty
priamo z ekofariem.
Ing. Klaudia Medalová
medalova@biospotrebitel.sk

námety a inšpirácie
Od zrnka
ku chlebu
9_2006
Vďaka sprostredkovaniu Ing. Zuzanou Gallayovou
z Technickej univerzity vo Zvolene, z Fakulty ekológie
a environmentalistiky dostali sme sa k obdivuhodnej
práci pani učiteľky Oľgy Nagyovej z materskej školy
Nezábudka v Banskej Štiavnici. Tak Vám dnes môžeme
zasa my sprostredkovať námet na program „Od zrnka
ku chlebu“ pre deti (nielen) materských škôl. (red.)
Ľudmila Podjavorinská/Klásky
Zbierame klásky na úvrati,
každučký plný, každý zlatý.
Zbierame klásky poľahučky,
každučké zrno plné múčky.
Zrniečka žitka – zimné spáče –
zomelie mlynár na koláče.
Zomelie nám ich mlynské kolo,
žeby už deťom dobre bolo.
Pečenie v materskej škole Nezábudka
je „spoločná práca detí a učiteľky
s cestom“. Na detský organizmus pôsobí
blahodarne. Deti pri ňom si uvedomujú
elementy „zem, slnko – teplo, voda,
vzduch“, ktoré sa na príprave chleba
podieľajú.
Zo zeme vyrastené zrniečka môžu deti
samé rozomieľať na múku, tú potom
miesiť s vodou. Pri kysnutí cesta pribudnú
vzduchové bubliny a v teple ohňa sa
spracované cesto upečie. Vypracovanie
cesta má na starosti učiteľka spolu
s deťmi. Spolu miesia za sprievodu piesní,
básní, riekaniek malé bochníčky.
Recept na chlebové cesto:
500 g ražnej celozrnnej múky
250 g pšeničnej celozrnnej múky
250 g hladkej pšeničnej múky
680 ml vlažnej vody
70 g čerstvého droždia
3 malé lyžičky soli
3 polievkové lyžice octu
… ráno si oblečieme zásterky, umyjeme
ruky. Na stôl dáme nádobu, k nej taniere
s rozváženou múkou, sitko, lyžice. Deti
EXKURZIA V PEKÁRNI „ANTOL“
Pomenováva rôzne druhy práce,
ochutnáva rôzne druhy peiva
OD ZRNKA KU CHLEBU
Rozhovor (zrno – obilné pole
– žatva – sýpka – mlyn
– pekáre – obchod)
ODKIA PRIŠIEL
CHLEBÍK?
ROZPRÁVKA O SLIEPOKE,
KTORÁ NAŠLA ZRNKO
Citlivo vníma dramatickú
improvizáciu s oživenými
predmetmi
Odtlaky topánok na pomúenej,
zaprášenej podlahe v pekárni
OCHUTNÁVKA POTRAVÍN
VYROBENÝCH Z MÚKY
Špaldové chlebíky s nátierkami,
špaldový jablník, špaldová biela káva
AKUJEME ZEMIKA ZA TO,
O NARÁSTLO ZO ZRNIEKA,
ZA VŠETKY TIE DOBROTY
Z CHLEBOVÉHO CESTÍKA
OBILIE
Drvi obilie kamemi
na múku, mlie obilie
na kamennom žarnove
a na šrotovníku
OD ZRNKA
KU CHLEBU
MÚKA
Rozlišova hmatom
rôzne druhy múky
Kresli prstom po
pomúenej doske
OSIEVAME MÚKU
Spája prednes riekanky
s pohybom
CHLEBÍK JE UPEENÁ
ROZPRÁVKA...
Pomenova suroviny na
výrobu cesta (múka, voda,
kvások, so, ocot, olej)
MY SME MALÍ PEKÁRI
Vyrobi cesto, vymodelova
peivo guatého tvaru, posypa
sezamom, upiec
OBILNÉ ZRNKÁ –
TO SÚ ZLATÉ
KLÁSKY
KEDY SA ZO ZRNKA
VYVINIE KLÁSOK
Rozhovor (element
zeme, slnka – tepla
a svetla, vzduchu, vody)
9
PRÍPRAVA DESIATY
Natiera chlieb maslom,
ozdobi kolieskami mrkvy
KOLÁE
Graficky zaznamenáva
kruhový tvar – elipsu –
na baliaci papier, papier A4
BEZ PRÁCE
NIE SÚ KOLÁE
Vysvetli príslovie
DOŽINKOVÝ VENIEC
Zhotovi veniec z kláskov
(hra s kláskami)
KLÁSKY
Tvori odtlaky rôznych
zafarbených kláskov
OBILNÉ ZRNKÁ
Uskutoni pokus – klíenie
rôznych semien, siatie. Overi si rast
obilia (ovos, raž, jame, pšenica)
Schéma Od zrnka ku clebu

10
9_2006
do sitka nad nádobou pridávajú múku
lyžicami, preosejú ju. V strede vytvoríme
väčšiu jamku. Do nej rozmrvíme droždie
a zalejeme 180 ml vlažnej vody. Prekryté
necháme kysnúť 10 minút. Potom pridáme
zostávajúcu vodu s octom a soľou. Vypracujeme
cesto a na teplom mieste ho
necháme 50 až 60 minút kysnúť. Cesto
potom ešte premiesime. Deti si na stôl
dajú po malej lyžičke múky, na ktorú im
učiteľka dá ich dielik cesta. To potom si
vytvarujú na bochníčky, pletenky. Bochníčky
poukladajú na vymastený plech,
nechajú ich ešte 10 minút kysnúť. Nožíkom
si ich označia a povrch potrú slanou
vodou. Bochníčky pečieme v rozohriatej
rúre asi 12 minút pri teplote 250°C, potom
teplotu znížime na 140°C a pečieme ešte
asi 12 – 15 minút. Po upečení bochníčky
potrieme vodou.
… piecť chlebík chodíme aj k našej tete
Aničke na Starý zámok do tvorivých
dielní. Tu deti si zrniečka raže rozdrvia aj
kameňmi, pomelú na kamennom žarnove.
Pomletú múku preosejú, hrnčekom odmerajú
a vysypú do svojej nádoby. Anička
im pridá vodu s rozpusteným droždím,
soľou, octom. Deti si vymiesia cesto. Kým
cesto vykysne zatiaľ si pomelú zrniečka
raže na budúce pečenie. Z vykysnutého
cesta si vyformujú bochníčky, posypú
sezamovými semiačkami, makom, označia
nožíkom. Teta Anička dá bochníčky
piecť do elektrickej rúry. Po upečení si ich
potrú vodou…
… je šťastím vidieť ako deti svojimi bochníčkami
obdarúvajú iných…
Prosíme Ťa Bože,
nech takýto chlebík
všetkým ústam chutí,
nech nikdy nikomu
nie je chlebík núdzny.
Oľga Nagyová,
Súkromná materská škola,
Dolná Ružová 22, Banská Štiavnica
námety a inšpirácie
Užitoční
pomocníci
Ekologické
poľnohospodárstvo
zvykne používať pre svoju
popularizáciu rôzne
symboly. Jedným z nich
sú dážďovky. Prečo? Na
odkrytie tejto záhady
poslúži ďalší námet
pre školskú prax, ktorú
nám láskavo poskytli
výskumníčky z Výskumného
ústavu rastlinnej výroby
v Piešťanoch – pani Ing.
Zuzana Lehocká a Ing.
Marta Klimeková. (red)
Zdravé, dobre živené rastliny dokážu lepšie odolávať škodcom a chorobám, Takže
ekologické pestovanie rastlín začína v starostlivosti o pôdu. Z celého komplexu postupov
(hnojenie kompostom, zelené hnojenie, nastielanie, kultivácia) ako pôdu oživiť
a zvýšiť jej prirodzenú úrodnosť chceme „predstaviť“ užitočných pomocníkov pre pestovateľov
– dážďovky, ktoré sú neúnavnými, lacnými a nenahraditeľnými pomocníkmi.
Dážďovky je veľmi ľahko rozpoznať od ostatných bezstavovcov, pretože majú dlhé
valcovité telo a nemajú končatiny. Zvyčajne je veľmi ťažké rozpoznať, kde majú hlavu
a kde koniec tela, ale keď sa pozriete pozornejšie na to, ako sa presúvajú, môžete to
bez problémov zistiť. Dážďovky sa pohybujú napínaním a uvoľňovaním svaloviny celého
tela. Potravou pre dážďovky je pôda obsahujúca organické látky, opadané lístie,
alebo drobné, uhynuté živočíchy. V záhradách a na poliach sú veľmi dôležité, nakoľko
majú viaceré priaznivé účinky – pomáhajú prevzdušňovať pôdu a uľahčujú prenikanie
dažďovej vody hlbšie do pôdy.
Spoločenstvá dážďoviek sú nepriaznivo ovplyvňované súčasnou poľnohospodárskou
praxou, napríklad opakovanou hlbokou orbou, vysokými dávkami priemyselných hnojív
a aplikáciou širokého spektra chemických prípravkov. Viaceré pokusy dokázali, že
ekologické systémy hospodárenia, kde sa hnojí kompostovaným maštaľným hnojom
a pôda sa nastiela pozberovými zvyškami poskytujú populáciám dážďoviek priaznivejšie
životné podmienky.
Foto: Jaroslav Svoboda, www.ekozahrady.com

námety a inšpirácie
9_2006
> Kvíz pre žiakov
Ako dlho dážďovky žijú?
Dážďovky majú potenciál žiť 4 – 8 rokov.
V priaznivých podmienkach sa môžu
dožívať i 10 rokov.
Koľko mladých jedincov vyprodukujú
za rok?
Dážďovky sú hermafroditi, to znamená,
že majú samčie i samičie pohlavné
orgány. Odhaduje sa, že dospelí jedinci
(starí asi tak jeden rok) vyprodukujú asi
dva kokóny (slizové puzdrá) za rok, ktoré
obsahujú až 20 vajíčok. Uzavretý kokón
vydrží i vo veľmi nepriaznivom počasí,
a za tri týždne sa z neho vyliahnu 1 – 2
mladí jedinci.
Majú dážďovky oči?
Nemajú oči, ale v koži majú rozptýlené
fotoreceptorické bunky reagujúce na
intenzitu osvetlenia a na chvenie – cítia
vibrácie v pôde.
Ako dážďovky dýchajú?
Dážďovky dýchajú cez kožu, ich telo je
pokryté slizom, ktorý umožňuje prenikanie
kyslíka do krvného riečiska a preto musí
byť ich telo vo vlhkom prostredí, aby bolo
zabránené vysušovanie povrchu ich tela.
Majú dážďovky čuch?
Dážďovky majú špeciálne chemoreceptory
alebo zmyslové orgány (čuchové
receptory), ktoré reagujú na chemické
podnety. Tieto orgány sa nachádzajú na
prednej časti tela dážďovky.
Čím sa dážďovky živia a koľko toho
zjedia za deň?
Dážďovky získavajú živiny z rôznych
foriem organickej hmoty v pôde, rozkladajúcich
sa koreňov a listov a živých
organizmov ako sú baktérie, huby, rozkladajúcimi
sa zvyškami ostatných zvierat
a pod. Za jeden rok dokáže dážďovka
premiesiť až 1 tonu pôdy na 1 ha a za
jeden deň dokáže skonzumovať toľko
jedla, ktoré sa rovná jednej tretine váhy
jej tela.
Môžu dážďovky zamrznúť?
Ako pri ostatných bezstavovcoch metabolické
procesy v ich tele sa spomaľujú
pri klesajúcich teplotách. Ak zmrznú,
zomrú. Na extrémne nízke teploty reagujú
tak, že sa utiahnú do hlbších vrstiev pôdy
(dva metre a viac) a tak prežijú nepriaznivé,
nízke teploty.
Ako sa volá zhrubnutá časť v strede
tela dážďovky?
Zhrubnutá časť sa volá clitellum alebo
opasok.
Ako zistím, že dážďovka je sexuálne
dospelá?
Ak má dážďovka clitellum, je sexuálne
aktívna.
Akých nepriateľov majú dážďovky?
Chrobáky, stonožky, hady, vtáky, krtkovia,
ropuchy, dokonca i líšky a vlci sa
môžu živiť dážďovkami.
Ako dážďovky spracovávajú potravu?
Majú veľmi silné ústne svaly, nemajú
zuby. Najmä v noci sťahujú opadané
listy do svojich chodbičiek. Keď sa listy
rozložia, alebo zmäknú, kúsok vytrhnú
a prežúvajú.
Do akých rozmerov môžu dážďovky
dorásť?
Veľkosť závisí od druhu, veku, potravy,
životných podmienok, ako je vlhkosť,
teplota a pôdne podmienky. Najdlhšia
suchozemská dážďovka (Lumbricus terrestris)
žije v severnej Amerike a dorastá
od 9 – 30 cm s priemerom 6 – 10 mm.
Z tropických najdlhšia má 120 cm a najdlhšie
na Austrálskom kontinente môžu
dosiahnuť až 300 cm.
Kontrola úrodnosti
Po daždi vykopte na záhrade za rýľ zeminy
a spočítajte v nej množstvo dážďoviek.
Ak nájdete viac ako štyri dážďovky
znamená to, že pôda je dostatočne
oživená a rastlinám by sa v nej malo dariť.
Ak ich je menej treba sa zamyslieť nad
nápravnými opatreniami a zabezpečiť
dostatok organickej hmoty (hnojenie
kompostom, nastielanie resp. mulčovanie)
s cieľom zvýšiť populáciu dážďoviek
na stanovišti.
> Chcete vedieť koľko dážďoviek obsahuje vaša pôda a či je dostatočne oživená?
Pokus
Vyberte si na záhrade pozemok, kde
budete môcť vykopať jamu (sondu) o rozmeroch
0,25 x 0,25 x 0,30 m. Zoberte si
rýľ a vykopte jamu, vedľa jamy si položte
PVC plachtu a vykopanú zem umiestňujte
postupne na PVC plachtu. Keď
bude všetka zemina na plachte začnite
ju ručne preberať a hľadajte dážďovky.
Zoberte si misku a dážďovky opatrne do
nej umiestňujte, dbajte na to, aby ste ich
nepoškodili. Takýmto spôsobom preberte
všetku zeminu na plachte a spočítajte
množstvo jedincov, získate početnosť
dážďoviek. Ak máte možnosť, tak dážďovky
preneste do miestnosti a v živom
stave ich odvážte – tak získate biomasu,
čiže hmotnosť jedincov dážďoviek. Dážďovky
na konci pokusu opatrne zoberte
a vráťte do vykopanej jamy a zasypte
zeminou.
11
Porovnajte Vami dosiahnuté výsledky so
spolužiakmi, prípadne z rôznych systémov
hospodárenia a vyhodnoťte ich.
Ing. Zuzana Lehocká – Ing. Marta Klimeková
SCPV – VÚRV Piešťany,
lehocka@vurv.sk, klimekova@vurv.sk

9_2006
Problematika
ekologického
poľnohospodárstva je
veľmi široká. Je možné
ju pripraviť pre rôzne
cieľové skupiny, pre rôzne
predmety.
námety a inšpirácie
Ekologické
poľnohospodárstvo –
od škôlky
po maturitu
12
> Škôlky
Materské školy pripravujú plán svojich
aktivít podľa Programu výchovy a vzdelávania
v materských školách (Guziová
a kol., 1999). Z neho sme vybrali témy,
ktoré sa týkajú poľnohospodárstva,
poľnohospodárskych plodín, zvierat –
teda tém súvisiacich s problematikou
ekologického poľnohospodárstva a to
v rôznych výchovných zložkách. Nakoľko
učiteľkám materských škôl je tento
Program známy, neuvádzame podrobnejšie
jednotlivé výchovné ciele, len námety
aktivít či tematických okruhov (kurzívou).
> Telesná výchova
Zdravotné cviky – Posilnenie chodidla:
chôdza po vankúšikoch naplnených
špaldovými plevami, pohánkovými plevami,
zrnkami špaldy, ovsa atď., cvičenie
chodidiel, cvičenie hádzania s loptičkami
naplnenými už spomenutým materiálom
> Pracovná výchova
Pracovné činnosti s technickým a odpadovým
materiálom, prírodninami a zostrojovanie
– využitie prírodného materiálu
najrozmanitejším spôsobom – vytváranie
obrázkov, mandál, práca s hlinou
(modelovanie) + Starostlivosť o rastliny
a živočíchy (od pestovanie žeruchy či
klíčenie obilia až po výlet na farmu/družstvo/hospodársky
dvor – podľa polohy
a možností škôlky, pre mestské deti je
zážitok návšteva rodinného domu so
sliepkami, prasiatkom) + Starostlivosť
o životné prostredie (starostlivosť o bylinkovú
špirálu, kompostovisko – ak nie
je možné zriadiť ho na školskom dvore,
návšteva záhradky, kde ho majú)
> Profesionálna výchova
Pozitívne hodnotenie druhých a úcta
druhým (ocenenie práce pekára, pani
kuchárky)
Komunikovanie a empatia (empatia
so zvieratami, pokiaľ nemajú splnené
základné životné podmienky, vyjadrenie
pocitov)
> Rozumová výchova
Ľudia a ich práca (včelár, záhradkár,
chovateľ koní, ošípaných atď., pastier,
mlynár… jednotlivé profesie v poľnohospodárstve,
môžeme sa hrať na remeslá,
prežívať jeden deň u včelára, druhý deň
v mlyne… Aktivity napr. od zrnka po
chlebík, Z mliečka tvaroh a pod.)
CHÉMIA
- priemyselné hnojivá, pesticídy a pod. látky – vplyv na
životné prostredie
- vitamíny, minerálne látky, aminokyseliny = látky
obsiahnuté v pohánke, pšene, cíceri at.
PRVOUKA
PRÍRODOPIS
BIOLÓGIA
- rastliny, zvieratá a ich
ponohospodárske
využitie
- poznávanie semien,
kláskov/rastlín obilnín
a rôznych iných plodín
- chemizácia
ponohospodárstva
a potravné reazce
- vplyv výživy na
loveka
- EP a ochrana
biodiverzity
VLASTIVEDA
ZEMEPIS
GEOGRAFIA
- napr. vplyv loveka na krajinu
- ponohospodárska krajina
- odpady z ponohospodárskej
výroby
EKOLOGICKÉ
PONOHOSPODÁRSTVO
> Zdravá výživa alebo rastieme
zdravo
Spoznávanie v súčasnosti menej
tradičných plodín a ich účinkov – v jednoduchej
forme (pohánka, cícer, ovos,
raž, špalda atď., jednotlivé druhy zeleniny
– tu môžeme pripraviť súbežne aktivitu
na spoznávanie farieb)
Príprava jednoduchých jedál (Čo deti
zvládnu? Napr. zmiešať maslo s nastrúhaným
vajíčkom, cibuľou a uvarenými
zrnkami ovsa alebo zmiešať med, hrozienka,
tvaroh a uvarené zrnká špaldy,
zeleninový či ovocný šalát)
Príprava bylinkových čajíkov (ich účinky)
> Príroda
Ročná rytmika – klíčenie, rast, dozrievanie
(obilie, ovocie, čo sa deje so
stromami…)
> Ovocie a zelenina
DEJEPIS
- starí Slovania, Germáni a ich
plodiny
- zaiatky ponohospodárstva
SLOVENSKÝ JAZYK
JAZYKY
slohové útvary – úvaha, referát, fejtón
preklady lánkov o EP literatúra – Otcova roa at.
maturitná téma životné prostredie
HUDOBNÁ VÝCHOVA
roníctvo, lúky a pasienky, žatva a pod.
v udových piesach ako aj klasických
dielach
VÝTVARNÁ VÝCHOVA
Roníctvo, pastierstvo, žatva, oberaky
a pod. v dielach rôznych autorov (hoci
Slnenice...)
+ rastlinné farbivá (napr. batika)
MATEMATIKA
- slovné úlohy
ETIKA
- vzah loveka k chovaným
zvieratám
- welfare
- vzah loveka k pôde
-zodpovednos za Zem
PRACOVNÉ VYUOVANIE
využitie prírodného materiálu (koláže, šitie
bylinkových vankúšikov, bábik plnených špaldovými
alebo pohánkovými plevami, príprava jedál, založenie
kompostoviska a starostlivos o a pod.)
Schéma Ekologické poľnohospodárstvo vo výučbe

námety a inšpirácie
> Zvieratá
Hladkať ozajstnú ovečku či koníka, vidieť
dojenie kozičky či živú kravku, vziať od
nej mlieko, zozbierať spolu s deťmi smotanu…
urobiť si tvaroh… to už je zážitok.
> Ľudské telo a starostlivosť
o zdravie
„Čo papáme, také je naše zdravie“
– význam zdravej výživy pre zdravie (Ak
polievame kvietok čistou vodou a staráme
sa oň, krásne rastie. Ak ho polievame
vodou špinavou, nedarí sa mu…)
> Neživá príroda
• pôda – na pohľad neživá a čo všetko
sa v nej skrýva, aká je potrebná
(kreslenie pôdou zmiešanou s vodou
– z rôznych regiónov Slovenska má
inú farbu, je čarovná – pokus: dáme
do nej zrnká obilia, vodičku a slniečko
vyčaruje klások)
> Počasie
• slnko, dážď, vietor aj sneh má pre pole
význam…
> Základné školy
a gymnáziá
Nepredkladáme analýzu učebných osnov
k jednotlivým predmetom, pokúsili sme sa
načrtnúť premietnutie problematiky ekologického
poľnohospodárstva z rôznych
pohľadov. Náš návrh iste nie je kompletný.
Fantázii sa koniec-koncov medze nekladú.
Keď takého „tematického pavúka“
mali opísať moji študenti – jeden zahrnul
aj Telesnú výchovu, aktivita: cezpoľný
beh. Náčrt je pre gymnáziá, avšak časť
sa dá použiť aj pre ostatné stredné školy
s tým, že každá podľa zamerania ho
môže obohatiť o svoje odborné predmety
(napr. hotelové akadémie o prípravu
jedál z BIOproduktov a BIOpotravín
– bližšie www.biospotrebitel.sk/magazín,
zdravotné školy o význam ekologického
poľnohospodárstva z hľadiska zdravia
človeka, špeciálne v tehotenstve a dojčení
atď.)
Zuzana Gallayová
Fakulta ekológie a environmentalistiky
Technická univerzita vo Zvolene
Ponukový list výstavy
„BIO-NEBIO: Ktoré
si vyberieš?“
Cieľ výstavy: Ukázať rozdiely
medzi ekologickým a konvenčným
poľnohospodárstvom
a predstaviť konkrétnych ekofarmárov,
biopotraviny a širšie
súvislosti a prínosy ekologického
poľnohospodárstva.
Výstava je určená širokej
spotrebiteľskej verejnosti, ako aj
žiakom 2. stupňa ZŠ a študentom stredných škôl. V prípade záujmu zo strany škôl je
možné k výstave poskytnúť pracovné listy. Prehliadka trvá asi 15 – 30 minút.
Obsah výstavy: 14 „panelov“ (60x40cm) a 30 fotografií (formát A4)
K výstave ďalej ponúkame leták o ekologickom poľnohospodárstve na Slovensku
a publikáciu „Minimum BIO spotrebiteľa“.
Výstavu je možné zapožičať na základe Dohody o zapožičaní. Cena prenájmu na
jeden deň: 100 Sk (hodnota výstavy: 20 000 Sk), pre školy zľava 50 %. Výstava je
koncipovaná ako putovná – je ľahko prenosná (zmestí sa do väčšej tašky) a dá sa
inštalovať aj v exteriéri (fotografie sú potiahnuté fóliou). Výstavu vám môžeme doviezť
– cena podľa vzdialenosti.
Táto výstava bola zrealizovaná vďaka finančnej podpore Nadácie Ekopolis
Kontakt: Centrum environmentálnych aktivít, Mierové námestie 29, 911 01 Trenčín,
telefón 032/6 400 400, www.cea.sk, cea@changenet.sk
Ukážka panelov a fotografií výstavy Bio-Nebio
9_2006
13

9_2006
námety a inšpirácie
Učebná osnova
a vzdelávací štandard
pre absolventov ZŠ k téme
Ekologické poľnohospodárstvo
14
Malý gazda foto: Pavol Ziman
Téma ekologické poľnohospodárstvo
sa v terajších osnovách predmetov
základných a stredných škôl
nehľadá ľahko. Dokonca ani
v nadpredmetových osnovách
„Environmentálne minimum“
nie je téma zaradená. Centrum
environmentálnych aktivít preto
pre prípad, že sa tieto osnovy budú
aktualizovať, pripravilo návrh
učebnej osnovy a vzdelávacieho
štandardu k téme Ekologické
poľnohospodárstvo. Prosíme Vás
o Vaše názory k zverejnenému
materiálu, o kritické pripomienky,
podnety, doplnenia. A budeme
vďační aj za námety, ako sa Vám
darilo do akého predmetu ktorého
ročníka ktorej školy tému ekologické
poľnohospodárstvo zapracovať. Na
Vaše reakcie sa tešíme na adrese:
medal@changenet.sk.
> Učebná osnova
Ciele
• Poznať základné princípy ekologického
poľnohospodárstva.
• Pochopiť rozdiel medzi ekologickým
(organickým) a konvenčným poľnohospodárstvom.
• Pochopiť súvislosti medzi každodennými
stravovacími návykmi, vlastným
zdravím a ochranou životného
prostredia.
Obsah
• História poľnohospodárstva. Význam
poľnohospodárstva.
• Porovnanie princípov ekologického
(organického, biologického) a konvenčného
(intenzívneho) poľnohospodárstva
z hľadiska ekologického,
ekonomického, sociálneho, etického
a zdravotného. Kvantita a kvalita
poľnohospodárskej produkcie.
• Formyzachovania a zvyšovania úrodnosti
pôdy.
• Vplyv poľnohospodárstva na zdravie
ľudí. Cudzorodé látky v potravnom reťazci
a v potravinách. Rôzne postupy
pri výrobe potravín. Bioprodukty,
biopotraviny – dovolené a nedovolené
aditíva. Geneticky manipulované
organizmy.
• Orientácia v ponuke potravín – rozlišovanie
medzi produktmi ekologického
a konvenčného poľnohospodárstva.
Certifikácia biopotravín – štátom
kontrolovaná ochranná značka BIO.
Slovníček pojmov k osvojeniu:
konvenčné poľnohospodárstvo, ekologické
poľnohospodárstvo, BIO, bioprodukt,
biopotraviny, osevné postupy (jednoduchý,
pestrý), medziplodiny, mulčovanie,
zmiešané plodiny, šetrné obrábanie pôdy,
biologická ochrana rastlín, chemická
ochrana rastlín, pesticídy, fungicídy, instekticídy,
herbicídy, rodenticídy, priemyselné
hnojivá, organické hnojivá – maštaľný
hnoj, močovka, hnojovica, slama, kompost,
zelené hnojenie, geneticky manipulované
organizmy (GMO), práva zvierat, veľkochovy,
batériové chovy, voľné chovy, uzavretý
systém toku živín – kolobeh živín, uzavretý
systém toku energie, ekologická stabilita,
agroekosystém, konverzia, ochranná
známka BIO, kontrolný systém v EP,
bio-kvalita, konzervačné látky, dochucovadla,
emulgátory, stabilizátory, Ekotrend,
ekofarma, ekoagroturistika, ekologicky
šetrný životný štýl, ekosystém, biodiverzita,
ekologické organizácie, TUR/TUŽ,
cudzorodé látky, kontaminácia potravného
reťazca, BSE, permakultúra. Princíp: zdravá
pôda – zdravé rastliny – zdravé zvieratá
– zdravé potraviny – zdraví ľudia.
> Vzdelávací štandard
Vedomosti
• Žiaci vedia vysvetliť pojmy eklogické
poľnohospodárstvo (EP), intenzívne
- konvenčné poľnohospodárstvo (KP),
biopotraviny, ekofarma.
• Žiaci vedia definovať príčiny vzniku
a dôsledky KP/EP na životné prostredie.
• Žiaci vedia objasniť, akú úlohu hrá EP
v ochrane prírody.
• Žiaci vedia posúdiť vplyv poľnohospodárskej
produkcie (vrátane našich
stravovacích návykov) na stav životného
prostredia, vrátane postupnej
straty úrodnosti pôdy.
• Žiaci si uvedomia svoje spotrebiteľské
chovanie v oblasti výberu potravín
a nové informácie o zdravotných, ekologických,
ekonomických, sociálnych
a etických súvislostiach EP vedia
aplikovať na názorných príkladoch.
• Žiaci vedia porovnať zaobchádzanie
so zvieratami v KP a EP a zaujmú
k tomu svoje stanovisko.
Zručnosti
• Žiaci sú schopní pracovať v skupine,
vytvárať, formulovať a obhajovať
vlastný názor a pracovať aj samostatne.
• Žiaci vedia vybrať z ponúkaných
potravín v obchode tie, ktoré nepoškodzujú
zdravie, neobsahujú škodlivé
syntetické aditíva a sú vyprodukované
ohľaduplne voči ŽP.
• Žiaci poznajú spôsob označenia biopotravín
a vedia vysvetliť, kde sa dajú
biopotraviny nakúpiť.
• Žiaci vedia pristupovať netradične
k súčasným spotrebiteľským zvyklostiam
a vysvetliť svoj postoj.
• Žiaci vedia nájsť v každom kraji aspoň
jednu ekofarmu a zistiť, aké produkty
či služby ponúkajú.
Postoje
• Žiaci majú úctu k prírode a všetkým
živým stvoreniam a chápu ich význam
v globálnom ekosystéme.
• Žiaci cítia zodpovednosť za svoje
spotrebiteľské návyky.
• Žiaci sú motivovaní k zodpovednému
rozhodovaniu pri nákupe potravín.
vypracoval: Mgr. Richard Medal
Centrum environmentálnych aktivít
Trenčín, medal@changenet.sk

námety a inšpirácie
9_2006
BIO na vyučovaní
Každého zapojíme do prípravy. Čo treba? Povešať
výstavu BIO-NEBIO. Vyložiť vzorky BIOproduktov.
Natrieť rožteky nátierkou. Ozdobiť. Nachystať BIOčajík.
Poháre, tanieriky a lyžičky na šalát.
> Chutná hodina
Upravme si triedu. V strede bude z pospájaných
lavíc stôl. Prestrime ho vyšívaným
obrusom. Položme naň klásky. Zrnká.
Múky. Ovos. Raž. Pšenica. Jačmeň.
Špalda. Pripravme si pracovné kútiky
– pospájajme lavice do tvaru „L“ alebo „T“
či inak – aby sa žiakom/študentom dobre
pracovalo. Vyložme jablká, med, orechy,
škoricu, citrón a uvarené zrnká špaldy
(cez noc namočiť, ráno uvariť). To bude
šalát. Ďalšia skupinka pripraví vajíčkovú
nátierku (vajce, maslo, syr, soľ, cibuľa),
pridá do nej zrnká uvareného ovsa (tiež
namočiť, uvariť). Každého zapojíme do
prípravy. Čo treba? Povešať výstavu
BIO-NEBIO. Vyložiť vzorky BIOproduktov.
Natrieť rožteky nátierkou. Ozdobiť.
Nachystať BIOčajík. Poháre, tanieriky
a lyžičky na šalát.
Takýto začiatok hodiny sa mi najviac
osvedčil. Už len jedenie na hodine je
príjemnou zmenou. Vytvoríme si príjemné
prostredie. Naaranžujeme si kvety, listy,
jabĺčka. Alebo čokoľvek iné. Aby nám
bolo fajn.
Exkurzia v ČR – Spracovanie špaldovej múky
z ekologického poľnohospodárstva foto: Zuzana
Gallayová
Čo chceme povedať
Tak čo ste navarili? Čo ste použili? Tie
zrnká – to je špalda. Má takéto klásky
(obrázok je na fotografii výstavy BIO-
-NEBIO, ale napr. aj v knižke z edície
Sprievodca prírodou, časť Trávy*). Využívala
sa v ľudovom liečiteľstve. Nasledujú
informácie o účinkoch, vitamínoch,
minerálnych látkach, využití. Množstvo
a detailnosť samozrejme volíme podľa
veku detí, ale aj „výchovného cieľa“, podľa
predmetu, v rámci ktorého hovoríme
o ekologickom poľnohospodárstve.
Pre vysvetľovanie základných pravidiel
ekologického poľnohospodárstva sa mi
osvedčili karikatúry Petra Grausa (stredoškolákov
pobavia) a najmä fotky z výstavy
BIO-NEBIO. Nájdete tam znázornený
klietkový a voľný chov hydiny, staré
odrody jabĺk, tradičné plemená, záber
na krajinu s mozaikovitou štruktúrou aj
obilnú monokultúru, pestovanie viacerých
plodín na jednej ploche, „pomalosť ako
cnosť“ pri výrobe syra, záber na maminu
ako kŕmi dieťa broskyňou atď.
Z pravidiel zvyknem vyberať tie jednoduchšie
a rozprávame sa, prečo je to a to
zakázané alebo naopak sa podporuje
(napr. aký má význam zákaz pesticídov,
potravný reťazec), ľahko sa vysvetľuje
„od vidiel až po vidličku“. Je to zapamätateľné
heslo, vyjadruje vlastne podstatu.
Táto časť je veľmi dôležitá na pochopenie
„čo je BIO a čo nie“ (napr. študenti
často spomínajú ako BIOprodukt tofu syr
od firmy Alfa-bio). Je dôležité informácie
správne „dávkovať“. Každý študent si
z hodiny odnáša recepty a informačné
materiály: Minimum biospotrebiteľa,
Adresár fariem v systéme ekologického
poľnohospodárstva atď.
Pikošky
V ďalšej časti hodiny sa môžeme
venovať jednotlivým BIOproduktom
a BIOpotravinám. Opäť závisí od veku
našich poslucháčov a predmetu (napr.
na chémii sa kľudne môžeme zatúlať do
uličiek jednotlivých aminokyselín, ktoré
obsahuje pohánka, ovos, raž atď., pri
biológii človeka sa skôr venujeme vplyvu
na zdravie a pod.).
Rozprávanie o jednotlivých plodinách
zvyčajne začínam nejakou „pikoškou“,
napr. ovsenú kašu jedli starí Germáni, nazývali
ju pokrmom bohov a starí Rimania
pred bojom namáčali ovos do červeného
vína. Potom môžeme spomenúť látky,
ktoré obsahuje (napr. pohánka rutín a na
čo je dobrý) no a na záver tip na jedlo
z každej plodiny. Snažím sa vyberať jedlá
blízke tým zvyčajným. Šalát zo špaldových
zŕn a nátierka zatiaľ vždy chutili
(okrem občasnej požiadavky nepoužiť
cibuľu). Oba recepty sú nenáročné, ak
vopred uvaríte zrnká a vajíčka, ostatné
zvládnete v triede. Samozrejme môžete
pripraviť vlastné recepty
(tipy: www.biospotrebitel.sk).
Otázky
Každý máme svoje obľúbené jedlo. Máme
svoje stereotypy, ani nad nimi nepremýšľame,
ale keď už – neradi ich meníme. Tak
prečo začať používať pohánku? Prečo
používať celozrnnú múku. „A to sa doma
takto stravujete? A to už nemám jesť
rezne?“ Aj to sú otázky, ktoré študenti
často kladú. Akási obava, či od nich
nechcem, aby si už nikdy nenaliali Coca-
-Colu, nezjedli hranolky s tatarkou. Aj to
je podnet na rozhovor. Mojím cieľom na
tejto tematickej hodine je hovoriť o ekologickom
poľnohospodárstve, o vplyve na
krajinu, zdravie. Dať im možnosť ochutnať.
No a ak im chutí – prečo si aj doma
neuvariť/neupiecť, čo im chutilo?
Odkrývam len jednu z ciest. Je na
každom, či po nej bude kráčať (hoci by
som si to želala). Snažím sa pripraviť túto
tému čo najatraktívnejšie, aby prelomila
predsudky („o jedení zrna“ a o tom, že „čo
je zdravé je nechutné“). Vyvolala záujem.
Ako prvý krok to stačí. Potom môžeme
s témou pracovať na rôznych predmetoch.
Môžeme ísť hlbšie, z rôznych strán.
Zuzana Gallayová
Fakulta ekológie a environmentalistiky
Technická univerzita vo Zvolene
Grau, J., Kremer, B. P. et al., 1998: Trávy.
Sprievodca prírodou. Ikar. Bratislava.
15

9_2006
námety a inšpirácie
> Recepty
Cesto vylejeme na vymastený a strúhankou
vysypaný plech. Vložíme do dobre
vyhriatej rúry a pečieme.
CÍCEROVÁ NÁTIERKA
1/2 šálky BIOcícera
2 lyžičky oleja
30 g masla
1 kocku taveného syra (Lunex, Syrokrém
a pod.)
1 biely jogurt
1 cibuľu
2 lyžičky citrónovej šťavy
soľ
Postup:
Cícer preberieme od prípadných nečistôt,
premyjeme a necháme namočený
cez noc (alebo aspoň 4 – 6 hodín). Potom
v čerstvej vode uvaríme a necháme
vychladnúť. Rozmixujeme (alebo cícer
roztlačíme a vymiešame) so všetkými
prísadami okrem cibule, ktorú nakrájame
na malé kúsky a pridáme na koniec.
SLADKÝ ŠPALDOVÝ ŠALÁT
2 šálky BIOšpaldových zŕn
4 jablká
šťavu z polovice citróna
hrsť vlašských orechov
2 lyžice sušených hrozienok
mletú škoricu
med
Postup:
• zrná preberieme od nečistôt, premyjeme,
necháme namočené cez noc,
opäť premyjeme, uvaríme, scedíme
• hrozienka namočíme na 10 minút,
zlejeme vodu
• jablká na hrubo nastrúhame a polejeme
citrónovou šťavou
• orechy nasekáme
• všetko spolu zmiešame a ochutíme
medom a škoricou
• naložíme do misiek a ozdobíme plátkami
jablka
Podávame na desiatu alebo olovrant,
príp. ako dezert.
Varianty:
a) Do cesta pridáme hrsť hrozienok
a nasekaných vlašských orechov. Do
cesta pridáme hrsť hrozienok.
b) Do cesta pridáme hrsť hrozienok, nasekaných
vlašských orechov a lyžicu
slnečnicových semienok.
c) Do cesta pridáme hrsť hrozienok,
nasekaných vlašských orechov, lyžicu
slnečnicových semienok a lyžicu
tekvicových jadierok.
d) Na cesto poukladáme ovocie (zavárané,
mrazené alebo čerstvé), napr.
slivky, marhule, višne, čerešne a pod.
a posypeme mrveničkou (cukor +
múka + maslo). Do nej môžeme pridať
ovsené vločky a trochu škorice.
ZELEROVO-OVSENÝ ŠALÁT
100 g tvrdý syr údený
1/2 šálky zrná BIOovsa nahého
1 veľké jablko
1 stredne veľký zeler
1 biely jogurt
hrsť vlašských orechov
šťava z 1/2 citróna
soľ
16
POHÁNKOVÁ NÁTIERKA
250 ml mlieka
110g pohánkovej krupice
1 tvaroh
1 Lučina
1 biely jogurt
2 strúčky cesnaku
1 veľká cibuľa
citrónová šťava
soľ, korenie
petržlenová vňať
Postup:
Mlieko osolíme, z krupice uvaríme hustú
kašu a necháme vychladnúť. Vymiešame
tvaroh s Lučinou a jogurtom, pridáme
citrónovú šťavu, pretlačený cesnak
a nadrobno pokrájanú cibuľu. Všetko
zmiešame s vychladnutou pohánkovou
kašou a dochutíme soľou a korením. Nakoniec
pridáme posekanú petržlenovú vňať.
ŠPALDOVÝ HRNČEKOVÝ KOLÁČ
2 vajcia
1 vanilkový cukor
1 hrnček kryštálového cukru
0,5 hrnčeka oleja
1,5 hrnčeka mlieka
1 hrnček celozrnnej BIOšpaldovej múky
hladkej
1,5 hrnček celozrnnej BIOšpaldovej múky
hrubej
1 prášok do pečiva
Postup:
Vymiešame cukor kryštálový aj vanilkový
s vajciami. Postupne pridávame ostatné
suroviny.
Postup:
Ovsené zrná preberieme od prípadných
nečistôt, premyjeme a necháme namočené
cez noc. Potom ich prepláchneme
a dáme variť. Jablko a zeler očistíme, na
hrubo postrúhame a pokvapkáme šťavou
z citróna. Pridáme vychladnutý ovos,
na hrubo postrúhaný syr a nasekané
orechy. Zmes dobre premiešame, pridáme
osolený jogurt a necháme hodinu
v chladničke. Podávame s tmavým chlebom
alebo grahamovým pečivom.

publikácie a školenia
9_2006
Učitelia o BIO
v Banskej Štiavnici
Geografia. Biológia. Chémia. Stresové faktory. Etika.
Nemčina. Pracovné vyučovanie. Technická výchova. To
sú len niektoré z predmetov, v ktorých o ekologickom
poľnohospodárstve z rôzneho pohľadu môžeme
hovoriť. Práve učitelia týchto predmetov sa zúčastnili
seminára „Ekologické poľnohospodárstvo vo vyučovaní
základných a stredných škôl“.
Súkromnej hotelovej akadémie, ktoré
pripravili učiteľom ochutnávku. Z jedál,
ktoré sme na tejto škole pripravovali pred
týždňom sme vybrali Špaldový hrnčekový
koláč, pohánkovú a cícerovú nátierku
a šalát zo špaldových zŕn s jablkami,
medom, hrozienkami a orieškami. Chutí!
V rámci Dní ekologického poľnohospodárstva
na Slovensku ho 12. 10. 2006 pripravili
Fakulta ekológie a environmentalistiky
(Technická univerzita vo Zvolene)
a Slovenské banské múzeum, oddelenie
marketingu a environmentálnej výchovy
(Banská Štiavnica). Výstava BIO-NEBIO,
pravidlá ekologického poľnohospodárstva,
rozdiely medzi konvenčným
a ekologickým poľnohospodárstvom,
certifikačný systém, prínosy ekologického
poľnohospodárstva v širších
súvislostiach (okrem produkcie potravín
a uplatňovania princípu prevencie
v ochrane životného prostredia – agroturizmus,
environmentálna výchova, hippoterapia
atď.) - to sú základné okruhy,
ktorým sme sa venovali. Pohánka, špalda,
ovos, raž, cícer. Ich vlastnosti, účinky na
zdravie, využitie v kuchyni. Klásky našich
obilnín, k nim zrná a múka. A už rozvoniava
chlebík, ktorý zamiesila pani učiteľka
zo Špeciálnej základnej školy v Banskej
Štiavnici. A už tu máme študentky
Kočky sa tešia. Tak to spoločné varenie
na ich škole snáď malo význam. Niektorí
učitelia (zväčša zo stredných škôl) odchádzajú,
iní – najmä z 1. stupňa prichádzajú
(limitované priepustky vedenia).
Pokračujeme tvorivou dielňou – využitie
slamy. V útulnej a krásne jesenne vyzdobenej
dielničke v budove Kammerhofu
vzniká slamená hviezdička, ošatka či
plátená bábika plnená pohánkovými
plevami. Rozvoniava špaldová káva, mušt
a čerstvý chlieb. Okrem učiteľov siedmych
štiavnických škôl prišli aj pracovníci
Strediska environmentálnej výchovy,
Slovenského banského múzea a niekoľko
záujemcov z verejnosti. Niekoľko
učiteľov si priamo na seminári dohodlo,
že prídu so žiakmi/študentami do tvorivej
dielne zomlieť si obilie, zamiesiť na chlieb,
poznávať klásky a snáď sa aj na chvíľku
zastaviť v tomto rýchlom svete.
Zuzana Gallayová
Fakulta ekológie a environmentalistiky
Technická univerzita vo Zvolene
P. S.: Zaujal Vás tento článok? Pýtate
sa, prečo takýto seminár nebol aj
vo Vašom meste? Chcete podobný
seminár „o BIO“ vo Vašom meste
alebo regióne zorganizovať? Nič nie
je jednoduchšie – svoj záujem prosím
píšte na adresu zodpovedného
redaktora časopisu Ďalekohľad –
medal@changenet.sk
Učebnica ekologického
poľnohospodárstva
Druhý diel Učebnice
ekologického
poľnohospodárstva
pre školy a prax.
Obsahuje normy
Európskej únie
pre chovy zvierat,
welfare hospodárskych
zvierat,
ekonomiku ohľadne
chovu a trhu, marketing produkcie bio-živočíšnych
produktov, konverziu a príklady
z praxe.
Autori: Bořivoj Šarapatka, Jiří Urban
a kolektív
Vydalo: PRO-BIO Šumperk, ČR
Brožovaná publikácia
Počet strán 334
Rok vydania 2005
1. vydanie
I. diel, týkajúci sa komplexnej problematiky
rastlinnej ekologickej výroby, bude
opätovne vydaný v dohľadnej dobe,
nakoľko bol inovovaný na základe noriem
Európskej únie.
17
Varili študentky Súkromnej hotelovej akadémie
foto: Gallayová
V prípade záujmu o inzerovanú učebnicu
obráťte sa na internetový
www.bio-obchod.sk.

9_2006
rozhovory a názory
Hospodárenie
s láskou
Náš rozhovor s Paľom Zimanom sa uskutočnil
v bielokarpatskom gazdovstve – a bol neobyčajne
inšpiratívny. Už aj v tom, že náš redakčný diktafón
stál chvíľu vedľa cesta mieseného na chlieb, chvíľu pod
jabloňou s výhľadom na nekonečnú záhradu, na kone,
kozy a sliepky.
Paľo Ziman (1969) je známy ako zanietený ekologický
aktivista, zakladateľ Dubnickej environmentálnej
skupiny, propagátor separovaného zberu a triedenia
odpadu v Dubnici nad Váhom. Pred desiatimi rokmi
zamenil mesto za lazy…
Logicky sa teda natískala prvá otázka.
Čo predchádzalo rozhodnutiu opustiť mesto a žiť na
kopaniciach?
„Už počas pôsobenia v DES sme hľadali alternatívu nejakého
trvalo udržateľného alebo prijateľného života v meste. Potom
sa naskytla šanca začať tu na kopaniciach. Ale v zásade som
sa rozhodol preto, že som sa stal vegetariánom, pretože som
sa chcel zdravšie stravovať. Ale ako sa stravovať zdravšie, keď
nevieš, čo kupuješ v obchode? To rozhodnutie je teda pokusom
o sebestačnosť a zdravší život – skúšať žiť a hospodáriť
slobodne, a ukázať iným, že sa netreba báť urobiť ten krok „do
neznáma“, z mesta sem. Lebo veľa ľudí sa dnes s takou myšlienkou
pohráva.“
Keby si mal porovnať svoj život ekologického aktivistu,
keď si pôsobil v Dubnici, so svojím terajším životom
– v ktorej role podľa teba viac prispievaš k obecnému
blahu, k záchrane sveta?
(Bez zaváhania:) „No ja si myslím, že teraz. Keď som bol v Dubnici
a snažil som sa byť ‚aktívny‘, prispieť aj k záchrane sveta,
dosiahli sme aj pozitívne výsledky. Ale keď som to porovnal
s vynaloženou prácou, ktorú sme do toho dali, tak to bolo nič.
Tu mám pocit, že nie som síce ‚aktívny‘ záchranca sveta, ale
čo je pre mňa dôležitejšie – ničím stokrát menej, ako som ničil
v meste. Pretože či som chcel alebo nie, musel som používať
veci, ktoré ničia životné prostredie a musel som robiť kompromisy.
Človek to musí aj tu – ale tu je to mnohonásobne menej,
ako v meste. Tam si musíš kupovať potraviny, tie sú zabalené,
produkuješ odpady, podporuješ chemický priemysel, podporuješ
konvenčné poľnohospodárstvo. Tu takmer nepotrebujeme
dopravný prostriedok, nepodporujeme transport potravín a čoho
všetkého. Takže keď to dám na váhy, svoj súčasný spôsob
života uprednostňujem.“
18
Myslíš si, že je možné, že takéto gazdovstvá sa zasa
rozrastú?
„Ja by som bol veľmi rád, keby sa tu aspoň určité percento
ľudí vrátilo k hospodáreniu. Lenže poľnohospodárska práca je
neohodnotená, ceny potravín sú strašne nízke, a hospodáriť je
v takej situácii strašne ťažké. Ale ak by tu bolo už viacej rodín,
alebo viacej takýchto hospodárstiev, gazdovstiev, tak už by sa
dalo navzájom si pomôcť. Teraz sú tu ešte dva domy, kde sú
ľudia, ktorí sa snažia žiť podobným spôsobom ako my, a funguje
to. Sem tam prídu pomôcť oni mne, alebo idem ja im, keď potrebujú.
Ale keby nás bolo viac, bolo by lepšie.
To, že sa menej ľudí venuje poľnohospodárstvu je dané mechanizáciou
poľnohospodárstva, čiže nie je nutné, aby sa toľkí ľudia
tomu venovali. Ale je to zase otázka kvality – pretože je iné,
čo v záhrade obrobím rukou a iné, čo prebehnem rotavátorom
alebo mašinou. Ja to vidím – plochy, ktorým sa nevenujem a plochy,
ktorým sa venujem viac, sú rozdielne. Je to ťažko merať na
vitamíny a na takéto veci, ale videl som napríklad rozbory – mikroskopické
snímky biodynamicky pestovanej zeleniny a bežnej
zeleniny, a tá zelenina mala rozdielnu štruktúru molekúl.“

ozhovory a názory
9_2006
Takže dá sa povedať, že tvojím základným pracovným
nástrojom je láska? Platí to aj na záhradných škodcov?
„V podstate od vtedy, čo som začal, snažím sa pristupovať k tomu
tak, že každý živý organizmus je vítaný. Škodcovia v prírode
neexistujú. To je aj o biodiverzite – ale stále tam rastie dosť na
to, aby som mal aj ja.
Mal som vlastne dve také skúsenosti, ktoré ma k tomuto prístupu
priviedli. Tá prvá bola hneď prvý rok: strašne sa mi premnožili
slimáky, najviac som ich mal na fazuli. Nevedel som si pomôcť
a tak som slimáky zbieral do pohára, a potom som ich zabíjal.
Bol tu kamarát a ten mi poradil, že nech skúsim, koľko prejde
taký slimák za deň - možno päť metrov, nech to vynásobím
tristošesťdesiatimi piatimi, zanesiem ich tak ďaleko a rok ich
neuvidím. To sa mi ale zdalo príliš „utiahnuté“, až moc bláznivý
nápad. Hneď na to som ale v Biomesačníku čítal o hospodárení
s láskou, bez zabíjania. Tak som si povedal, že to skúsim, a šiel
som do záhrady a vravím tým slimákom: ‚Pozrite sa, tak ja už
vás zabíjať nebudem, ale bol by som rád, keby ste žrali naozaj
len tie vonkajšie listy a to čo je choré a mne necháte niečo tiež.‘
Moje veľké prekvapenie bolo, keď som druhý deň prišiel a nenašiel
som takmer ani jedného slimáka na tej fazuli. Tak som sa
zasmial, že cha, ono to funguje, no ale skutočne potom fazuľa
dorástla a obral som ju! A dva roky dozadu som mal zase podobnú
skúsenosť s voškami. A to už ma naozaj presvedčilo.“
školy, má sa tam učiť. A keď príde zo školy, má mať voľno a nie
aby si ďalších 5 hodín písalo úlohy a učilo sa na ďalší deň. Potom
je tá škola zbytočná, pretože sa dieťa učí aj tak doma. Dúfam,
že u nás príde možnosť, že nebude povinná školská dochádzka,
ale vzdelanie.
Pokiaľ by bola v našom dosahu nejaká alternatívna škola, tak
si myslím, že by som neváhal. Zase na druhej strane – keď
vezmem školu v dedine – dedinské školy majú predsa len menšie
požiadavky na deti a je to také voľnejšie…“
Na akých princípoch hospodáriš?
„Nechcem to pomenúvať, lebo tie chlieviky nemám veľmi rád.
Snažíme sa hospodáriť tak, aby sme mali, čo potrebujeme,
a aby sme minimálne zasahovali do prírody, aj do tej záhrady.
Čiže napríklad trhám aj ja burinu, ale trhám ju naozaj len keď je
to nutné, keď vidím, že by prerástla, potlačila kultúrne plodiny,
ktoré som tam vysadil. Jediná ‚mechanizácia‘, ktorú pripúšťam,
je konská sila – to je pre mňa prijateľné a trvalo udržateľné.
Spaľovací motor len sem tam, keď je to nutné – dáme si napríklad
doviezť drevo. Ale aj to iba preto, že vlastne stále sme na
začiatku – aj keď sme tu už šiesty rok, ešte stále nie sme riadne
zabehnutí.“
Čo sa ti vo vašom hospodárení osvedčilo, čo by si
odporučil iným gazdom?
„Nechať sa viesť intuíciou a prírodou. A nie knižkami. Knihy sú
dobré pre informáciu, ako by to mohlo byť, ale na tej danej záhrade
je to vždycky inak. A burina v záhrade nie je zlá. Vlastne
snažiť sa vyplieť všetku burinu v záhrade je snažiť sa potlačiť
prirodzenú ochranu zeme. Tá pôda má svoj imunitný systém
v podobe buriny – ako náhle je niekde otvorená pôda, kde by
mohlo dôjsť k erózii alebo k poškodeniu, tam okamžite nastupujú
buriny, ktoré pôdu chránia.“
Ako ďaleko ste na ceste k celkovej sebestačnosti?
„Sebestační sme čo sa týka zeleniny, ovocia, ale trebárs v obilí –
čo je napokon základná potravina – nie. To zatiaľ nakupujeme.
V budúcnosti, s pomocou tých koníkov, to už hravo zvládneme.
Celkom sebestační ale asi nebudeme nikdy, pretože – olej, cukor,
soľ – to sú veci, ktoré nedokážeme vyrobiť. Teoreticky áno,
ale prakticky je to nereálne sa s tým baviť. Jedine nájsť nejakú
inú alternatívu a náhradu – napríklad nahradiť olej živočíšnym
tukom, napríklad z masla. Možno že sa nám to časom, až bude
kravička, podarí. A jednej rodine samej je ťažko byť sebestačnou,
lebo to musíš byť kováč, stolár, poľnohospodár, obuvník,
krajčír a ja neviem čo ešte, a to je moc.“
Vieš si predstaviť život na kopanici aj so školopovinnými
deťmi?
„Žiaľ, naše bezplatné školstvo vyžaduje, aby si dieťaťu veľa platil
za štúdium. Môj pohľad na školu je taký, že keď dieťa ide do
Čo je najkrajšie a najťažšie v živote kopaničiara?
„Najkrajšia je sloboda a najťažšia je sloboda… Ešte stále to nie
je úplná sloboda, a ani nikdy nemôže byť, lebo spoločnosť ťa
nenechá. To je aj o tých peniazoch – ja od spoločnosti teoreticky
neočakávam nič, ale ona stále očakáva odo mňa, že
budem platiť dane niekomu za niečo, ale vlastne komu, kde a za
čo? Musím si platiť zdravotné poistenie a musím platiť všeličo
iné a zdá sa mi to celkom zbytočné… Čiže sloboda je pekná,
pretože tu som naozaj pochopil, čo to je, ale zároveň je to aj to
najťažšie – a to je dôvod, prečo ľudia radšej tú slobodu oželejú,
lebo sloboda je zodpovednosť.“
Pýtal sa Richard Medal
P. S.: Rozhovor s Paľom Zimanom, ktorý sme Vám dnes priniesli,
vznikol v roku 2002. Ale – žiaľ aj našťastie – nič nestratil na
aktuálnosti.
19

9_2006
úvahy o Zemi
Rudolf Steiner
Kto je Rudolf Steiner? „Snaha odpovedať na túto
otázku je ako pokúsiť sa piť vodu z dlaní – väčšina
vytečie. Nie je to otázka biografie, ale duše,“ hovorí
E. Smith, jeden z mnohých Steinerových „žiakov“,
ktorého snaha o hlbšie pochopenie Biblie doviedla
k štúdiu diela Rudolfa Steinera a antropozofie.
Pokúšame sa priblížiť odkaz diela Rudolfa
Steinera, i keď si to vyžaduje istú dávku odvahy.
Každopádne sa pred veľkosťou ducha Rudolfa
Stienera skláňame a obdivujeme jeho prínos aj pre
3. tisícročie – nielen ako zakladateľa waldorfského
školstva a biodynamického poľnohospodárstva.
zakladateľ
waldorfského
školstva
a biodynamického
poľnohospodárstva
Rudolf Steiner (1861 v Rakúsku, 1925 vo Švajčiarsku) je fenomenálny
vedec a filozof, považovaný za najväčšieho zasvätenca
20-teho storočia a jedného z najoriginálnejších mysliteľov v celej
histórii. Nakoľko pracuje „s hlbinami ľudskej duše i výšinami
nebies“, pre bežného človeka je Steiner ťažko uchopiteľný.
Opísať jeho filozofiu a význam jeho diela je veľmi ťažké, pretože
jeho učenie je veľmi obsiahle. Jeho myšlienky sú však stále živé
a inšpirujú k hľadaniu a poznaniu v duchovnej oblasti a ich praktické
aplikácie pomáhajú robiť svet pestrejším a krajším.
Steinerov Poľnohospodársky kurz (1924) dodnes inšpiruje…
aj pri pestovaní biozeleniny v Českých Kopistoch
foto: Radomil Hradil
> Antropozofia
„Antropozofia je cesta poznania, cieľom ktorej je viesť
duchovnú podstatu ľudskej bytosti k duchovným silám
vesmíru“ (Rudolf Steiner)
Slovo „anthroposofia“ znamená „múdrosť ľudskej bytosti“ alebo
pre nás dnes, „uvedomenie si našej ľudskosti“. Spoznať ducha
možno len duchovnými prostriedkami. Anthroposofia ponúka
vnútornú cestu vzdelávania k získaniu takého poznania. Vychádza
z moderného kritického uvedomenia a súčasnej orientácie
na technológiu a vedu. Je to druh štúdia a vzdelávania, ktorý
vedie ku konkrétnej skúsenosti duchovného rozmeru človeka
a sveta.
20
Duchovné poznanie môže byť plodné v rôznych oblastiach
života – v umení, náboženstve a vede. Na svete existuje okolo
10 000 inštitúcií a iniciatív, ktoré sa snažia aplikovať antropozofiu
v praxi: školy (často nazývané Steinerove školy, Waldorfské
školy alebo nezávislé školy), domovy, dielne a školy pracujúce
v rámci liečebnej pedagogiky a sociálnej terapie, kliniky,
lekárske ambulancie, farmaceutické spoločnosti, biodynamické
farmy, banky, umelecké školy, javiskové skupiny, firmy, atď. To,
čo spája všetky tieto snahy dohromady, je ich spoločný základ
v Antropozofii.
Rudolf Steiner bol géniom v niekoľkých oblastiach. Je zakladateľom
Antropozofie - duchovnej vedy, ktorej podstatou je individuálna
cesta duchovného rastu. Je to ne(nad)religiózne učenie,
ktoré pozdvihuje rovnako Budhistov, Kresťanov, Muslimov, ako
aj členov iných náboženských smerov. Okrem nového poznania,
ktoré priniesol v oblasti pedagogiky, medicíny a poľnohospodárstva,
sú plody jeho práce viditeľné v umení, sociálnych
formách a ďalších praktických iniciatívach (napr. architektúra,
bankovníctvo, farmaceutika, umenie pohybu -eurytmia).
„Moje stretnutie s Rudolfom Steinerom ma postupne
viedlo k uvedomovaniu si významu jeho práce. Obaja
sme cítili rovnaký záväzok- viesť človeka znovu
k jeho skutočnej vnútornej vzdelanosti. Radoval
som sa z výsledkov, ktoré jeho veľká osobnosť a hlboká
ľudskosť priniesli svetu.“
Albert Schweitzer (1875–1965),
nositeľ Nobelovej ceny 1952

úvahy o Zemi
9_2006
Goetheanum – centrum duchovnej vedy
zdroj: www.goetheanum.ch
> Goetheanum
Goetheanum sa nachádza v Dornachu neďaleko Bazileja vo
Švajčiarsku. Funguje ako centrum svetovej Antropozofickej
spoločnosti a sídlo Školy duchovnej vedy. S počtom cca
150 000 návštevníkov a 200 konferencií ročne, ako aj množstvom
kultúrnych akcií, Goetheanum pomáha hľadať odpovede
na mnohonásobné a naliehavé vnútorné a vonkajšie otázky
súčasnej doby.
Vtedy si aj vnímavejší z roľníkov začali uvedomovať klesajúcu
vitalitu rastlín, zhoršujúcu sa úrodnosť pôdy, výživnosť potravín
a ďalšie negatívne prvky spojené s intenzifikáciou v poľnohospodárstve
a obrátili sa na Rudofa Steinera s prosbou o radu.
Ten prišiel s alternatívnym spôsobom pestovania, ktorý kládol
dôraz na kvalitu pôdy. V roku 1924 predniesol osem prednášok
o poľnohospodárstve z pohľadu duchovnej vedy a postavil tak
základ súčasného biodynamického poľnohospodárstva. Súborné
dielo prednášok vyšlo v knižnej podobe a je aj na Slovensku
dostupné pod názvom „Poľnohospodársky kurz.“
> Waldorfská pedagogika
Hlavným cieľom pedagogiky waldorfských škôl je celostná
výchova dieťaťa – výchova „hlavy, srdca a rúk“. Učebný plán
je tvorený v rovnováhe poznávacích predmetov, umeleckých
a praktických aktivít a predstavuje základný rámec pre tvorivú
prácu učiteľa s triedou. Inovatívna metodológia a rozvojovo
zamerané osnovy waldorfskej pedagogiky sú presiaknuté
umením a sú prispôsobené meniacemu sa detskému vedomiu,
ako sa otvára stupeň za stupňom. U žiakov sa kultivuje predstavivosť
a tvorivosť, ako aj poznávací/kognitívny rast a zmysel
pre zodpovednosť za Zem a jej obyvateľov. Vyučovací proces
je aktívny a vrelý, deti sú obklopené tvorivým a stimulujúcim
prostredím, v ktorom sa rozvíjajú, rastú a učia. Od svojho založenia
v roku 1919, hnutie waldorfských škôl narástlo na vyšo 900
škôl na celom svete.
Na Slovensku sa v súčasnosti nachádza jediná (súkromná)
základná waldorfská škola v Bratislave (Vihorlatská 10 v Petržalke)
a tri waldorské škôlky sú v Žiline, Prievidzi a v Košiciach.
Záujemcovia o rozvíjanie myšlienky waldorfskej pedagogiky sa
môžu stať členmi o. z. Asociácia priateľov slobodných waldorfských
škôl (APSWŠ). Viac informácií o hnutí waldorfských škôl
na Slovensku na www.iwaldorf.sk.
> Biodynamické – holistické
udržateľné ekologické
poľnohospohodárstvo
Biodynamické poľnohospodárstvo je také, ktoré sa snaží
aktívne pracovať s ozdravnými silami prírody. Je to najstaršie
nechemické poľnohospodárske hnutie a je dnes rozšírené na
celom svete. Rudolf Steiner považoval zavedenie chemického
poľnohospodárstva za veľký problém. Bol presvedčený
o tom, že kvalita potravy sa za jeho života zhoršila a ako hlavný
dôvod problému videl syntetické hnojivá a pesticídy, ale tiež
veril, že ide aj o duchovné nedostatky v celom chemickom
prístupe k poľnohospodárstvu. Steiner považoval svet a všetko
v ňom za zároveň duchovné a materiálne vo svojej podstate.
Základom nechemického pestovania je kvalitná pôda. Na fotografii biodiverzitné
pole so zeleným hnojením (pohánka, horčica, ovos, peluška,
facélia) v Českých Kopistoch foto: Miroslava Vohralíková
Termín biodynamický pochádza z gréčtiny a skladá sa z dvoch
slov: „bios“ znamenajúce život a „dynamis“ znamenajúce
energiu. Takže biodynamické poľnohospodárstvo sa vzťahuje
k „práci s energiami, ktoré vytvárajú a udržiavajú život“. Biodynamické
poľnohospodárstvo je založené na princípe, že celá
Zem je živý organizmus a že farma by sa mala stať organizmom,
sama o sebe „poľnohospodárskou individualitou“. Toto je vo
veľkom protiklade ku konvenčne prevádzkovaným farmám, kde
sa dôraz kladie viac na špecializáciu. Cieľom biodynamikov nie
je kvantita, ale kvalita potravín: čím je naša potrava vitálnejšia,
tým viac stimuluje našu aktivitu. Veľká vitálna sila potravín
z biodynamického poľnohospodárstva sa dosahuje pestovaním
v silnom spojení so zdravou, živou pôdou.Lesy, kríky, rybníky
a mokrade – to všetko je dôležitá súčasť typickej biodynamickej
farmy. Zdravé poľnohospodárske postupy, zohľadňujúce
miestne podmienky, moderné manažérske zručnosti, spôsoby
obrábania pôdy a kŕmenia, ako aj pokrokové technológie sa
využívajú na rozvoj modernej jednotky, ktorá je ekologicky
zdravá a skutočne udržateľná. Na celom svete dnes existujú
stovky biologicko-dynamických podnikov, množstvo je však tiež
záhradkárov, ktorí sa týmito princípmi riadia.
Užitočným pomocníkom im je každoročne vydávaný kalendár
nemeckých autorov Marie a Matthiase K. Thunových, nazvaný
„Výsevné dni“, v ktorom sú na každý deň v roku uvedené
konštelácie Slnka, Mesiaca a planét našej slnečnej sústavy,
priaznivé pre tú ktorú poľnohospodársku prácu.
21

9_2006
úvahy o Zemi
Bohatá úroda dyní v Českých Kopistoch v roku 2005. Pri zbere zachytení
spolupracovníci camphillu Lenka Hatašová a Ari Maali (Finsko)
foto: Radomil Hradil
22
> Kvalita Demeter
Demeter je značka produktov pochádzajúcich z biodynamického
poľnohospodárstva. Bola zavedená v roku 1928 spolu s prvými
štandardmi pre Demeter kvalitu. Certifikačný systém Demeter
je svetove rozšírený vo viac než 50 krajinách. U spotrebiteľov
sa značka Demeter teší veľkej obľube, nakoľko poľnohospodári
fungujúci v systéme biodynamického poľnohospodártva sa
zaväzujú k postupom a štandardom (pri pestovaní rastlín, chove
zvierat a výrobe potravín), ktoré idú nad štandard princípov ekologického
poľnohospodárstva záväzných v rámci EU.
> Sociálna funkcia biologickodynamického
poľnohospodárstva
S biodynamickým poľnohospodárstvom sa spája aj hnutie
Camphillských dediniek, kde sa biodynamické poľnohospodárstvo
stalo prostriedkom pre liečenie duševne postihnutých ľudí.
Dnes existuje množstvo biodynamických statkov, v ktorých je
práca s duševne postihnutými ľuďmi najmenej tak dôležitá ako
poľnohospodárska činnosť samotná. Inde sa zase pokúšajú
integrovať do spoločnosti drogovo závislých alebo „ťažko
prispôsobivých“ spoluobčanov. Na statkoch často absolvujú
svoje poľnohospodárske praktiká žiaci a študenti, spolupráca
biodynamických stakov s waldorfskými školami býva tesná
a plodná. Vďaka rôznym dňom otvorených dverí, oslavám
najdôležitejších kresťanských sviatkov, na ktoré má samozrejme
prístup aj verejnosť, vďaka ochotníckym divadelným
predstaveniam či koncertom stáva sa biodynamický statok
zároveň aj integrujúcim centrom celej dediny. Prvým camphillom
v česko-slovenskom priestore je Camphill České Kopisty
(www.camphill.cz) pri Terezíne. Stal sa domovom zatiaľ dvoch
obyvateľov s mentálnym handicapom, ktorým sa tu dobre darí
a žijú plnohodnotný život. Ďalších päť ľudí sem dochádza do
denného stacionára a pracujú tu v textilnej a keramickej dielni,
na poli alebo pomáhajú v domácnosti.
Produkcia z camphillu na jarmoku počas akcie „Bláznivé dni“ v Prahe,
kde se predstavovali rôzne iniciatívy pracujúce s postihnutými či duševne
chorými ľuďmi foto: Radomil Hradil
Ing. Klaudia Medalová,
medalova@biospotrebitel.sk
Článok bol spracovaný s použitím zdrojov:
Zemědělský kurz, úvod Radomila Hradila k novému vydaniu
http://www.camphillclanabogan.com/bioagric.htm
http://www.biodynamics.com/biodynamicsarticles/worth.html
http://www.biodynamic.org.nz/
http://www.demeter.net/
http://www.biodynamics.com/biodynamics.html
http://en.wikipedia.org/wiki/Biodynamic_agriculture
Michael Wilson, Clent, 1964. From the introduction to The
Philosophy of Freedom
www.rsarchives.org
Životopis Steinera http://www.steinercollege.org/rs_davy.html
http://www.bibleandanthroposophy.com/Smith/main/steiner.html
http://www.rudolfsteinerweb.com/
http://www.steinercollege.org/rs.html

alternatívy
9_2006
V Nezábudke
chutilo
„Aká dlhovlasá kravička!
Mamííí a prečo to
prasiatko vyzerá ako
ovečka? A prečo sú tie
sliepočky v klietkach?
Dedovi behajú po
dvore.“ Takto zaujala
výstava BIO-NEBIO
škôlkarov… hoci netušili,
že práve prebiehajú
nejaké Dni ekologického
poľnohospodárstva.
Vo štvrtok 12. 10. sme s Táňou Polákovou
pripravili ochutnávku v Súkromnej
materskej škole Nezábudka v Banskej
Štiavnici. Rozvešali sme výstavu, pripravili
sme kútik s ukážkou BIOpotravín,
špaldovú kávu, jablčný mušt, špaldové
chlebíčky s nátierkami. Tie spolu krásne
ladili – biela z pohánkovej krupice,
tvarohu, Lučiny, cibule, bieleho jogurtu
a fialová z cvikle, cíceru, cibule a ochutená
bylinkami.
Chutilo, foto: Zuzana Gallayová
Deťom sme naviac nakrájali BIOmrkvu
a jemný špaldový jablčník. Neplánovali
sme oficiálny začiatok, osvedčilo sa
nám z minulého roku postupne ponúkať
rodičov, ktorí si prichádzajú pre deti do
škôlky. Naše ratolesti mali vďaka pani
učiteľkám zatiaľ program vo vedľajšej
triede, takže rodičia sa mohli posadiť
a ochutnávať, rozprávať, pozrieť výstavu
(Tánička: „Toto by sme mohli zaviesť
– prídeš do škôlky, dostaneš kávu alebo
mušt. Hlavne v zime by to bolo fajn…“
Dobrý nápad. Veď väčšina z nás do
škôlky doletí s jazykom po päty.
Niektorí rodičia nemali čas, tak sme im
rýchlo zabalili „desiatu“ a infobalíček
Výstava Bio-Nebio, jablková šťava bez cukru
a konzervantov, foto: Zuzana Gallayová
(adresár fariem, Minimum biospotrebiteľa
atď.). Naši susedia – detičky nás onedlho
objavili, tak sme si spolu popozerali
fotky z výstavy, hrali sa na zvieratká,
rozprávali sme sa, čo ktoré zvieratko
potrebuje k životu. Príjemné popoludnie
v hrejivom prostredí s milými ľuďmi.
Dúfam, že chutilo aj bábätku v brušku
Táničky (Vďaka.).
Rodičia chutnali, deti sa hrali
foto: Zuzana Gallayová
Zuzana Gallayová
Fakulta ekológie a environmentalistiky
Technická univerzita vo Zvolene
CELOZRNNÝ JABLČNÍK
Potrebujeme
CESTO:
350 g celozrnnej BIOšpaldovej hladkej
múky
130 g masla
70 g prírodného (hnedého) cukru
1 vanilkový cukor
štipku soli
1 žĺtok, 1 vajce
3 lyžice mlieka
1/4 balíčka kypriaceho prášku
PLNKA:
1 kg očistených jabĺk
med
hrsť vlašských orechov
hrsť sušených BIOhrozienok
škorica
Postup:
Zmiešame všetky prísady na cesto
(mlieka toľko, aby bolo spojené
a hladké). Vložíme do chladničky.
Jablká nakrájame alebo nastrúhame
na plátky, ochutíme medom (stačí 1 – 2
lyžice) a škoricou. Pridáme orechy
a hrozienka. Cesto rozdelíme na dve
časti, vyvaľkáme. Na vymastený
a múkou vysypaný plech položíme
cesto, rozotrieme naň plnku a zakryjeme
druhou polovicou cesta (môžeme
z neho povykrajovať napr. srdiečka,
trojuholníky a poukladať ich na jablká).
Cesto potrieme mliekom a pečieme
asi 20 minút pri 200 ºC.
23

9_2006
ako sa to dá
Exkurzia na východnom
Slovensku
V piatok dňa 22. septembra 2006 sa prihlásení
dobrovoľníci po prvýkrát stretli na exkurzii Krajina
pre ľudí, ľudia pre krajinu, ktorá smerovala na
východné Slovensko, presnejšie do mikroregiónu
Hornád, ktorý sa rozprestiera južne od Košíc až po
hranice s Maďarskom.
Ako prvá lokalita bola naplánovaná obec
Valaliky. Práve v tejto obci bola vybudovaná
ako prvá na Slovensku kompostovacia
toaleta s biologickým filtrom.
Táto „ekotoaleta“ je verejná a nachádza
sa v blízkosti Obecného úradu. Kompostovacia
toaleta nemá, na rozdiel od
žúmp, kanalizácii a čističiek odpadových
vôd, žiadne negatívne účinky na životné
prostredie, usporí pitnú vodu a peniaze
(na splachovaní ročne ušetrí 4-členná
rodina minimálne 20 000 l vody), odpadá
vyťahovanie žumpy (úspora peňazí),
odstráni sa nepríjemný zápach, získa sa
kvalitný kompost, použiteľný na záhrade.
O kompostovacích toaletách sa môžete
dočítať v brožúre o. z. SOSNA „Domové
kompostovacie toalety“.
Druhá zastávka na nás čakala obec Kokšov-Bakša.
V tejto obci je kompletne vybudované
obecné kompostovisko a dokonca
aj obyvatelia tejto obce vďaka kompostovacej
kampani o. z. SOSNA, o. z. Abovská
osa a metodickej podpore o. z. SPZ, majú
vybudované domové kompostoviská.
Verejné obecné kompostovisko, o ktoré
sa poctivo starajú predtým nezamestnaní
obyvatelia obce, má rozmery 60 m 2
a je delené na 3 bloky. Na každom z nich
kompost dozrieva samostatne. Takto si
môžu obyvatelia zhodnocovať nepotrebný
biologický odpad, či už zo záhrad alebo
z domácnosti a efektívne využívať ako
kvalitné hnojivo potrebné pre akékoľvek
rastliny. Obec a spoluobyvatelia už nemusia
riešiť problémy s nelegálnym skládkovaním
či spaľovaním takéhoto odpadu. Jednoduchým
riešením sa dá rozumne vyriešiť polovica
odpadového hospodárstva v obci (ako
iste viete, že priemerne polovica odpadov
z domácnosti tvorí bioodpad).
Ďalšie miesto na našej exkurzii bol komunitný
park v obci Ždaňa. Tento nádherný
park s príjemnou kulisou slúži pre oddych
verejnosti a tiež má výchovnú funkciu
jednak pre miestne školské zariadenia,
ale určite i pre návštevníkov a pasantov.
V parku sa nachádza jazierko s fontánkou,
pódium s pekne situovanými
lavičkami pri ohnisku alebo aj mnohoraké
informačné tabule o prírodných i historických
pozoruhodnostiach, ktoré spolu
s ostatnými zaujímavosťami tvoria tento
obecný komunitný park. Široké spektrum
toho, ako si ľudia v mikroregióne Hornád
nažívajú, obohatila návšteva základnej
školy, kde sa práve organizovalo
napúšťanie jazierka, pri ktorom majú byť
rozmiestnené okrasné dreviny.
Ďalšou lokalitou po nie dlhej ceste boli
lesné protierózne prehrádzky v suchom
koryte, ktoré v prípade výdatnejších
zrážok zachytávajú vodou strhnuté
24
autori foto: Matej Šiculiak, Rudolf Pado

ako sa to dá
9_2006
konáre, lístie, pôdu a v neposlednom rade
spomaľujú aj odtok, čiže rýchlosť tejto
zrážkovej vody. Tieto lesné prehrádzky
vytvárajú rad sedimentačných uzlov nad
obcou Skároš. Niekdajšie „silné vody“
vytápali nielen obyvateľov obce Skároš,
ale niekedy boli záplavy v tomto regióne
ďaleko rozsiahlejšie. Lesné prehrádzky
majú aj niekoľko ďalších dôležitých funkcií.
Medzi ne patrí aj vodohospodárska
(kvalitatívne aj kvantitatívne zlepšovanie
stavu podzemných vôd) a ekologická
(zvyšovanie vlhkosti pôdy aj ovzdušia,
úrodnosti pôdy, znižovanie prietočnosti
a tým aj znižovanie vzniku sedimentačných
výmolov a zvyšovanie stability
lesnej biodiverzity). Navyše sa overilo, že
na danom území protierózne prehrádzky
plnia svoje opodstatnené úlohy.
Najvýznamnejší revitalizačný zásah do
krajiny „Revitalizácia mŕtveho ramena
Budov kút“ na dolnom toku Hornádu
bola v poradí ďalšia zastávka. Na území
mikroregiónu Hornád ústia 2 významné
rieky, Torysa a Olšava, práve do Hornádu
– najvýznamnejšej rieky na tomto území,
ktorá pretvára klimatické aj ekologické
podmienky. Cieľom revitalizácie bolo
prepojiť koryto Hornádu so starým
korytom, ktorým by po tomto zásahu pri
vyšších vodných stavoch pretekala voda
z Hornádu. Revitalizácia má významný
dopad na vodný režim, ktorého biodiverzita
pred „pozitívnym zásahom človeka“
sa stávala chudobnejšou a čoraz menej
sa podobala mokraďovému ekosystému.
Táto revitalizácia, ktorej koordinátor bolo
občianske združenie SOSNA je vhodným
príkladom na environmentálnu vôľu ľudí,
všetkých tých organizácií, ktoré pomohli
k výslednému stavu revitalizácie.
V posledné hodiny tejto exkurzie sme
navštívili „Zelenú školu“ v Družstevnej
nad Hornádom, na ktorej nám pani RNDr.
Silvia Szabóová z občianskeho združenia
SOSNA Košice predstavila činnosti,
realizované v spolupráci OZ a školy.
Súčasťou návštevy školy boli aj ukážky
realizovaných projektov školy – napr.
tvorba biozáhrady s kľúčovými dierkami,
záhradnej špirály s jazierkom alebo eko-
-labyrintu.
Vďaka tejto exkurzii, organizovanej
pánom Mgr. Rudolfom Padom z občianskeho
združenia TATRY, vďaka občianskemu
združeniu SOSNA a nadácii
INTENDA, ktorá finančne podporila tento
projekt, mnohých z nás títo ľudia obdarili
inšpiráciami, novými vedomosťami, ale
aj peknými spomienkami. Osobitne
ďakujeme najmä starostom daných obcí
za to, akým smerom rozvíjajú a starajú sa
o svoj región.
Matej Šiculiak
študent Združenej strednej školy v Liptovskom
Mikuláši
> Dažďový vodojem
v ZŠ s MŠ Tušická
Nová Ves
Sme malá škola s 200 žiakmi v krásnom
nížinatom prostredí Zemplína, v blízkosti
rieky Ondavy. V školskom roku
2005/2006 sme sa pokúsili splniť prísne
kritéria Zelenej školy.
Podarilo sa nám získať certifikát
s 1 hviezdičkou a putovnú vlajku. V tomto
školskom roku sme sa po skúsenostiach
z predchádzajúceho obdobia poučili
a rozhodli sme sa niečo v škole zmeniť na
poli šetrenia energie. Máme starú budovu
školy, kde sa nedá zachytávať dažďová
voda. Pretože máme školský pozemok
s malou náraďovňou, žiaci dostali
nápad zachytiť dažďovú vodu pre bežné
potreby zalievania kvetín v interiéri školy
a úžitkových rastlín v letných mesiacoch
pestovaných na školskom pozemku.
Museli sme preložiť jazierko a dobudovali
sme prívod vody z nádrže.
Nápad sme realizovali a rozhodli sme sa
s týmto nápadom prihlásiť do školskej
súťaže British Council „Mesto bez uhlíka“.
Článok zasielame pre všetkých, ktorí rozmýšľajú,
ako zmeniť v škole niečo staré
na zaujímavé a využiteľné.
Napísala p. uč. Berecinová
evab@post.sk
Žiacky nápad využitia daždovej vody z náraďovne
pri školskom pozemku – náčrt
25

9_2006
spotrebiteľské okienko
Okienko (bio)spotrebiteľa
Aj na Slovensku sú už
dostupné produkty
a potraviny z ekologického
poľnohospodárstva
– reč je o bioproduktoch
(biozelenina,
biomlieko, biomäso…)
a biopotravinách
(biochlieb, biosyr,
biodžem…).
Logo biopotravina roka
> Biopotraviny sú také –
aké majú byť:
1. výborne chutia,
2. dávajú zdravie a vitalitu,
3. dlho vydržia,
4. neobsahujú syntetické látky
a GMO,
5. prirodzené pestovanie rastlín,
6. prirodzený chov zvierat,
7. podpora rozmanitosti rastlín,
živočíchov, krajiny,
8. dobré životné prostredie dnes
a zajtra,
9. žiadne skryté náklady,
10. štátom garantovaná značka
a prísna kontrola z poľa až na pult
predajne.
poľnohospodárstva, musia byť uvedené
nasledovné údaje:
1) nápis „Produkt ekologického poľnohospodárstva“
alebo „Pochádza
z ekologického poľnohospodárstva“;
2) kód (v súčasnosti jedinej oprávnenej)
inšpekčnej a certifikačnej organizácie
SK-02-BIO.
Napríklad na českom trhu sa objavil nepravý
bioprodukt pod názvom „Ekovejce“,
na ktorý nebolo vydané osvedčenie od
certifikačného orgánu. Firma, ktorá vejce
uviedla na trh, dostala od Ministerstva
zemědělství pokutu vo výške 50 000 Kč.
Od roku 2005 hlasujú slovenskí spotrebitelia
o „Najobľúbenejšiu slovenskú biopotravinu“.
Víťazom ankety v roku 2005 a titul „Biopotravina
roka 2005“ sa stala špaldová krupica od
firmy Ekotrend Myjava
26
Trh s produktmi a potravinami z ekologického
poľnohospodárstva je kontrolovaný
na každom kroku (pestovanie,
spracovanie, distribúcia, dovoz…), takže
pri kúpe certifikovaných biopotravín
máte záruku, že vyhovujú nielen všetkým
obecne platným slovenským hygienickým
a potravinárskym normám pre
bežné potraviny, ale ešte aj mnohým
dodatočným podmienkam, vyplývajúcim
zo zákona o ekologickom poľnohospodárstve
č. 421/2004 Zb. a z Nariadenia
Rady (EHS) č. 2092/91 o ekologickej
výrobe poľnohospodárskych výrobkov
a potravín. Dodržiavanie zákonných
predpisov kontroluje nezávislá inšpekčná
a certifikačná organizácia Naturalis SK
(www.naturalissk.sk).
Pravé biopotraviny či „biopodfuk“?
Ako rozoznáte pravé biopotraviny
od nepravých?
Skontrolujte etiketu! Žiadny výrobca potravín
nemôže svojvoľne používať označenia
BIO alebo EKO. Na obale pravého
výrobku, pochádzajúceho z ekologického
Slovenské logo
Bioprodukty a biopotraviny sa tiež
označujú grafickým znakom – elipsou
s nápisom EKOpoľnohospodárstvo.
Táto ochranná známka je garantovaná
Ministerstvom pôdohospodárstva SR
a poverenou inšpekčnou a certifikačnou
organizáciou Naturalis SK. Zaručuje, že
produkty takto označené boli kontrolované
na každom kroku od výrobcu až
k spotrebiteľovi.
Aj všetky bioprodukty a biopotraviny zo
zahraničia musia byť označené predpísaným
nápisom a kódom príslušnej
inšpekčnej organizácie.
České logo
České bioprodukty a biopotraviny sú
označené logom s nápisom Produkty
ekologického zemědělství.
Logo európske
Spoločné logo (v jazykových mutáciách
všetkých členských krajín) pre produkty
ekologického poľnohospodárstva z krajín
EÚ je:
Viac informácií: www.biospotrebitel.sk
Klaudia Medalová,
medalova@biospotrebitel.sk
Označenie slovenských bioproduktov –
značka garantovaná Ministerstvom
pôdohospodárstva SR
Oficiálne označenie českých bioproduktov
Spoločné logo ekologického
poľnohospodárstva krajín EÚ v slovenskej
jazykovej mutácii

informačné zdroje
9_2006
Informačné zdroje
> Brožúrky
Minimum
BIO spotrebiteľa
Brožúrka vydaná
Centrom environmentálnych
aktivít
Trenčín (v septembri
2006) so základnými
informáciami
o ekologickom
poľnohospodárstve
pre spotrebiteľov a so zoznamom predajní, kde je možné
zakúpiť biopotraviny
www.biospotrebitel.sk
najkomplexnejší informačný server pre spotrebiteľov – ako
inšpirácia pre zdravší životný štýl v súlade s prírodou
Adresár výrobcov
biopotravín
Brožúrka vydaná Ústredným
kontrolným a skúšobným
ústavom poľnohospodárskym,
obsahujúca kontakty
na všetky slovenské subjekty,
pôsobiace v systému ekologického
poľnohospodárstva
podľa aktuálneho stavu v roku
2006.
Obidve brožúrky v prípade záujmu zasielame poštou (až
do vyčerpania zásob) – všetkým, ktorí nám (na adresu
redakcie) zašlú obálku formátu A5 a poštové známky
v hodnote 14 Sk.
www.ecotrend.sk
stránky Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend
Slovakia
27
www.naturalissk.sk
stránky organizácie Naturalis SK s. r. o. – Inšpekčného a certifikačného
orgánu, zaoberajúceho sa inšpekciou v ekologickom
poľnohospodárstve a certifikáciou bioproduktov a biopotravín

9_2006
Reklama
100 naj… pre zdravie a prírodu
Kúpou výrobkov z kolekcie „100 naj… pre zdravie a prírodu“ podporíte
aktivity Centra environmentálnych aktivít v oblasti podpory rozvoja ekologického
poľnohospodárstva na Slovensku.
www.BIOspotrebitel.sk v spolupráci so stránkou www.BIO-OBCHOD.sk
Vám ponúka 100 osvedčených výrobkov pre zdravie, prírodu a napĺňajúci
život. Nájdete tu reprezentatívny výber produktov z ekologického poľnohospodárstva,
spravodlivého obchodu, „prírodnej lekárne“, ako aj certifikovanú
prírodnú kozmetiku, ekologické čistiace prostriedky, recyklovaný papier,
zaujímavé knihy a prírodné/inšpiratívne darčeky pre veľkých i malých.
viac info na www.biospotrebitel.sk alebo na www.bio-obchod.sk
> ANKETA pre čitateľov
časopisu Ďalekohľad:
Ako sme avizovali v úvodnom redakčnom slove, veľmi
nám záleží – ba sme existenčne závislí – na názore
Vás, čitateľov časopisu Ďalekohľad. Prosíme Vás
teda o zapojenie sa do ankety – a o zaslanie odpovedí
na adresu redakcie CEA, Mierové námestie 29,
911 01 Trenčín alebo na e-mail šéfredaktora:
medal@changenet.sk. Veľmi pekne ďakujeme!
1. Ktoré rubriky a články Vás v časopise najviac
zaujímajú?
2. Ktoré rubriky a články považujete za nezaujímavé?
3. O akých témach by Ste radi čítali v ďalších číslach
časopisu?
Budeme radi, keď k odpovediam pridáte aj svoje
meno a informáciu o tom, v akom type školy a aké
predmety vyučujete. Ešte raz veľmi pekne ďakujeme!
Ponúkame Vám možnosť uverejniť svoj inzerát na stránkach časopisu Ďalekohľad.
Cenník inzercie: Jednotná základná cena 7,50 Sk za cm 2 . Pre MVO 10 % zľava, pre členské organizácie SEVO Špirála
20 % zľava. Nie sme platcami DPH. Objednávky reklamy na adrese redakcie.
Časopis Ďalekohľad nájdete aj na www.dalekohlad.sk
Ďalekohľad – časopis pre environmentálnu výchovu a filozofiu. 3. ročník – 9. číslo Vydáva: Centrum environmentálnych aktivít Trenčín a Spoločnosť
environmentálne-výchovných organizácií Špirála Adresa redakcie: CEA, Mierové námestie 29, 911 01 Trenčín Tel./fax: 032 6 400 400
E-mail: cea@changenet.sk Zodpovedný redaktor: Mgr. Richard Medal Editor: RNDr. Silvia Szabóová Redakčná rada: RNDr. Silvia Szabóová,
Mgr. Juraj Hipš, Ing. Klaudia Medalová, Ing. Július Šréter Grafická úprava a design: Mgr. Svetozár Šomšák Tlač: Merkantil, s. r. o. Trenčín. Vyšlo
15. októbra 2006 v náklade 4 000 ks Registrované Ministerstvom kultúry SR – reg. číslo 3165/2004. ISSN 1336-4642. Neprešlo jazykovou úpravou.
Časopis je určený členom Klubu škôl environmentálneho minima (základný
ročný členský klubový poplatok je 730 Sk) a Klubu učiteľov environmentálneho
minima (ročný členský poplatok je 300 Sk). Bližšie informácie na
adrese redakcie. Cena 1 čísla časopisu pre nečlenov Klubu je 35 Sk, ročné
predplatné 140 Sk. Bližšie informácie o predplatnom na adrese redakcie.
Toto číslo vyšlo v rámci Dní ekologického poľnohospodárstva 2006, realizovaného Zväzom ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia
a spolufinancovaného Európskou úniou z Plánu rozvoja vidieka SR 2004 – 2006