Plný text - Vědecká knihovna v Olomouci

UMĚ NÍ ŽÍT
návykmi negatívnymi. Ak sa formuje pozitívne,
zvyšuje sociabilnosť človeka, ak sa formuje negatívne,
vedie človeka k asociálnemu správaniu,
prípadne až k tomu, čo Gréci nazývajú hybris –
bezbožná spupnosť narušujúca nielen ľudský, ale
aj božský poriadok.
Treťou zložkou duše je nús. Toto slovo sa prekladá
s ohľadom na kontext buď ako rozum, alebo
ako duch. Grécka filozofia medzi oboma pojmami
nevedie žiadnu ostrú dištinkciu. Nús chápe ako
niečo, čo sa zhoduje s najvnútornejším usporiadaním
sveta a je schopné si toto usporiadanie uvedomovať.
Usporiadanie sveta je božské, takže nús sa
zhoduje ako s „racionálnym“, tak i „duchovným“.
Keďže sa nús prirodzene plne zhoduje s celkom,
nemôžme ho v konečnom dôsledku charakterizovať
ako „náš“ nús, je skôr theofániou – vyjavením
božského v človeku. Vďaka nús môže smrteľný
človek „racionálne“ poznávať svoje miesto vo svete
a zároveň sa „duchovne“ pripodobniť bohom.
Ľudia majú tieto tri zložky duše rôzne rozvinuté.
Toho, kto sa v živote venuje hlavne žiadostiam
spojeným s potrebami tela (epithymia), Platón
nazve milovníkom peňazí a zisku (filokerdés),
lebo na uspokojenie týchto potrieb sú potrebné
predovšetkým peniaze. Kto sa sústredí na stránku
emotívnu (sociálno-politickú – na thymos), dostane
meno milovník cti a víťazstva (filoníkos);
kto svoj život zasvätí duchovno-rozumovej zložke
duše (nús), dostane od Platóna meno milovník
poznania a múdrosti (filosofos). Tri zložky duše
formujú tri typy ľudí a zároveň každej zložke
prináležia špecifické potreby, ktorých naplnenie
prináša špecifické slasti. Radosť z dobrého jedla
je inou slasťou než radosť z uznania našej práce
a inú kvalitu slasti zas prináša vyriešenie problému,
s ktorým sme dlhú dobu zápasili. Samozrejme,
mnohé slasti sú zmiešané a nedajú sa jednoznačne
priradiť k niektorému z troch uvedených typov.
Napríklad, väčšina ľudí si dobre pamätá na svoj
prvý bozk. Domnievam sa, že je tomu tak preto,
lebo sa v tom okamihu spojili všetky tri druhy
slastí: vzrušenie z intímneho telesného kontaktu
(epithymia), očakávanie, že týmto činom stúpneme
v očiach svojich vrstovníkov (thymos) a zároveň
radosť z objavenia niečoho úplne nového (nús).
Hoci sú mnohé slasti zmiešané, každý z troch
typov ľudí bude dávať prednosť tým slastiam, ktoré
sú najbližšie jeho povahe (Ústava 581c – 582a):
Milovník zisku bude presvedčený, že rozkoš spojená
s nadobúdaním uznania, či radosť z učenia
sa novým veciam je menšia než rozkoš zo získavania
peňazí a z vecí, ktoré sa za ne dajú obstarať.
Milovník cti a víťazstva zas bude preferovať slasti
spojené so spoločenským uznaním; finančný zisk
bude považovať za čosi menejcenné a znalostiam
dá prednosť len vtedy, ak mu prinesú patričnú slávu.
Milovník múdrosti si najradšej vyberie učenie
a skúmanie; zisk a slávu bude pokladať za nutné
slasti a bude ich vyhľadávať len do tej miery, ktorá
mu zabezpečí adekvátne životné podmienky. Platón
si v Ústave (582a–e) tiež kladie otázku, ktorý
z týchto typov ľudí bude najskúsenejší vo všetkých
druhoch slastí. Aby ju zodpovedal, použije
dva príklady (583b – 588a), nazvime ich „výstup
na horu“ a „dospievanie“.
Počas svojho života prechádzame rôznymi
štádiami vnímania slastí. Hneď od narodenia
sme schopní vnímať slasti spojené s vyživovaním:
pocit nasýtenia, tepla, dotykov a ochrany.
Keď trocha vyrastieme, začneme si uvedomovať
svoje miesto v rodine a medzi vrstovníkmi. Sme
40