Plný text - VÄdecká knihovna v Olomouci
Plný text - VÄdecká knihovna v Olomouci
Plný text - VÄdecká knihovna v Olomouci
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Filozof – majster slasti<br />
Matúš Porubjak<br />
Najneskôr od dôb atomistu Démokrita sa grécka<br />
filozofia zhodne na tom, že cieľom ľudského<br />
života je mravná zdatnosť (areté) a z nej vyplývajúca<br />
blaženosť – eudaimonia; veď, ako hovorí<br />
Aristotelés na začiatku svojej Etiky Nikomachovej<br />
(I, 4; 1095a), tak bežní ľudia, ako aj vzdelanci sa<br />
zhodnú na tom, že práve blaženosť je najvyšším<br />
zo všetkých dobier, ktoré človek môže dosiahnuť,<br />
a že byť blažený znamená dobre žiť, dobre konať<br />
a dobre sa mať. Dnes by sme túto grécku blaženosť<br />
mohli nazvať spokojnosťou, či skôr kvalitou života,<br />
ktorá vyžaduje naše osobné úsilie a celoživotný<br />
rast založený na seba-zdokonaľovaní.<br />
Etymologicky eudaimonia (blaženosť) znamená<br />
„mať dobrého strážneho ducha“. V bežnej reči<br />
eudaimonia označovala stav, ktorý by sa dal pomenovať<br />
ako byť „dobrého ducha“, byť „skutočne<br />
šťastný“. Slovenský preklad tohto typicky gréckeho<br />
slova výrazom „blaženosť“ môže znieť nášmu<br />
uchu trochu zvláštne, ba až podozrivo. Blaženosť<br />
si nevdojak spájame so slasťou, či rozkošou (ktorú<br />
Gréci nazývali hédoné). Patrí sa vôbec spájať<br />
dobro s blaženosťou, či nebodaj s rozkošou? Veď<br />
väčšina novovekých etík (predovšetkým Kantova<br />
etika a z neho vychádzajúce tzv. deontologické<br />
etiky), zvyknú slasť ostro oddeľovať od mravného<br />
(teda dobrého a blaženého) života.<br />
Pre starých Grékov však slasť vždy akosi prináležala<br />
k blaženosti. Dobré – mravné konanie<br />
bolo pre nich takým konaním, ktoré prinášalo<br />
človeku radosť a radosť predsa zaraďujeme medzi<br />
slasti. Slasť i blaženosť skrátka nejako k životu<br />
patria. Aj preto sa Aristotelés v Metafyzike (XII,<br />
7; 1072b) nerozpakuje o Prvom hýbateľovi – najvyššom<br />
kozmologickom a teleologickom princípe<br />
– vyhlásiť nielen to, že jeho život je najlepší<br />
(ariston), ale aj to, že je najpríjemnejší (hédiston).<br />
A svoju alegorickú úvahu uzatvára slovami: „Ak<br />
je teda boh vždy taký blažený ako my niekedy, je<br />
obdivuhodný; ak je však ešte blaženejší, je ešte<br />
obdivuhodnejší. A takým skutočne je.“<br />
Nasledujúce riadky preto budeme venovať<br />
nielen blaženosti, ale aj príjemnosti a slasti, a to<br />
u Platóna, keďže práve on býva považovaný za ich<br />
odporcu. Dejiny filozofie tradične vyhradzujú<br />
Platónovi jedno z najčestnejších miest. Dialógy,<br />
ktoré napísal, sú komentované už viac než dve<br />
tisícky rokov. Vďaka tomu sa na jeho filozofiu<br />
„nabalili“ mnohé interpretácie, cez ktoré ho vnímame<br />
dodnes. Učebnice nám zvyknú hovoriť, že<br />
Platón vytvoril metafyziku dvoch svetov (hoc sa<br />
v Timaiovi – 31a–b – explicitne dočítame, že svet<br />
je len jeden); že bol „objektívny idealista“ (slovné<br />
spojenie, ktorému by určite nerozumel a asi<br />
ani rozumieť nechcel); a že odmietal telo a slasti.<br />
Práve na túto tretiu (dez)interpretáciu Platóna by<br />
sme chceli zamerať svoju pozornosť.<br />
V Platónových dialógoch naozaj môžeme nájsť<br />
nejednu pasáž, kde si berie telo a telesnosť kriticky<br />
na mušku, ba nájdeme aj pasáže, ktoré znejú<br />
nášmu uchu tak, ako by telo vyslovene odmietal.<br />
Pri ich čítaní však nesmieme zabúdať na kon<strong>text</strong><br />
doby, v ktorej boli napísané. Grécko Platóna je<br />
krajina plná zmyslových podnetov – krajina zaliata<br />
slnkom, plná farieb, vôní a chutí; krajina, v ktorej<br />
sa na pomerne malej ploche striedajú ostrovy<br />
s pevninou, pokojné prístavy so strmými bralami,<br />
neschodné hory s žírnymi pastvinami a úrodný-<br />
UMĚ NÍ ŽÍT<br />
37
Change language