Starostlivosť o psychosociálne narušených jedincov - psabuba.edu.sk

Starostlivosť o
psychosociálne
narušených jedincov
Špeciálna pedgogika, Lončeková Stela, III.C
Zdroj: učebnica špeciálnej pedagogiky

Začiatky starostlivosti o psycosociálne
narušenú mládež možno zaznamenať v
polovici 16. storočia. Prvý ústav
zameraný na preventívnu činnosť bol
útulok pre osirelé a opustené deti,
založený roku 1638 v Paríži, Vincentom
de Paul.

J.H. Pestalozzi – cieľom jeho výchovy
bol harmonický vývin všetkých
duševných a telesných síl jedinca.

Don Bosco –
„apoštol opustenej
a zanedbanej
mládeže“, pri
výchove
vychádzal z
kresťanských
zásad. Bol to
taliansky kňaz a
jeho výchovne
smernice, prebral
rád saleziánov.

J.H. Wichern – protestantský kňaz.
Zriadil ústav, v ktorom chovancov
rozdelil do ústavných rodín
rešpektujúcich individuálny spôsob
života.

A. S. Makarenko -
literárne
rozpracoval teóriu
kolektívnej
výchovy,
požadoval
vojenskú
disciplínu,
zaviedol
súťaženie a
používal tresty.

Jozef Šauer – profesor Ženského
učiteľského ústavu v Prahe. Z jeho
iniciatívy založili roku 1883 v Prahe – Libni
I. vychovávatelnu (polepšovňu).
1903 – Košická kráľovská polepšovňa, prvý
ústav pre narušenú a delikventnú mládež
na Slovensku. Od roku 1991 – nový názov
– Komenského ústav v Košiciach. V roku
1951ho preložili do Hlohovca, kde je
dodnes – Reedukačný domov pre mládež

Spolok Záchrana zriadil roku 1927
Útulok pre ženy v Bratislave a
Dievčenskú výchovňu v Likieri – Hnúšti
– 1936.
Zmenou politickej organizácie ČSR sa
spolková a cirkevná činnosť v
starostlivosti o psychosociálne
narušených zrušila. Riadil ju výhradne
štát.