zde - Univerzita Karlova

kusie v 2. časti. Dokázali bez manipulácie rozlíšiť, ktorá reprezentácia
predstavuje dve rovnaké triomina a ktorá nie. Popísali, ktoré trojice
reprezentujú rovnaké triomina a navrhli zapisovať to tak, že začnem
najmenším číslom a ďalšie čísla zapisujem v smere hodinových ručičiek.
• Rýchlo porozumeli stratégii, ktorú pri vypisovaní možností použila
iná skupina.
• Počas hrania hry dokázali urobiť vopred myšlienkový experiment, či
sa triomino na ruke dá priložiť na vybrané miesto.
• Dokázali strategicky rozmýšľať počas hrania hry.
• Objavili pravidelnosť pri vytváraní triomin a využili ju na to, aby
našli počet hracích kameňov, ak do triomina vpisujeme čísla od 0 do
6 (7, 8, 9).
Záver
Myslíme si, že zaradenie úloh z diskrétnej matematiky do vyučovania
môže čiastočne pomôcť pri identifikácii a výchove nadaných žiakov v bežných
triedach. Úlohy, ktoré sú prístupné a primerané skúsenostiam, umožňujú
väčšine žiakov ľahšie porozumieť predloženému problému. Otvára
sa tak cesta k experimentovaniu pri ich riešení. Pritom sa dá očakávať,
že nadaní žiaci preniknú hlbšie do problematiky, ktorá je prostredníctvom
úlohy sprístupňovaná. Aj keď sa to priemerným a podpriemerným
žiakom nepodarí, atraktívnosť a aplikovateľnosť takýchto úloh môže pomôcť
vytvoriť lepší vzťah k matematike aj u týchto žiakov.
Literatura
[1] Burjan, V.: Zamyslenie sa nad niektorými didaktickými a psychologickými
aspektmi práce s matematickými talentami. In: Zhouf, J. (ed.): Ani jeden matematický
talent nazmar, JČMF, Hradec Králové, 2005.
[2] Kotorová, R., Semanišinová, I.: Teória grafov a cestovanie. MFI, 6 (2005/2006).
[3] Mareš, J.: Žáci nadaní a talentovaní na matematiku. In: Zhouf, J. (ed.): Ani
jeden matematický talent nazmar, JČMF, Hradec Králové, 2003.
[4] Prídavková, A., Šveda, D.: Výber žiakov 4. ročníka ZŠ do tried s rozšíreným
vyučovaním matematiky. MFI, 9 (1999/2000).
[5] Semanišinová I., Trenkler M.: Magické štvorce ako predmet matematického skúmania.
MFI 26 (2005).
54