Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Menšinový politický pluralizmus...<br />
99<br />
Žitného ostrova, prvého takéhoto združenia<br />
pôsobiaceho <strong>na</strong> území s prevahou obyvateľ−<br />
stva maďarskej národnosti, v rámci ktorého<br />
mala MOS v orgánoch miestnych samospráv<br />
v prvej polovici deväťdesiatych rokov veľmi<br />
silné pozície. Zároveň však vo všetkých<br />
regionálnych združeniach s väčšinovým<br />
maďarským obyvateľstvom – <strong>na</strong> Žitnom ostro−<br />
ve, <strong>na</strong> Matúšovej zemi, v Poiplí, <strong>na</strong> južnom<br />
Gemeri a v Medzibodroží mali silnejšie pos−<br />
tavenie Spolužitie a MKDH.<br />
3.2. Program autonómie MKDH<br />
V záverečnej etape rozdelenia Českosloven−<br />
ska v decembri 1992 predložili poslanci za<br />
Spolužitia a MKDH predsedovi Slovenskej<br />
národnej rady spoločný návrh ústavného zá−<br />
ko<strong>na</strong> „o právnom postavení národnostných<br />
menšín a etnických skupín v Slovenskej<br />
republike“. Návrh záko<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>čoval „národ−<br />
nostné menšiny a etnické skupiny“ za štáto−<br />
tvorné subjekty a menšinové práva za také<br />
prirodzené práva, ktoré sú „neodcudziteľné<br />
a nezrušiteľné“. Popri jazykových právach,<br />
zaručených ústavou, <strong>na</strong>vrhoval dokument pri−<br />
z<strong>na</strong>ť menšinám <strong>na</strong>sledujúce kolektívne práva:<br />
právo <strong>na</strong> zachovanie a rozvoj identity, právo<br />
<strong>na</strong> vlastné parlamentné zastúpenie, právo <strong>na</strong><br />
kontrolu dodržiavania menšinových práv,<br />
ďalej právo <strong>na</strong> domovinu, právo <strong>na</strong> zachova−<br />
nie a rozvíjanie národného dedičstva, právo<br />
<strong>na</strong> zachovanie etnickej štruktúry bydliska.<br />
Princíp samosprávnosti mal byť v zmysle<br />
návrhu uplatnený prostredníctvom zaručenia<br />
práva <strong>na</strong> samosprávu v oblasti školstva, kul−<br />
túry a šírenia a prijímania informácií, resp.<br />
práva spravovať regióny obývané menši<strong>na</strong>mi.<br />
Návrh ďalej obsahuje aj právo <strong>na</strong> udržiavanie<br />
medzinárodných stykov a právo <strong>na</strong> pomerný<br />
a primeraný podiel <strong>na</strong> čerpaní štátneho roz−<br />
počtu. 24<br />
Štvrtá kapitola predmetného návrhu obsa−<br />
hovala prvý náčrt predstáv dvoch zmienených<br />
strán o menšinovej samospráve. Výkon men−<br />
šinových práv by v zmysle ustanovení tejto<br />
kapitoly realizovali celoštátne, regionálne<br />
a miestne samosprávne orgány, volené <strong>na</strong><br />
obdobie štyroch rokov. Voľby do orgánov<br />
menšinových samospráv by sa ko<strong>na</strong>li <strong>na</strong><br />
základe požiadavky aspoň troch percent obča−<br />
nov patriacich k jednotlivým menšinovým<br />
komunitám, ohlásenej kancelárii Slovenskej<br />
národnej rady. Menšinové samosprávy fungu−<br />
júce <strong>na</strong> základe osobitných štatútov by vo<br />
vlastnej právomoci rozhodovali o otázkach<br />
kultúry, školstva, rozširovania a prijímania<br />
informácií v materinskom jazyku danej men−<br />
šiny, resp. o používaní vlastného jazyka<br />
v úradnom a verejnom styku <strong>na</strong> území, <strong>na</strong><br />
ktorom podiel menšinového obyvateľstva<br />
dosahuje podiel aspoň 5 %, V iných veciach<br />
by samosprávy rozhodovali spoločne s prí−<br />
slušnými úradmi.<br />
Výkonné orgány menšinových samospráv<br />
by podľa návrhu mali byť ustanovené <strong>na</strong><br />
miestnej a regionálnej úrovni, <strong>na</strong> celoštátnej<br />
úrovni by riešenie týchto otázok malo byť<br />
zastrešené ministerstvom pre národnostné<br />
menšiny. Sústava menšinových samospráv by<br />
bola fi<strong>na</strong>ncovaná štátom. Vzťahy s ostatnými<br />
štátnymi inštitúciami chceli autori návrhu rie−<br />
šiť osobitným zákonom. V kapitole o samo−<br />
správnosti <strong>na</strong>vrhovatelia zabudli vysvetliť, ako<br />
si predstavujú právo <strong>na</strong> spravovanie regiónov<br />
obývaných menši<strong>na</strong>mi. V texte návrhu ostalo<br />
veľa právnych medzier. Ideové východiská<br />
menšinového záko<strong>na</strong>, prijatého Národným<br />
zhromaždením Maďarskej republiky roku<br />
1993, ktorého príprava pokročila práve vtedy<br />
do záverečnej fázy, mali zrejme <strong>na</strong> predstavi−<br />
teľov MKDH a Spolužitia z<strong>na</strong>čný vplyv.<br />
Nevidno však v tomto návrhu veľa spoloč−<br />
ných prvkov s projektom autonómie vypraco−<br />
vaným Demokratickým spoločenstvom vojvo−<br />
dinských Maďarov (Vajdasági Magyarok De−<br />
mokratikus Közössége), ktorému sa pritom<br />
v tých časoch dostalo pomerne veľkej publi−<br />
city aj v zahraničí.<br />
Predkladatelia sa usilovali <strong>na</strong>vrhovaný<br />
systém menšinových samospráv organicky<br />
včleniť do systému inštitúcií výkonnej a záko−<br />
nodarnej moci v Slovenskej republike. Roz−<br />
hodnutie o vypísaní volieb do menšinových<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language