Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
98 László Szarka<br />
formu autonómie. V politických programoch<br />
všetkých troch maďarských menšinových<br />
strán, resp. hnutí bola požiadavka samosprá−<br />
vy od začiatku zahrnutá. Tieto politické prog−<br />
ramy však nedali odpoveď <strong>na</strong> tú zásadnú<br />
otázku, ako chcú politici maďarskej menšiny<br />
zosúladiť uprednostňovaný ideál autonómie<br />
s prvkami rov<strong>na</strong>ko proponovaného konsociač−<br />
ného modelu, <strong>na</strong> základe ktorého by zástup−<br />
covia menšín mali mať zaručenú pomernú<br />
alebo aspoň primeranú účasť v legislatíve<br />
a exekutíve štátu, ako aj v orgánoch všeobec−<br />
nej a špecializovanej štátnej správy a samo−<br />
správy <strong>na</strong> miestnej i regionálnej úrovni. 20<br />
3.1. Program autonómie Maďarskej nezá−<br />
vislej iniciatívy<br />
Je faktom, že aj MNI, ktorá bola priamo<br />
zaangažovaná <strong>na</strong> realizácii konsociačného<br />
modelu, okamžite zaujala postoj v súvislosti<br />
so samosprávnym modelom. Najdôležitejšie<br />
prvky týchto raných stanovísk sa neskôr obja−<br />
vili v menšinovom programe MOS, ktorý bol<br />
zverejnený pod názvom Bohatá menši<strong>na</strong>.<br />
Prvé programové vyhlásenie MNI vydané 19.<br />
januára 1990, kládlo popri trvaní <strong>na</strong> uz<strong>na</strong>ní<br />
kolektívnych práv dôraz <strong>na</strong> to, že „národnost−<br />
né menšiny musia v oblasti kultúry (v rámci<br />
nej i školstva) dosiahnuť úplné sebaurčenie“.<br />
Podľa programu by to z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo vytvorenie<br />
„úplného výchovno−vzdelávacieho systému<br />
maďarskej menšiny v Československu od jaslí<br />
až po vysoké školstvo“. Ešte výz<strong>na</strong>mnejší<br />
dosah má súhlasný postoj k požiadavke seba−<br />
určenia v už citovanom spoločnom vyhlásení<br />
MNI a VPN, hnutia, ktoré bolo vedúcou silou<br />
zmeny režimu <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. „Na zákla−<br />
de kolektívnych práv národov, národných<br />
menšín a etnických skupín im prislúcha<br />
samospráva vo všetkých záležitostiach, týka−<br />
júcich sa ich výlučne ako aj rovnoprávne spo−<br />
lurozhodovanie vo všetkých záležitostiach,<br />
týkajúcich sa aj ich.“ 21 Tento spoločný maďar−<br />
sko−slovenský dokument považuje samospráv−<br />
ny model za legitímny, resp. politicky reálny<br />
len v oblasti kultúry a školstva.<br />
2. časť menšinového programu MNI – pri−<br />
jatého 25. januára 1992 <strong>na</strong> VIII. sneme hnu−<br />
tia v Du<strong>na</strong>jskej Strede –, s názvom Menšino−<br />
vá samospráva, predstavovala v určitom<br />
zmysle modifikáciu predchádzajúceho kurzu<br />
v zmysle zosúladenia konsociačného a samo−<br />
správneho modelu. Ani po prijatí tohto prog−<br />
ramu sa však Maďarská občianska stra<strong>na</strong><br />
nechcela zaviazať k výlučnému presadzovaniu<br />
jedného modelu. Preto si stanovila za cieľ<br />
vytvorenie takého systému, v ktorom „by spo−<br />
ločné pôsobenie jednotlivých prvkov viedlo k<br />
takému výsledku, aký by sme mohli očakávať<br />
od fungovania menšinového samosprávneho<br />
modelu“. 22 Korene viacerých rozporuplných<br />
elementov, ktoré sú charakteristické pre časť<br />
programu týkajúcej sa samospráv, spočívali<br />
pravdepodobne v rozdielnych akcentoch libe−<br />
rálne a národne orientovaných frakcií v rámci<br />
vedenia strany. Jed<strong>na</strong>k úvod 2. časti aj <strong>na</strong>ďa−<br />
lej považoval samosprávny model len za čias−<br />
točné riešenie, avšak sotva o pár riadkov niž−<br />
šie – po kritike a odmietnutí konsociačného<br />
modelu – definoval menšinový program MOS<br />
svoj cieľ takto: „Podľa nášho názoru riešením,<br />
ktoré nespochybňuje právomoci vlády a záro−<br />
veň <strong>na</strong>pĺňa túžbu po doteraz len hmlisto for−<br />
mulovanej menšinovej autonómii, je vytvore−<br />
nie systému menšinových samospráv.“ 23<br />
K potrebným prvkom inštitucionálneho<br />
rámca realizácie menšinovej samosprávy<br />
zaraďoval program rozšírenie okruhu právo−<br />
mocí územnej samosprávy, vytvorenie doho−<br />
dovacích mechanizmov medzi regionálnymi<br />
samosprávami a regiónmi, avšak za rov<strong>na</strong>ko<br />
dôležité princípy považoval reformu verejnej<br />
správy, posilnenie hospodárskych, spoločen−<br />
ských, záujmových a kultúrnych organizácií<br />
menšín a transformáciu menšinových politic−<br />
kých subjektov <strong>na</strong> skutočné politické strany.<br />
Aj v neskorších programových dokumen−<br />
toch Maďarskej občianskej strany pretrvali<br />
prvky pragmatizmu charakteristické pre zmie−<br />
šaný model. Vychádzajúc z práva <strong>na</strong> združo−<br />
vanie územných samospráv, zaručeného člán−<br />
kom 66 Ústavy SR, stra<strong>na</strong> od začiatku pod−<br />
porovala založenie Združenia miest a obcí
Change language