Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Menšinový politický pluralizmus...<br />
97<br />
Aj v procese vzájomnej segregácie českého<br />
a slovenského národa, ktorého výsledkom bolo<br />
rozdelenie Československa, Maďari <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku viac stratili ako získali: i keď aj zázemie<br />
pražských federálnych orgánov sa v období<br />
<strong>1989</strong> – 1992 ukázalo ako veľmi slabé, predsa<br />
však federál<strong>na</strong> úroveň dokázala radikálny slo−<br />
venský <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmus dočasne udržať <strong>na</strong> uzde,<br />
resp. zamest<strong>na</strong>ť ho ťahanicami okolo rozdele−<br />
nia. Zároveň sa však menšiny vo federálnom<br />
zákonodarstve vo vzťahu k tvorbe menšino−<br />
vých zákonov museli sklamať aj vo svojich<br />
<strong>na</strong>jpesimistickejších očakávaniach, keď <strong>na</strong>prí−<br />
klad Federálne zhromaždenie – po zrušení<br />
ústavného záko<strong>na</strong> z roku 1968 o postavení<br />
národností – prijalo 9. januára 1991 <strong>na</strong>priek<br />
protestu menšinových poslancov novú Listinu<br />
základných práv a slobôd v znení, ktoré bolo<br />
krokom späť oproti predchádzajúcej praxi.<br />
Napriek tomu maďarské menšinové strany<br />
trvali až do konca <strong>na</strong> zachovaní federálneho<br />
štátu, pri rozdelení republiky považovali za<br />
jediný legitímny postup vypísanie referenda<br />
a proti jeho neuskutočneniu do poslednej chví−<br />
le protestovali. V situácii vyostrených česko−<br />
slovenských vzťahov <strong>na</strong> jeseň 1991 predložil 1.<br />
novembra poslanecký klub MKDH – Spoluži−<br />
tie v oboch snemovniach Federálneho zhro−<br />
maždenia návrh <strong>na</strong> uznesenie o vypísaní refe−<br />
renda s <strong>na</strong>sledujúcim textom: „Ste za zachova−<br />
nie kontinuity Českej a Slovenskej Federatív−<br />
nej Republiky, ako subjektu medzinárodného<br />
práva, v ktorej sa plne rešpektuje právo náro−<br />
dov, národných a etnických menším <strong>na</strong> seba−<br />
určenie vo forme samosprávnych republík,<br />
zemských celkov, územných a kultúrnych<br />
autonómií“ Odmietnutie a ignorovanie návrhu<br />
maďarských poslancov doko<strong>na</strong>le dokresľovalo<br />
obraz situácie nedoriešeného právneho posta−<br />
venia menšín v rozpadávajúcej sa česko−slo−<br />
venskej federácii. Zároveň sa jasne ukázal<br />
veľký odstup, ktorý českých a slovenských<br />
poslancov pripravujúcich sa <strong>na</strong> rozdelenie štátu<br />
oddeľoval od akceptácie myšlienky menšino−<br />
vých autonómií.<br />
Ústavu samostatného Slovenska prijala<br />
Slovenská národná rada 1. septembra 1992<br />
štyri mesiace pred samotným vyhlásením<br />
samostatnosti. Podľa toľko diskutovanej pre−<br />
ambuly prijali zákonodarcovia, odvolávajúc<br />
sa <strong>na</strong> „dedičstvo predkov“ a „<strong>na</strong> prirodzené<br />
právo národov <strong>na</strong> sebaurčenie“, Ústavu Slo−<br />
venskej republiky v mene kolektívneho práv−<br />
neho subjektu vyjadreného formou „My,<br />
národ slovenský“. Tento právny subjekt je<br />
však v ďalšom texte preambuly rozšírený slo−<br />
vami „spolu s príslušníkmi národnostných<br />
menšín a etnických skupín žijúcich <strong>na</strong> území<br />
Slovenskej republiky“, („teda my, občania<br />
Slovenskej republiky“). Odsek 3 článku 34<br />
ústavy stanovuje hranice výkonu práv národ−<br />
nostných menšín takto: „Výkon práv občanov<br />
patriacich k národnostným menšinám a etnic−<br />
kým skupinám zaručených v tejto ústave<br />
nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a<br />
územnej celistvosti Slovenskej republiky a k<br />
diskriminácii jej ostatného obyvateľstva.”<br />
Dôležitou časťou ústavy je štvrtá hlava,<br />
pojednávajúca o územnej samospráve, i keď v<br />
deväťdesiatych rokoch 20. storočia kompletný<br />
inštitucionálny systém územných samospráv<br />
pre absenciu záko<strong>na</strong> upravujúceho podmienky<br />
fungovania samospráv vyšších územných cel−<br />
kov ani nemohol byť dobudovaný. Jedno<br />
z ustanovení (menovite článok 66) upravujú−<br />
cich práva obcí, ktoré sú základom územnej<br />
samosprávy, explicitne umožňuje slobodné<br />
združovanie obcí: „Obec má právo združovať<br />
sa s inými obcami <strong>na</strong> zabezpečenie vecí spo−<br />
ločného záujmu.“ 19<br />
V ostatných rokoch sa v súvislosti so slo−<br />
venskou ústavou viackrát ukázalo, že základ−<br />
né práva ňou garantované je možné obísť<br />
vykonávacími zákonmi alebo dokonca podzá−<br />
konnými normami (<strong>na</strong>riadeniami, vyhláška−<br />
mi). Aj o väčšine ustanovení upravujúcich<br />
práva menšín sa potvrdilo, že neboli zásadnou<br />
prekážkou <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listickej politickej praxe.<br />
Ambivalentné formulácie zákonov upravujú−<br />
cich používanie štátneho jazyka a jazykov<br />
menšín <strong>na</strong>hrávajú tým silám, ktoré poukazu−<br />
júc <strong>na</strong> domnelé ohrozovanie suverenity<br />
a integrity štátu, neustále krimi<strong>na</strong>lizujú s<strong>na</strong>hy<br />
maďarskej menšinovej komunity o akúkoľvek<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language