Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
96 László Szarka<br />
vplyvom sa mohlo z<strong>na</strong>čne urýchliť aj zjedno−<br />
tenie troch maďarských parlamentných strán.<br />
Spolupráca vo vnútri Maďarskej koalície,<br />
ktorá vznikla roku 1994 ako volebné spoje−<br />
nectvo, sa počas tretej vlády Vladimíra Mečia−<br />
ra prehĺbila, či už v parlamentnej práci, v prí−<br />
prave a realizácii komárňanských zhromažde−<br />
ní, pri pravidelnom informovaní európskych<br />
inštitúcií o situácii v oblasti menšinových práv<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, alebo v procese inštitucio<strong>na</strong>lizá−<br />
cie maďarsko−maďarskej spolupráce (t. j. spolu−<br />
práce medzi predstaviteľmi Maďarskej republi−<br />
ky a maďarských menšinových komunít žijú−<br />
cich v susedných štátoch). Tento proces, ktorý<br />
nebol ušetrený ani mnohých vnútorných <strong>na</strong>pä−<br />
tí a sporov, avšak bol urýchlený spádom uda−<br />
lostí roku 1998, viedol <strong>na</strong>pokon k rozhodnutiu<br />
o zjednotení troch maďarských strán.<br />
2.4. Experimentálne strany, stranícke<br />
zárodky a iniciatívy<br />
V rade maďarských menšinových strán treba<br />
ešte spomenúť Maďarskú ľudovú stranu (MĽS),<br />
ktorú privolal k životu v lete 1991 Gyula<br />
Popély. Iniciatíva poslancov, ktorí sa regrutova−<br />
li z bývalých členov Spolužitia, resp. z vyššie<br />
uvedených poslancov vylúčených z MKDH –<br />
tvrdo kritizujúc hlasovanie poslancov SNR za<br />
koalíciu MKDH – Spolužitie pri schvaľovaní<br />
jazykového záko<strong>na</strong>, odsudzujúc ich priprave−<br />
nosť ku „kompromisom hraničiacim s bezzása−<br />
dovosťou“ – si jed<strong>na</strong>k stanovila za cieľ ponúk−<br />
nuť priestor pre radikálne politizovanie <strong>na</strong><br />
národnostnej báze, jed<strong>na</strong>k sa s<strong>na</strong>žila seriózne<br />
realizovať svoju ambíciu vytvorenia ľudovej<br />
strany, do ktorej by sa mohli integrovať národ−<br />
ne orientované sily ostatných strán a hnutí a tá<br />
voličská základňa, pre ktorú z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la ochra−<br />
<strong>na</strong> kresťanských a národných záujmov <strong>na</strong>jdôle−<br />
žitejšiu politickú hodnotu. Napriek tomu prog−<br />
ram strany ostal v rovine všeobecných konšta−<br />
tácií. Skutočnosť, že zástupcovia MĽS sa <strong>na</strong><br />
kandidátke dvoj−, resp. trojkoalície maďarských<br />
strán vo voľbách 1992 – 1994 nedostali <strong>na</strong> zvo−<br />
liteľné miesta, zabránilo jej zakladateľom, aby<br />
sa ich názorom dostalo publicity v parlamen−<br />
te. 17 Fiasko Maďarskej ľudovej strany bolo sig−<br />
nálom, že zjednotenie, ktoré si želala aj volič−<br />
ská základňa, sa už ani v roku 1991 nedalo<br />
<strong>na</strong>oktrojovať zvonka, zakladaním umelo vytvo−<br />
rených strán – zjednotenie mohlo byť podopre−<br />
té len vzájomnou dohodou troch parlamentných<br />
strán s reálnou voličskou základňou.<br />
V druhom roku tretej vlády Vladimíra<br />
Mečiara, <strong>na</strong> jeseň 1995, vzniklo za výdatnej<br />
podpory slovenského premiéra Maďarské<br />
ľudové hnutie za zmierenie a prosperitu<br />
(MĽHZP), ktoré sa deklarovalo ako ľavicové<br />
hnutie. Jeho vedúcimi predstaviteľmi boli zo<br />
Spolužitia vylúčený György Gyimesi a býva−<br />
lý vedúci tajomník ÚV Csemadoku za husá−<br />
kovského režimu István György. Po neúspe−<br />
chu vo voľbách 1998 sa zdalo, že hnutie<br />
zmizlo v prepadlisku politických dejín, no<br />
roku 2001 sa pod vedením Györgya Gyime−<br />
siho znovu zorganizovalo pod názvom Stra<strong>na</strong><br />
maďarských socialistov. Zároveň však <strong>na</strong>ďalej<br />
pôsobí aj druhá následnícka stra<strong>na</strong> Maďarské−<br />
ho ľudového hnutia za zmierenie a prosperitu<br />
s názvom Stra<strong>na</strong> maďarských socialistov <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> pod vedením Istvá<strong>na</strong> Györgya.<br />
3. BUDOVANIE KOMUNITNEJ IDENTI−<br />
TY, SAMOSPRÁVNOSŤ, KONCEPCIE<br />
AUTONÓMIE<br />
Zme<strong>na</strong> režimu v stredovýchodnej Európe síce<br />
z pohľadu vnímavosti <strong>na</strong> politické zmeny neza−<br />
stihla maďarské menšiny tohto regiónu úplne<br />
nepripravené, ale formulovanie a spresňovanie<br />
politických programov a cieľov bolo treba<br />
v podstate začať <strong>na</strong>novo. Maďarské opozičné<br />
(disidentské) menšinové hnutia osemdesiatych<br />
rokov sa väčšinou pohybovali v medziach<br />
ochrany politických a menšinových práv, resp.<br />
politiky rekriminácií. Maďarská menšinová au−<br />
tonómia – ako pojmovo a politicky nevymedze−<br />
ná optimál<strong>na</strong> práv<strong>na</strong> inštitúcia – samozrejme<br />
figurovala v menšinových programoch už v<br />
časoch komunistickej totality, veď od roku<br />
1918 bola požiadavka národnostnej samosprávy<br />
vždy v centre maďarských politických snáh.
Change language