Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Menšinový politický pluralizmus...<br />
95<br />
politickej organizácie, bol vzťah k Spolužitiu,<br />
predstavy prvého predsedu Kálmá<strong>na</strong> Janicsa o<br />
transformácii hnutia <strong>na</strong> samostatnú politickú<br />
stranu a <strong>na</strong>pokon nová elita hnutia, ktorá sa<br />
konštituovala počas kampane pred prvými<br />
slobodnými voľbami.<br />
Postavenie MKDH ako <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšej<br />
maďarskej politickej strany <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa<br />
budovalo postupne po vnútornej kríze roku<br />
1991, keď sa stal predsedom Béla Bugár, <strong>na</strong><br />
základe jeho programovej činnosti podporo−<br />
vanou cieľavedomou organizačnou prá−<br />
cou kruhu mladých intelektuálov (Pál Csáky,<br />
Pál Farkas, neskoršie Gyula Bárdos), ktorí sa<br />
k nemu pridali. Hnutie po svojej zakladajúcej<br />
schôdzi 16. marca 1990 uzavrelo volebnú<br />
koalíciu so Spolužitím, čo neskôr viedlo<br />
k mnohým vnútorným protirečeniam, polemi−<br />
kám a sporom. 13<br />
Podľa spomienok Pála Csákyho a Kálmá−<br />
<strong>na</strong> Janicsa bolo MKDH do volieb 1992<br />
v podstate vo vleku politiky, presadzovanej<br />
Spolužitím, nemalo vlastný koherentný hod−<br />
notový systém. Vedenie MKDH sa pokúsilo<br />
vplyv Spolužitia obmedziť. V tomto duchu <strong>na</strong><br />
republikovom sneme 13. apríla 1991<br />
v Galante, kde bol za predsedu znovu zvole−<br />
ný Béla Bugár, hnutie vylúčilo zo svojich<br />
radov Bélu Noviczkého, Ferenca Szőcsa<br />
a Olivéra Vargu, ktorí sa postavili proti poli−<br />
tickej línii vedenia MKDH a požadovali užšiu<br />
spoluprácu so Spolužitím. MKDH sa dištan−<br />
covalo od návrhu, aby jeho poslanci vytvori−<br />
li so Spolužitím spoločný parlamentný klub.<br />
Vznik Maďarskej trojkoalície uzavretej pred<br />
parlamentnými voľbami roku 1992, ktorej<br />
súčasťou sa stala aj Maďarská ľudová stra<strong>na</strong>,<br />
založená v lete 1991, síce prinútil Maďarskú<br />
občiansku stranu k samostatnej účasti vo voľ−<br />
bách, ale v danej situácii tento krok prispel k<br />
vytvoreniu transparentnejších, aj pre voličov<br />
lepšie čitateľnejších vzťahov medzi maďarský−<br />
mi menšinovými stra<strong>na</strong>mi. 14<br />
MKDH vo februári 1993 vypracovalo<br />
návrh záko<strong>na</strong> o právnom postavení národnost−<br />
ných menšín a etnických skupín <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>, ktorý je dodnes <strong>na</strong>jpodrobnejšou<br />
ucelenou predstavou o riešení právneho pos−<br />
tavenia menšín <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. 15<br />
K stabilizácii vnútornej situácie MKDH,<br />
k modernizácii jeho programu a k vytvoreniu<br />
všeobecných rámcov jeho ďalšieho politizova−<br />
nia došlo <strong>na</strong> 1. sneme hnutia 26. februára<br />
1994 v Du<strong>na</strong>jskej Strede. Tento snem sa<br />
ko<strong>na</strong>l po komárňanskom zhromaždení pred−<br />
staviteľov starostov a primátorov z južného<br />
Slovenska, ktoré bolo po roku <strong>1989</strong> <strong>na</strong>jmo−<br />
hutnejšou politickou mobilizačnou akciou<br />
maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Program sa<br />
zasadzoval o budovanie právneho štátu, trho−<br />
vého hospodárstva, súbežné budovanie decen−<br />
tralizovanej štátnej správy a orgánov územnej<br />
samosprávy, súril prípravu záko<strong>na</strong> o právnom<br />
postavení menšín, avšak nebol preniknutý<br />
duchom komárňanských dokumentov, <strong>na</strong>po−<br />
kon, neprevzal ani štruktúru menšinovej<br />
samosprávy z vyššie uvedeného návrhu<br />
MKDH. Súviselo to zrejme s hysterickými<br />
reakciami väčšinového spoločenstva <strong>na</strong><br />
komárňanské zhromaždenie, so zosilňovaním<br />
názorov, ktoré akúkoľvek zmienku o menši−<br />
novej autonómii interpretovali ako protištátny<br />
čin. 16 V rokoch 1994 – 1998 si MKDH nielen−<br />
že udržalo vlastnú tvár, ale <strong>na</strong>jmä v parla−<br />
mentnej práci prevzalo úlohu akéhosi centra,<br />
čím postupne získalo spomedzi troch maďar−<br />
ských parlamentných strán <strong>na</strong>jväčšiu podporu.<br />
V tomto vývoji zohrali svoju úlohu viaceré<br />
faktory: stagnácia MOS, postupné oslabova−<br />
nie ofenzívy Spolužitia – vrcholiacej pred<br />
komárňanským zhromaždením – <strong>na</strong> poli<br />
obhajoby menšinových práv a predkladania<br />
etnopolitických iniciatív, a <strong>na</strong>pokon posuny<br />
v akcentoch „politiky zahraničných Maďarov“<br />
novej budapeštianskej vlády po voľbách 1994<br />
v Maďarsku. Najvýz<strong>na</strong>mnejším faktorom však<br />
bol <strong>na</strong>jskôr záujem, neskôr sympatie sloven−<br />
skej protimečiarovskej opozície prejavené<br />
smerom k politickej línii Bélu Bugára. Nie−<br />
ktorí a<strong>na</strong>lytici túto líniu hodnotili ako rovno−<br />
vážny politický postoj otvorený voči kompro−<br />
misom, v skutočnosti sa pritom začalo budo−<br />
vanie akéhosi politického centra, ktorého<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language