Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
94 László Szarka<br />
koaličnú dohodu s Maďarským kresťanskode−<br />
mokratickým hnutím, ktoré vzniklo 19.<br />
marca. Spoluprácu týchto dvoch maďarských<br />
hnutí neustále <strong>na</strong>rúšali osobné a koncepčné<br />
spory, <strong>na</strong>priek tomu však ich dvojkoalícia zís−<br />
kala vo voľbách 8,66 % hlasov a mohla tak<br />
vyslať do Federálneho zhromaždenia12 svo−<br />
jich poslancov. V Slovenskej národnej rade<br />
obsadila koalícia 14 poslaneckých kresiel.<br />
Spolužitie získalo 12 mandátov – 5 v Prahe<br />
a 7 v Bratislave. Už prvé demokratické voľby<br />
ukázali, že volebný zákon bude dôležitým<br />
nástrojom akejkoľvek (česko−)slovenskej<br />
vlády <strong>na</strong> regulovanie manévrovacieho priesto−<br />
ru menšinových strán. Rámcové podmienky<br />
vymedzené volebným zákonom nútili k spo−<br />
lupráci od začiatku aj maďarské strany, ktoré<br />
mali pritom medzi sebou vážne spory. 10<br />
Ústredné miesto medzi politickými cieľmi<br />
Spolužitia od začiatku zaujímali témy budo−<br />
vania systému samospráv a požiadavka men−<br />
šinovej školskej a kultúrnej autonómie.<br />
Namiesto sústredenia sa <strong>na</strong> realizáciu per−<br />
spektívnych cieľov však bolo potrebné veno−<br />
vať čoraz viac pozornosti odrážaniu tlaku<br />
<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listických síl, ohrozujúcich právne sta−<br />
tus quo menšinových komunít, čo vyústilo do<br />
veľmi vážnych sporov pri diskusiách o rieše−<br />
ní ústavnoprávneho postavenia národnostných<br />
menšín. 11<br />
Spolužitie prispelo k zvýšeniu funkčnosti<br />
maďarského menšinového pluralizmu v troch<br />
základných otázkach. Jed<strong>na</strong>k vďaka povaho−<br />
vému a principiálnemu radikalizmu Miklósa<br />
Durayho, resp. jeho schopnostiam určovať<br />
chod udalostí, nedokázali vzmáhajúce sa slo−<br />
venské <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listické sily počas troch vlád<br />
Vladimíra Mečiara zah<strong>na</strong>ť maďarskú menšinu<br />
do bezvýchodiskovej obrannej pozície, v kto−<br />
rej by rezignovala <strong>na</strong> svoje práva a vôľu<br />
zachovať si identitu. Zoči−voči útokom <strong>na</strong><br />
svoje jazykové, kultúrne práva a atribúty<br />
národnostnej identity sa menšinová komunita<br />
postavila veľmi rozhodne a organizovane, ba<br />
čo viac, vo vzťahu k týmto otázkam prinútila<br />
aj tri maďarské strany ku koordinovanému<br />
a jednotnému postupu. Na druhej strane sa<br />
Spolužitie s<strong>na</strong>žilo ideál jednotného maďarské−<br />
ho menšinového politizovania, zoceleného<br />
počas tretej vlády Vladimíra Mečiara, posta−<br />
viť ako ústrednú otázku vzťahu troch maďar−<br />
ských strán. Smerom k slovenským stranám<br />
mali totiž zvyšné dve maďarské parlamentné<br />
strany vybudované oveľa širšie a organizova−<br />
nejšie kontakty ako Spolužitie. Fakt, že koa−<br />
lícia Spolužitia a MKDH bola pred každými<br />
voľbami potvrdená, a aj pôsobenie poslancov<br />
oboch hnutí v parlamente bolo vždy zosúla−<br />
dené, bol smerom k väčšinovému spoločen−<br />
stvu zároveň z<strong>na</strong>kom vnútornej solidarity<br />
a kohézie menšinového spoločenstva, ktorá sa<br />
prejavovala aj v disciplinovanosti maďarskej<br />
voličskej základne. A <strong>na</strong>pokon Miklósom<br />
Duraym deklarovaná požiadavka <strong>na</strong> priz<strong>na</strong>nie<br />
štatútu „partnerského národa“ (társnemzet)<br />
maďarskej komunite <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> jednoz<strong>na</strong>č−<br />
ne <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čila, že aj Spolužitie považuje za<br />
svoj konečný cieľ riešenie otázky rovnopráv−<br />
nosti národnostných spoločenstiev, resp. túto<br />
rovnoprávnosť zaručujúceho systému samo−<br />
správnych inštitúcií v rámci Slovenskej<br />
republiky, aj keď akcentuje iné prvky a<br />
iné prostriedky. 12<br />
2.3. Maďarské kresťanskodemokratické<br />
hnutie<br />
Okolnosti vzniku Maďarského kresťanskode−<br />
mokratického hnutia neboli doteraz preskú−<br />
mané a odokryté do tej miery, ako je tomu<br />
v prípade vyššie uvedených dvoch strán.<br />
Popri nevýrazných pokusoch o zakladanie<br />
kresťanskodemokratických klubov, podporo−<br />
vaných aj MNI, sa v činnosti zakladateľov<br />
maďarskej sekcie slovenského Kresťanskode−<br />
mokratického hnutia – Pétera Püspökiho<br />
Nagya, Lászlóa Rajczyho, Ferenca Szőcsa<br />
a viacerých ďalších, spočiatku prelí<strong>na</strong>la apoli−<br />
tická, v podstate náboženská orientácia so<br />
vzormi kresťanskodemokratického, národne<br />
orientovaného politizovania. Rozhodujúcimi<br />
faktormi, ktoré hnutie v procese vnútorných<br />
diskusií posunuli smerom k charakteru národ−<br />
ne orientovanej, kresťanskodemokratickej
Change language