Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Menšinový politický pluralizmus...<br />
93<br />
Nový strategický program strany s<br />
názvom Úcta k realite, prijatý roku 1995, sta−<br />
novil za <strong>na</strong>jdôležitejší cieľ vytvorenie podmie−<br />
nok spolupráce s národne umiernenými demo−<br />
kratickými politickými silami väčšinového<br />
národa. Maďarsko−slovenská spolupráca sa<br />
týmto stala ústredným, taktickým prvkom<br />
alter<strong>na</strong>tívy voči mečiarovskej predstave<br />
výlučne národného štátu: „Musíme vypraco−<br />
vať takú alter<strong>na</strong>tívu, ktorá neuráža tieto slo−<br />
venské národné záujmy a nepodnecuje [...]<br />
tieto dva tábory (národné a demokratické slo−<br />
venské strany – L. Sz.) k tomu, aby zanevre−<br />
li <strong>na</strong> demokratické minimum a uzavreli doho−<br />
du medzi sebou <strong>na</strong>vzájom a nie s <strong>na</strong>mi.<br />
Naším záujmom je vybojovať pre maďarské<br />
politické subjekty <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> priaznivú<br />
dohodovaciu pozíciu...“ 8<br />
MOS vo svojich programoch poukázala <strong>na</strong><br />
pascu skrytú v stratégii „večnej menšinovej<br />
opozície“. Zo skúseností s čoraz bezohľadnej−<br />
ším protimenšinovým kurzom mečiarovského<br />
režimu vyvodila také po<strong>na</strong>učenie, že bez spo−<br />
jenectva s väčšinovými stra<strong>na</strong>mi menšinové<br />
strany samotné nebudú nikdy schopné si<br />
vynútiť taký vnútropolitický zvrat, ktorý by<br />
bol v súlade so záujmami komunity, ktorú<br />
reprezentujú. Toto poz<strong>na</strong>nie sa ukázalo ako<br />
veľmi dôležité v politickej situácii vzniknutej<br />
po schválení mečiarovskej novely volebného<br />
záko<strong>na</strong>, keď po nútenom splynutí maďarských<br />
strán bolo potrebné vypracovať aj novú, spo−<br />
ločnú menšinovú stratégiu.<br />
MOS, uvedomujúc si vôľu väčšiny maďar−<br />
ských voličov, si zjednotenie troch maďarských<br />
strán v novej situácii po prijatí mečiarovského<br />
volebného záko<strong>na</strong> predstavovala vo forme<br />
spolkovej strany, ktorá by umožnila pretrvanie<br />
ideologických a politických prúdov pôvodných<br />
strán vo forme platforiem, ako aj vytvorenie a<br />
udržanie spolkovej štruktúry strany.<br />
2.2. Politické hnutie Spolužitie<br />
Začiatkom decembra <strong>1989</strong> sa zo študijného<br />
pobytu v Spojených štátoch vrátil Miklós<br />
Duray. Vďaka svojej organizačnej a riadiacej<br />
činnosti v hnutí <strong>na</strong> ochranu práv maďarskej<br />
menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> pred rokom <strong>1989</strong>,<br />
ktoré režim „odmenil“ dvoma zatknutiami<br />
a súdnym procesom, bol vtedy už medziná−<br />
rodne známym činiteľom. Ako účastník praž−<br />
ských rokovaní o zostavení federálnej vlády<br />
však bol okamžite konfrontovaný s odmieta−<br />
vým postojom novej československej moci.<br />
V súvislosti so stratégiou a politickou praxou<br />
MNI vyslovil Miklós Duray tri výhrady kon−<br />
cepčného charakteru. Politizovanie MNI ako<br />
„spoločníka“ VPN nepovažoval za dobré rie−<br />
šenie ani len z krátkodobého pohľadu. Za<br />
nevyhnutný predpoklad vstupovania do sub−<br />
stantívnych partnerských vzťahov s väčšino−<br />
vou spoločnosťou považoval to, aby boli z jej<br />
strany rešpektované princípy ochrany menšín<br />
a rozvoja menšinovej komunity, Ďalej, za <strong>na</strong>j−<br />
vhodnejšiu formu reprezentáciu záujmov<br />
menšín či občanov žijúcich v regiónoch obý−<br />
vaných menši<strong>na</strong>mi považoval strešnú masovú<br />
organizáciu (politické hnutie), ktorá nie je<br />
zviazaná s nijakým vyhraneným ideologic−<br />
kým prúdom.<br />
Po razantnom nástupe Miklósa Durayho,<br />
podporovaného celoštátnym vedením aj regio−<br />
nálnymi štruktúrami Csemadoku bolo Politic−<br />
ké hnutie Spolužitie – <strong>na</strong>priek nevôli MNI –<br />
27. februára, resp. 1. marca 1990 oficiálne<br />
zaregistrované. Politické hnutie Spolužitie,<br />
svojím charakterom <strong>na</strong>jviac sa približujúce<br />
klasickým etnickým stranám, si stanovilo za<br />
cieľ zastupovať všetky národnostné menšiny<br />
v Československu a do centra svojej činnosti<br />
postavilo predovšetkým ochranu ich záujmov.<br />
Do práce v hnutí sa od začiatku zapojili aj<br />
predstavitelia poľskej menšiny z okolia<br />
Těší<strong>na</strong>. Na zakladajúcom sneme Spolužitia<br />
31. marca bol ich zástupca Stanislava Gawlik<br />
dokonca zvolený za jedného z podpredsedov<br />
hnutia. 9<br />
I keď sa Spolužitie samo definovalo ako<br />
neideologické hnutie <strong>na</strong> ochranu záujmov<br />
menšín, od začiatku bolo jednoz<strong>na</strong>čné, že sú<br />
mu vlastné kresťanskodemokratické hodnoty.<br />
V súlade s touto orientáciou uzavrelo Spolu−<br />
žitie v rámci príprav <strong>na</strong> voľby 31. marca 1990<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language