Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
92 László Szarka<br />
va s<strong>na</strong>žila o presadenie konsociačného modelu<br />
spoločného vládnutia s demokratickými silami<br />
väčšinového národa. Reálnosť ďalšieho spoloč−<br />
ného postupu, <strong>na</strong>dväzujúceho <strong>na</strong> počiatočné<br />
úspechy, však bola spochybnená jed<strong>na</strong>k<br />
v dôsledku razantnej diferenciácie slovenskej<br />
politickej scény a nástupu extrémnych <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>−<br />
listických síl, jed<strong>na</strong>k kvôli rýchlemu rastu<br />
popularity dvoch ďalších maďarských hnutí –<br />
Spolužitia a Maďarského kresťanskodemokra−<br />
tického hnutia, ktoré vznikli <strong>na</strong> jar 1990.<br />
O strategických predstavách, racionálnych sta−<br />
noviskách a operatívnych a<strong>na</strong>lýzach, vychádza−<br />
júcich z multikultúrneho prístupu k riešeniu<br />
národnostnej otázky, založenom <strong>na</strong> liberálnom<br />
svetonázore vedúcich predstaviteľov MNI,<br />
vyšlo zakrátko <strong>na</strong>javo, že nie sú celkom vhod−<br />
né pre riešenie čoraz častejšie vznikajúcich<br />
konfliktných situácií. Politické strany sloven−<br />
skej väčšiny – bez výnimky – začali čoraz viac<br />
inklinovať k legitimačnej báze národného štátu,<br />
čo permanentná česko−slovenská ústavnopráv−<br />
<strong>na</strong> kríza ešte viac urýchlila.<br />
Parlamentné voľby 8. – 9. jú<strong>na</strong> 1990 síce<br />
koalícii VPN a MNI ešte priniesli víťazstvo<br />
so ziskom 29 % hlasov, no vyhrotený politic−<br />
ký boj okolo jazykového záko<strong>na</strong> už zreteľne<br />
<strong>na</strong>z<strong>na</strong>čil rezervy predčasne <strong>na</strong>rodeného kon−<br />
sociačného modelu. Rozpadom VPN roku<br />
1991, postupným rastom vplyvu Hnutia za<br />
demokratické Slovensko pod vedením Vladi−<br />
míra Mečiara a zavŕšením ústavnej krízy roz−<br />
delením Československa vznikla situácia, pre<br />
riešenie ktorej neboli liberálne konsociačné<br />
predstavy MNI vonkoncom použiteľné.<br />
VII. snem MNI v marci 1991 prijal nové<br />
stanovy, ktoré mali pripraviť pôdu k premene<br />
hnutia <strong>na</strong> skutočnú politickú stranu. Novým<br />
predsedom sa stal László A. Nagy. V krátko<br />
trvajúcej vláde Já<strong>na</strong> Čarnogurského, ktorá<br />
<strong>na</strong>stúpila po páde Mečiarovej vlády, MNI<br />
figurovala ako samostatný koaličný partner,<br />
jej predstavitelia zastávali dve miesta námes−<br />
tníkov ministra a jedno miesto podpredsedu<br />
vlády. Na VIII. sneme MNI v januári 1992,<br />
ktorým sa zavŕšilo obdobie transformácie<br />
hnutia <strong>na</strong> stranu, sa MNI sa premenovala <strong>na</strong><br />
Maďarskú občiansku stranu (MOS) a prijala aj<br />
nový program, ktorého viaceré prvky sa stali<br />
aktuálnymi úlohami až v koaličnej vláde za<br />
účasti politickej reprezentácie maďarskej men−<br />
šiny po roku 1998. Všeobecný program z roku<br />
1992, ktorý bol prijatý pod názvom Sloboda<br />
a zodpovednosť, ako aj špecifický menšinový<br />
program pod názvom Bohatá menši<strong>na</strong> je takou<br />
komplexnou a<strong>na</strong>lýzou situácie a sumarizáciou<br />
úloh, ktorou sa v posledných rokoch existen−<br />
cie československého štátu MOS podujala<br />
zarámcovať možnosti výkonu menšinovej poli−<br />
tiky. V programe sa <strong>na</strong>vrhuje ustanoviť úze−<br />
mia, kde je zastúpenie Maďarov, resp. prísluš−<br />
níkov iných národnostných menšín vyššie ako<br />
5 %, za etnicky zmiešané zóny, ktorých oso−<br />
bitné záujmy by sa mali v procese územno−<br />
správnej reformy čo <strong>na</strong>jviac zohľadniť. MOS v<br />
programe <strong>na</strong>vrhovala aj vypracovanie osobit−<br />
ného štatútu dvojjazyčnej zóny. 6<br />
Zvláštnu pozornosť si zasluhuje aj predsta−<br />
va MOS o fungovaní medzičasom vzniknutého<br />
systému viacerých menšinových strán. MOS,<br />
ktorá bola roku 1992 odsunutá <strong>na</strong> tretie miesto<br />
z hľadiska veľkosti voličskej základne, považo−<br />
vala za kľúčový princíp spolupráce „dohodu<br />
nezávislých politických subjektov“, v záujme<br />
zabezpečenia vzájomného uz<strong>na</strong>nia suverenity<br />
jednotlivých strán, nestrannosť, apolitickosť<br />
a neideologický charakter menšinovej kultúry,<br />
školstva, tlače a občianskeho sektoru. V otáz−<br />
kach súvisiacich s menšinovým spoločenstvom<br />
považoval program za <strong>na</strong>jdôležitejšiu úlohu<br />
taktiež neustálu s<strong>na</strong>hu o konsenzus. 7<br />
MOS sa roku 1992 svojím volebným<br />
výsledkom 2,29 %, predstavujúcim 23,58 %<br />
hlasov udelených maďarským stranám, nedo−<br />
stala ani do federálneho parlamentu, ani do<br />
Slovenskej národnej rady. V dôsledku tejto<br />
skutočnosti bolo potrebné opätovne prehodno−<br />
tiť politickú stratégiu strany. V parlamentných<br />
voľbách 1994 bola MOS nútená prijať veľmi<br />
nevýhodnú koaličnú zmluvu s koalíciou<br />
MKDH – Spolužitie. Len takýto krok jej<br />
zaručoval „prežitie“, a zároveň dohoda pri−<br />
spela ku konsolidácii maďarského menšinové−<br />
ho straníckeho pluralizmu <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.
Change language