Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Menšinový politický pluralizmus...<br />
91<br />
2. VZNIK MAĎARSKÉHO MENŠINOVÉ−<br />
HO STRANÍCKEHO PLURALIZMU<br />
Je historickým faktom, že Maďarská nezávis−<br />
lá iniciatíva, ktorá vznikla 18. novembra <strong>1989</strong><br />
v Šali, bola prvým politickým hnutím v Čes−<br />
koslovensku v nových podmienkach. Károly<br />
Tóth, László A. Nagy ako aj László Öllös,<br />
László Gyurovszky a iní, ktorí sa aktívne<br />
zapájali do práce Výboru <strong>na</strong> ochranu práv, už<br />
dlhší čas predtým udržiavali kontakty so slo−<br />
venskými opozičnými skupi<strong>na</strong>mi a intelektu−<br />
álmi. Podľa svedectva pamätníkov <strong>na</strong> zaklada−<br />
júcej schôdzi v Šali bol Károly Tóth jediný,<br />
ktorý <strong>na</strong>liehal, aby sa hnutie prezentovalo ako<br />
politická stra<strong>na</strong>, ostatní účastníci preferovali<br />
model opozičného hnutia, podobného tým, čo<br />
pôsobili v období komunistickej totality. Po<br />
zverejnení správ o pražských udalostiach<br />
Maďarská nezávislá iniciatíva ako prvá orga−<br />
nizácia <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> uvítala založenie<br />
Občanského fóra. MNI vo svojom vyhlásení<br />
z 20. novembra, ktoré možno hodnotiť ako<br />
prvú politickú sebaidentifikáciu, vyjadrila <strong>na</strong>j−<br />
dôležitejšie ciele aktuálnej politiky a <strong>na</strong>júčin−<br />
nejšie metódy <strong>na</strong> ich dosiahnutie takto:<br />
„...podpora zdola budovanému demokratizač−<br />
ného procesu v Československu, zapojenie sa<br />
do celospoločenského dialógu, zastupovanie<br />
maďarskej národnostnej menšiny v tomto dia−<br />
lógu“. 3 V ten istý deň sa Maďarská nezávislá<br />
iniciatíva pripojila k masovému politickému<br />
hnutiu slovenskej demokratickej revolúcie<br />
– Verejnosti proti násiliu, deklarujúc tým, že<br />
spomedzi cieľov hnutia za prvoradý považuje<br />
prechod k demokracii a úzku spoluprácu<br />
s väčšinovými politickými hnutiami považuje<br />
za <strong>na</strong>jschodnejšiu cestu <strong>na</strong>plnenia tohto cieľa.<br />
2.1. Konsociačný model MNI (MOS)<br />
V revolučnom rozmachu prvých mesiacov po<br />
17. novembri sa stratégia a taktika zvolená<br />
predstaviteľmi MNI ukazovala ako mimoriad−<br />
ne úspešná, veď hnutiu sa podarilo presadiť<br />
svojich zástupcov do mnohých vládnych, par−<br />
lamentných a verejných pozícií <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Za úspech možno považovať aj skutočnosť, že<br />
zo spektra rozličných politických smerov,<br />
ktoré sa po revolúcii <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> vynorili,<br />
<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listicko−šovinistické sily sprvoti nezís−<br />
kali výz<strong>na</strong>mné postavenie. Bolo tomu tak aj<br />
vďaka tomu, že medzi predstaviteľmi VPN<br />
a MNI sa predovšetkým <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej úrovni<br />
vedenia, ale i <strong>na</strong> lokálnej úrovni základných<br />
organizácií vytvorila veľmi úzka spolupráca.<br />
Čoskoro však aj MNI skúsila <strong>na</strong> vlastnej<br />
koži úskalia politickej taktiky, ktorá rezignuje<br />
<strong>na</strong> samostatné, nezávislé menšinové politizova−<br />
nie. Nomináciu Miklósa Durayho do funkcie<br />
ministra pre národnosti federálnej vlády, pred−<br />
loženú MNI, totiž <strong>na</strong> rokovaniach v Prahe – po<br />
uplatnení veta povereného ministerského pred−<br />
sedu Mariá<strong>na</strong> Čalfu – nepodporili ani poslanci<br />
Občanského fóra, ani poslanci VPN. Navyše,<br />
odmietli aj myšlienku vytvorenia ministerstva<br />
pre menšiny a tým aj koncepciu pozdvihnutia<br />
riešenia problematiky národnostných menšín<br />
<strong>na</strong> federálnu úroveň. 4 VPN a MNI zverejnili<br />
21. januára 1990 spoločné vyhlásenie, v kto−<br />
rom boli <strong>na</strong>črtnuté kontúry strategického part−<br />
nerstva nového typu medzi politickou elitou<br />
slovenskej väčšiny a maďarskej menšiny. Pre−<br />
ko<strong>na</strong>ním liberálnej doktríny individuálnych<br />
práv, uz<strong>na</strong>júc kolektívne práva národnostných<br />
menšín, deklarovali VPN a MNI aj právo<br />
národnostných menšín <strong>na</strong> vlastnú samosprávu.<br />
„Na základe kolektívnych práv národov,<br />
národných menšín a etnických skupín im pri−<br />
slúcha samospráva vo všetkých záležitostiach,<br />
týkajúcich sa ich výlučne ako aj rovnoprávne<br />
spolurozhodovanie vo všetkých záležitostiach,<br />
týkajúcich sa aj ich.“ 5<br />
Prvý snem MNI, ktorá bola zaregistrovaná<br />
27. februára 1990 ako prvá politická organizá−<br />
cia ponovembrového Slovenska, sa ko<strong>na</strong>l 23. –<br />
24. februára v Komárne. Za predsedu hnutia<br />
bol zvolený Károly Tóth. O mesiac neskoršie,<br />
31. marca v Tor<strong>na</strong>li, snem MNI rozhodol<br />
o tom, že do júnových parlamentných volieb<br />
postaví spoločnú kandidátku s VPN. V prostre−<br />
dí nevypočítateľne vrtošivých a rýchlo sa pola−<br />
rizujúcich ponovembrových stranícko−politic−<br />
kých pomerov sa Maďarská nezávislá iniciatí−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language