Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
90 László Szarka<br />
maďarskej národnostnej menšiny v Českoslo−<br />
vensku (<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>) v 20. storočí patrila<br />
zme<strong>na</strong> režimu a mocenského systému v roku<br />
<strong>1989</strong> bezpochyby medzi <strong>na</strong>jpozitívnejšie uda−<br />
losti, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, že v oblasti men−<br />
šinovej politiky bola poz<strong>na</strong>čená ambivalent−<br />
ným vývojom, rozporuplnými dôsledkami<br />
a mnohými negatívnymi sprievodnými z<strong>na</strong>k−<br />
mi.<br />
Postupná likvidácia totalitných pomerov<br />
štátostrany totiž pri<strong>na</strong>vrátila možnosť slobod−<br />
ného občianskeho organizovania sa, budova−<br />
nia prirodzených komunít, poskytla priestor<br />
<strong>na</strong> artikuláciu požiadaviek <strong>na</strong> presadenie prin−<br />
cípu samosprávnosti a kultúrneho, politického<br />
a ekonomického zrovnoprávnenia menšín.<br />
Predtucha postupnej asimilácie mohla byť<br />
<strong>na</strong>hradená reálnymi dlhodobými predstavami<br />
budovania menšinovej komunity. V posled−<br />
nom desaťročí 20. storočia však v praxi čes−<br />
koslovenskej menšinovej politiky silne rezo−<br />
novali národnoštátne reflexy z obdobia medzi<br />
dvoma svetovými voj<strong>na</strong>mi. V oblasti uplatňo−<br />
vania jazykových a školských práv menšín to<br />
bolo zdrojom mnohých konfliktov.<br />
Jed<strong>na</strong>ko, vďaka zrýchlenému procesu<br />
európskej integrácie, postupne sa zdoko<strong>na</strong>ľu−<br />
júcemu systému medzinárodných právnych<br />
noriem <strong>na</strong> ochranu menšín, faktu, že menši−<br />
nové strany sa dostali do vlády a že hranice<br />
medzi štátmi sa stali čoraz priechodnejšími,<br />
môžeme hodnotiť prvé desaťročie po zmene<br />
režimu ako akési prechodné obdobie. Aj keď<br />
v mnohých štátoch nášho regiónu sa vytvore−<br />
nie partnerských vzťahov medzi väčšinovým<br />
a menšinovým spoločenstvom a odstránenie<br />
mantinelov národných štátov ešte aj dnes zdá<br />
vzdialenou perspektívou, pohyb týmto sme−<br />
rom je predsa len čoraz viac zreteľný.<br />
V rade revolučných zmien, ktoré prehrme−<br />
li stredovýchodnou Európou v rokoch <strong>1989</strong> –<br />
1990 bol – po zbúraní berlínskeho múru –<br />
mocenský zvrat v Československu, ktorý sa<br />
začal 17. novembra <strong>1989</strong> pražskou študent−<br />
skou demonštráciou a výzvou pražských<br />
závodov <strong>na</strong> štrajk, posledným v západnej<br />
časti sovietskeho bloku. Husákovský režim,<br />
<strong>na</strong>stolený po potlačení pokusu o reformy<br />
v rokoch 1968 – 1969 spojených s menom A.<br />
Dubčeka, sa po dvadsiatich rokoch neobme−<br />
dzeného vládnutia zrútil za niekoľko dní. Poli−<br />
tická elita, ktorá stála v čele zmeny režimu v<br />
Československu, sa regrutovala z predstavite−<br />
ľov a prívržencov Charty 77 a iných opozič−<br />
ných politických, ochranárskych a cirkevných<br />
hnutí, z reformných komunistov z roku 1968<br />
a z predstaviteľov veľmi umierneného krídla<br />
Komunistickej strany Československa.<br />
Občanské fórum (OF) pod vedením Václava<br />
Havla a Jiřího Diensbiera v Čechách a Verej−<br />
nosť proti násiliu (VPN) pod vedením Fedora<br />
Gála, Já<strong>na</strong> Budaja a Mila<strong>na</strong> Kňažka <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku vznikli v novembri <strong>1989</strong> ako masové<br />
(neideologické) strany. 2<br />
Pri skúmaní vývoja politiky maďarských<br />
menšinových strán od roku <strong>1989</strong> až po vznik<br />
Strany maďarskej koalície roku 1998, sa<br />
sústredíme <strong>na</strong> tri okruhy otázok:<br />
– Aké boli vnútorné a vonkajšie príčiny<br />
toho, že v zmienenom období vznikli v pros−<br />
tredí maďarskej menšiny až tri parlamentné<br />
a dve mimoparlamentné strany Čo boli pred−<br />
nosti, resp. nevýhody tohto krátkeho obdobia<br />
menšinového straníckeho pluralizmu Ktoré<br />
črty spájali, či <strong>na</strong>opak, odlišovali Maďarskú<br />
nezávislú iniciatívu (MNI), Politické hnutie<br />
Spolužitie a Maďarské kresťanskodemokratic−<br />
ké hnutie (MKDH) <strong>na</strong> úrovni politických<br />
programov a konkrétnych politických krokov,<br />
aké formy spolupráce sa medzi týmito politic−<br />
kými subjektmi vytvorili<br />
– Aký bol ich vzťah k modelu samosprá−<br />
vy ako optimálnej alter<strong>na</strong>tíve budovania men−<br />
šinovej komunity a presadzovania menšino−<br />
vých práv, aké boli ich predstavy o autonó−<br />
mii a ako sa im darilo tieto predstavy zladiť<br />
– A <strong>na</strong>pokon, ako sa zmenil vzájomný<br />
vzťah troch maďarských strán a ich vzťah<br />
k slovenským stranám pod vplyvom otvorenej<br />
protimenšinovej politiky tretej vlády Vladimí−<br />
ra Mečiara (1994 – 1998) a do akej miery<br />
ovplyvnili tieto zmeny zjednotenie maďar−<br />
ských strán roku 1998
Change language