Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

LÁSZLÓ SZARKA
MENŠINOVÝ POLITICKÝ PLURALIZMUS A BUDOVANIE
KOMUNITNEJ IDENTITY MAĎARSKEJ MENŠINY
ČINNOSŤ MAĎARSKÝCH STRÁN NA SLOVENSKU V ROKOCH 1989 – 1998
Kľúčové slová: maďarské menšinové strany – Maďarská nezávislá iniciatíva (Maďarská občianska strana);
Maďarské kresťanskodemokratické hnutie; Politické hnutie Spolužitie; samosprávny princíp; koncepcie
autonómie; komárňanské zhromaždenie, tretia vláda Vladimíra Mečiara.
1. PREDCHÁDZAJÚCI VÝVOJ
V rokoch 1969 až 1989 vládol vo vtedajšom
Československu režim, ktorého politická prax
bola preniknutá neostalinistickými a silnými
štátno−nacionalistickými prvkami. Tento
režim, spojený s menom Gustáva Husáka,
presadzoval voči maďarskej menšine na Slo−
vensku silnú asimilačnú politiku. Práva dekla−
rované ústavným zákonom číslo 144 z roku
1968 režim postupne obmedzoval. Etnická
štruktúra sídelných území maďarského obyva−
teľstva sa menila čoraz nepriaznivejším spô−
sobom, systém inštitúcií poskytujúcich vzde−
lávanie v materinskom jazyku menšín sa
dostal do stavu ohrozenia, slobodnému udr−
žiavaniu stykov s Maďarskom sa neustále
kládli administratívne prekážky. Výbor na
ochranu práv maďarskej menšiny v Českoslo−
vensku (ďalej len Výbor na ochranu práv) pod
vedením Miklósa Durayho, ktorý sa postavil
proti obmedzovaniu menšinových práv, je
považovaný za prvú maďarskú menšinovú
politickú organizáciu v stredoeurópskom regió−
ne a skutočne ho možno pokladať za akýsi
predvoj hnutí na ochranu záujmov založených
po roku 1989. 1
Výbor na ochranu práv, ochraňujúc hos−
podárske, politické a kultúrne (jazykové
a školské) práva menšín si vybudoval rozsiah−
le styky s českými, slovenskými a maďarský−
mi opozičnými kruhmi. Svojím memorandom
zaslaným účastníkom madridskej schôdzky
Konferencie o bezpečnosti a spolupráci
v Európe roku 1980 a ďalšími obežníkmi a
publikáciami upriamil na antidemokratické
a protimenšinové praktiky husákovského reži−
mu aj pozornosť medzinárodnej verejnosti.
Hnutie právnej ochrany menšín plnilo dôleži−
tú úlohu aj pri vnútornom organizovaní sa
maďarskej komunity na Slovensku a posilňo−
vaní jej identity. Na jednej strane ukázal, že
voči výlučnosti štátostrany je možné postaviť
demokratickú alternatívu, na druhej strane
svojimi aktivitami zameranými na ochranu
menšinových práv sa mu podarilo zmobilizo−
vať tú časť inteligencie, komunity rodičov a
mládeže, ktorá jazykové a školské práva
považovala za hodnotu hodnú zachovania.
Politický proces voči Miklósovi Duraymu
ukázal, že v prostredí československej komu−
nistickej partitokracie je aj pôsobenie
takýchto voľne organizovaných hnutí považo−
vané za protištátnu činnosť. Výbor na ochra−
nu práv sa z tohto dôvodu nemohol stať legál−
nym fórom skutočného združovania príslušní−
kov maďarskej menšiny.
Vďaka činnosti Výboru na ochranu práv sa
riešenie maďarskej otázky stalo dôležitým
vedľajším bojiskom úsilia, ktoré českosloven−
ský komunistický režim – vydesený duchom
Gorbačovovej sovietskej perestrojky – vyna−
kladal v záujme záchrany svojich pozícií,
používajúc pritom čoraz bezohľadnejšie pros−
triedky. Ak zohľadníme túto skutočnosť,
môžeme skonštatovať, že v pohnutej histórii
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.