Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Programy maďarských strán<br />
85<br />
– rozvoj vzdelávania v maďarskom jazyku,<br />
vrátane maďarského vysokého školstva;<br />
zásada, aby sa územnosprávne a regionál−<br />
ne členenie Slovenskej republiky <strong>na</strong> území<br />
obývanom aj Maďarmi prispôsobilo sídelnej<br />
štruktúre maďarskej menšiny tak, aby sa popri<br />
menšinovom postavení v rámci štátu nestali aj<br />
regionálnou menšinou;<br />
– zásada, aby maďarská menši<strong>na</strong> a ostatné<br />
menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> disponovali takými<br />
osobitnými samosprávnymi orgánmi, ktoré by<br />
mohli sami rozhodovať v otázkach školstva<br />
a kultúry.<br />
V súvislosti s hospodárskymi a mnohými<br />
inými problémami v regiónoch obývaných<br />
maďarskou menšinou vznikli v stranách aj<br />
<strong>na</strong>vzájom blízke predstavy, ďalej sa v ich<br />
programoch objavujú podobné stanoviská vo<br />
väčšine základných otázok aj v otázke ochra−<br />
ny demokratického poriadku krajiny. Strany<br />
sa postavili proti s<strong>na</strong>hám deštruovať demokra−<br />
tický inštitucionálny systém krajiny a spolu−<br />
pracovali pri viacerých pokusoch o odvolanie<br />
Mečiarovej vlády. V tomto prípade boli<br />
ochotné spolupracovať aj s takými slovenský−<br />
mi stra<strong>na</strong>mi, ktoré vyslovene marili uskutoč−<br />
nenie ich cieľov týkajúcich sa postavenia<br />
a práv maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Ako však <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čujú aj programy maďar−<br />
ských strán, v kritickej dobe mali odlišný<br />
postoj k rozbitiu Československa. Podľa jed−<br />
ného stanoviska išlo o zneváženie vôle ľudu<br />
politickými predstaviteľmi, ktorí neumožnili,<br />
aby ľud prejavil svoj názor v referende. Na<br />
<strong>Slovensku</strong>, ktoré sa osamostatnilo takýmto<br />
spôsobom, sa potom posilnili autoritárske ten−<br />
dencie založené <strong>na</strong> <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listickej ideológii.<br />
Podľa druhého stanoviska je osamostatne−<br />
nie vyjadrením s<strong>na</strong>žení slovenského národa,<br />
ktoré je historicky podložené, politicky<br />
pochopiteľné a <strong>na</strong> základe práva <strong>na</strong> sebaurče−<br />
nie oprávnené.<br />
Jednotné stanovisko vo forme spoločného<br />
vyhlásenia sa im podarilo vytvoriť až vtedy,<br />
keď bola vec už v podstate rozhodnutá.<br />
Programy zjednotenej maďarskej strany sú<br />
v zásade tvorené dvoma veľkými okruhmi<br />
otázok Prvá z nich je oblasť zhodných stano−<br />
vísk – práva národnostných menšín,<br />
celý okruh otázok menšinovej politiky, ako aj<br />
ochra<strong>na</strong> demokratického zriadenia Slovenska<br />
voči autoritárskym tendenciám. Druhý okruh<br />
tvoria otázky, ktoré nevyvolávali medzi býva−<br />
lými stra<strong>na</strong>mi žiadne výz<strong>na</strong>mnejšie konflikty:<br />
sem patria mnohé otázky hospodárskej<br />
a sociálnej politiky a viaceré otázky vládnu−<br />
tia, ktoré sa týkajú celej krajiny. Programy sa<br />
však, odhliadnuc od malých výnimiek, neza−<br />
oberajú tými otázkami, ktoré vyvolávali spory<br />
medzi pôvodnými stra<strong>na</strong>mi. Priestor porozu−<br />
menia sa však ukázal ako dostatočný <strong>na</strong><br />
vytvorenie vnútornej stability strany. Jednot−<br />
livé, predtým sporné otázky totiž vyriešila<br />
samotná politická prax. Od zjednotenia do−<br />
dnes nebol vytlačený z vedúcej pozície zjed−<br />
notenej strany nijaký vedúci predstaviteľ ma−<br />
terských strán. Ďalej, až dvakrát bola stra<strong>na</strong><br />
schopná rozhodnúť o vstupe do vlády bez<br />
výz<strong>na</strong>mnejších vnútorných konfliktov. Stra<strong>na</strong><br />
dokázala po zjednotení úspešne vyriešiť väč−<br />
šinu regionálnych a miestnych konfliktov vo<br />
svojich radoch a ani tie, ktoré sa vyriešiť<br />
nepodarilo, neprerástli do hrozivých rozme−<br />
rov. Strane sa popritom podarilo dosiahnuť<br />
viacero cieľov svojho programu, dokázala sta−<br />
bilizovať svoje voličské zázemie. Jej podpora<br />
vykazovala <strong>na</strong>jmenšie výkyvy spomedzi rele−<br />
vantných politických strán <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
POZNÁMKY<br />
1. Neboli takými ani dokumenty Výboru <strong>na</strong><br />
ochranu práv maďarskej menšiny v Českoslo−<br />
vensku.<br />
2. Sčasti to možno vysvetliť tým, že maďarská<br />
verejnosť <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> samotné toto obdobie<br />
takmer vôbec nepoz<strong>na</strong>la. Bolo k nej vydaných<br />
len niekoľko vedeckých publikácií, tlač sa<br />
touto témou nezaoberala. Aj v tomto prípade<br />
tvorila výnimku beletria.<br />
3. Na listine tejto strany sa vo voľbách 1990<br />
dostávajú do Slovenskej národnej rady štyria<br />
maďarskí poslanci: Ferenc Kardos, Péter<br />
Paulický, János Varjú a József Zselenák.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language