Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
84 László Öllös<br />
inštitúcií a v samosprávnych orgánoch obcí<br />
<strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong>, s tým súvisí dilema, či<br />
má mať maďarský inštitucionálny systém <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> pluralistický alebo centralistický<br />
charakter. Tretiu oblasť tvoril odlišný charak−<br />
ter vzťahov so stra<strong>na</strong>mi v Maďarsku.<br />
Súhrnom: prvá koncepcia bola založená <strong>na</strong><br />
predstave pluralistickej menšinovej spoločnosti<br />
a politického života v rámci vytvárajúcej sa<br />
ústavnej demokracie. Nemal to byť monopol<br />
niekoľkých spoločenských organizácií, ale sys−<br />
tém vytvorený viacerými rozličnými spoločen−<br />
skými organizáciami, ktorý je schopný pružne<br />
sa meniť podľa spoločenskej potreby. Politický<br />
život maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> si<br />
zástancovia tejto koncepcie predstavovali pros−<br />
tredníctvom pôsobenia maďarských strán <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>, sformovaných <strong>na</strong> základe politic−<br />
kých ideológií vzniknutých v rámci západoeu−<br />
rópskej ústavnoprávnej tradície, a ktoré si<br />
v mnohých otázkach vzájomne konkurujú,<br />
zároveň však spolupracujú v záujme uskutoč−<br />
nenia národnostných cieľov Maďarov <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>. Tieto strany sú maďarské strany,<br />
avšak hodnotový systém jednotlivých ideoló−<br />
gií, ktoré reprezentujú, im otvára cestu k spo−<br />
lupráci so slovenskými stra<strong>na</strong>mi patriacim<br />
k rov<strong>na</strong>kej ideológii. Predovšetkým prostred−<br />
níctvom tejto spolupráce sa otvára šanca získať<br />
v parlamente väčšinu v otázkach týkajúcich sa<br />
Maďarov, ba takto sa <strong>na</strong>skytá príležitosť aj pre<br />
účasť Maďarov vo vláde. Účasť vo vláde umož−<br />
ňuje, aby sa skončilo znevýhodňovanie oblastí<br />
obývaných maďarskou menšinou jednotlivými<br />
rezortami exekutívy a otvára sa priestor pre<br />
takú spoločenskú diskusiu, ktorá pripravuje<br />
pôdu pre dosiahnutie samosprávy maďarskej<br />
menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> bez toho, aby ohrozo−<br />
vala proces zmeny politického systému a poli−<br />
ticky izolovala maďarskú menšinu. Politický<br />
pluralizmus maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
viažuci sa k výz<strong>na</strong>mným európskym ideovým<br />
prúdom umožňuje aj to, aby ich politické orga−<br />
nizácie boli zastúpené vo viacerých medziná−<br />
rodných politických zoskupeniach. Táto istá<br />
zásada sa vzťahovala i <strong>na</strong> kontakty jednotli−<br />
vých strán s Maďarskom. Podľa toho každá<br />
maďarská politická stra<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> môže<br />
udržiavať vzťahy so všetkými politickými stra−<br />
<strong>na</strong>mi v Maďarsku a popritom môže pestovať<br />
užšie vzťahy s tou stranou v Maďarsku, s kto−<br />
rou ju spája spoločný hodnotový systém.<br />
Pravdaže, takto sa maďarské strany <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku a ich politici nezapájajú do predvolebných<br />
bojov v Maďarsku, nezúčastňujú sa <strong>na</strong> voleb−<br />
nej kampani ani jednej strany. Od médií<br />
v Maďarsku, ktoré sledujú aj maďarskí občania<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, však očakávajú korektné,<br />
nestranné informácie o sporoch maďarských<br />
strán a politikov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Podľa druhej spoločensko−politickej kon−<br />
cepcie sa však má maďarská menši<strong>na</strong> <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku zjednotiť do jedinej politickej organizá−<br />
cie, oddelene od slovenských politických strán,<br />
jej politická reprezentácia nesmie vstúpiť do<br />
vlády, musí politizovať v opozícii. Do jej poli−<br />
tického arzenálu patrí predovšetkým vyvíjanie<br />
opozičného tlaku, ktorého nepostrádateľným<br />
prvkom je permanentná národnostná mobilizá−<br />
cia. Maďarská politika a verejný život musia<br />
byť riadené z jedného centra. Z toho vyplýva,<br />
že do politiky je potrebné zapojiť všetky veľké<br />
spoločenské organizácie, vrátane cirkví, a aj s<br />
ich pomocou treba Maďarov neustále mobilizo−<br />
vať a združovať ich do jednotného frontu. Táto<br />
korporatív<strong>na</strong> koncepcia vznikla modifikáciou<br />
postavenia Csemadoku, ktorá mu bola určená<br />
predstavami z roku 1968. Z tejto koncepcie<br />
priamo vyplýva aj systém udržiavania vzťahov<br />
s Maďarskom. Stra<strong>na</strong> maďarskej menšiny udr−<br />
žiava úzke styky s jej blízkou stranou v Ma−<br />
ďarsku, ich politici sa <strong>na</strong>vzájom zapájajú do<br />
volebnej kampane druhej strany a médiá, ktoré<br />
sú pod ich vplyvom, jednostranne pomáhajú<br />
svojmu partnerovi.<br />
Maďarské strany <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> prezentova−<br />
li <strong>na</strong>vzájom blízke stanoviská predovšetkým<br />
v otázke práv národnostných menšín, vrátane<br />
vytvorenia osobitných menšinových samo−<br />
správ. Hlavnými spoločnými z<strong>na</strong>kmi boli<br />
<strong>na</strong>sledovné princípy:<br />
– pozdvihnutie maďarského jazyka do sta−<br />
tusu druhého úradného jazyka v regiónoch<br />
obývaných Maďarmi;
Change language