Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Programy maďarských strán<br />
83<br />
EÚ. Zdroje z EÚ by sa mali vo väčšej miere<br />
využívať <strong>na</strong> podporu programov vytvárania<br />
nových pracovných miest v rámci mikroregió−<br />
nov a euroregiónov. Stra<strong>na</strong> však podporuje aj<br />
rozvoj miestnej remeselnej výroby a miest−<br />
nych služieb a v súvislosti s tým aj rozvoj<br />
vidieckeho turizmu. Vytyčuje si aj dve prio−<br />
rity v oblasti dopravy: výstavbu rýchlostnej<br />
komunikácie <strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong> a obnove−<br />
nie komárňanského mostu cez Du<strong>na</strong>j a posta−<br />
venie nového mosta pre nákladnú dopravu.<br />
Časť programu venovaná poľnohospodár−<br />
stvu obsahuje len niekoľko cieľov. Sú to: pod−<br />
pora rodinných hospodárstiev, prevedenie<br />
pôdy neznámych vlastníkov do vlastníctva<br />
obcí, urýchlenie usporiadania vlastníctva pôdy<br />
a ochra<strong>na</strong> domáceho trhu a pôdy v procese<br />
negociácií s EÚ.<br />
Podobne heslovitá je aj podkapitola život−<br />
ného prostredia. Ako priorita sa uvádza pod−<br />
pora miestneho odpadového hospodárstva,<br />
podpora využívania miestnych vodných zdro−<br />
jov, ďalej zvyšovanie počtu obcí pripojených<br />
<strong>na</strong> diaľkové vodovody a <strong>na</strong> čistiarne odpado−<br />
vých vôd a budovanie ka<strong>na</strong>lizácie.<br />
Zámery SMK v časti explicitne venovanej<br />
problematike národnostných menšín sú tiež<br />
stručné. Nachádza sa tu požiadavka vytvore−<br />
nia systému menšinových samospráv, ďalšie<br />
zdoko<strong>na</strong>lenie záko<strong>na</strong> o používaní jazyka men−<br />
šín a zrovnoprávnenie Rómov.<br />
Kapitola venovaná celoštátnym témam si<br />
vytyčuje za cieľ decentralizáciu systému<br />
verejných fi<strong>na</strong>ncií, zvyšovanie počtu malých<br />
a stredných podnikov, v hospodárskej sfére<br />
prisudzuje štátu predovšetkým aktivizujúcu<br />
a regulujúcu úlohu a odmieta pater<strong>na</strong>listické<br />
intervencie. Znižovaním daní a sprehľadnením<br />
právnych predpisov chce povzbudzovať chuť k<br />
podnikaniu. Pre obdobie <strong>na</strong>dchádzajúceho<br />
vládneho cyklu stanovuje cieľ 4 – 5−percent−<br />
ného hospodárskeho rastu.<br />
V súvislosti s územnými samosprávami<br />
chce stra<strong>na</strong> zmeniť základy ich fi<strong>na</strong>ncovania<br />
rozsiahlou daňovou reformou, priz<strong>na</strong>júc<br />
miestnym samosprávam právo <strong>na</strong> vlastné fi−<br />
<strong>na</strong>nčné zdroje.<br />
V oblasti vnútornej bezpečnosti by SMK<br />
chcela dosiahnuť zavedenie inštitútu vyšetru−<br />
júceho sudcu a sprísnenie trestov za zneužitie<br />
policajnej a sudcovskej právomoci. V záujme<br />
potlačenia korupcie sa zasadzuje o zavedenie<br />
inštitúcie špeciálneho agenta a o rýchle roz−<br />
hodovanie súdov. SMK aj v tomto programe<br />
požaduje zrušenie dôsledkov právnych noriem<br />
prijatých <strong>na</strong> základe princípu kolektívnej<br />
viny.<br />
Čo sa týka zahraničnopolitických cieľov,<br />
SMK podporuje ďalší rozvoj visegrádskej<br />
spolupráce, členstvo Slovenska v NATO a sa−<br />
mozrejme pristúpenie k Európskej únii práve<br />
v období vládneho cyklu 2002 – 2006.<br />
V záujme týchto cieľov považuje za dôležité<br />
urýchlenie reformy armády a rozvinutie infor−<br />
mačnej kampane o Európskej únii.<br />
Ako to vyplýva aj z programov maďar−<br />
ských strán <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> založených po roku<br />
<strong>1989</strong> a ich účinkovania vo volebných kampa−<br />
niach, možno maďarskú menšinu <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku zaradiť medzi klasické národnostné men−<br />
šiny. Maďarská menši<strong>na</strong> <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> však<br />
disponuje nielen kultúrnymi, ale aj politický−<br />
mi osobitosťami. Vo všetkých parlamentných<br />
voľbách volila väčši<strong>na</strong> Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
maďarské strany alebo také koalície, ktorých<br />
súčasťou boli aj maďarské strany. Tento etnic−<br />
ký predel v politickom systéme slovenských<br />
strán sa do tejto doby ukazuje ako stabilný.<br />
Nemožno ho však považovať za platný v<br />
plnej miere, lebo 10 – 25 percent Maďarov <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> (v závislosti od aktuálnych politic−<br />
kých okolností) je ochotných voliť slovenské<br />
strany. Naopak, aj koalícia maďarských strán,<br />
resp. zjednotená maďarská stra<strong>na</strong> získala mi−<br />
nimálne rov<strong>na</strong>ký počet hlasov slovenských<br />
voličov.<br />
Hlavné rozdiely medzi jednotlivými<br />
maďarskými stra<strong>na</strong>mi sa v počiatočnom obdo−<br />
bí prejavili v troch oblastiach. Prvú oblasť<br />
tvorí spolupráca s prvými slovenskými stra<strong>na</strong>−<br />
mi a slovenskými demokratickými politický−<br />
mi zoskupeniami a v súvislosti s tým účasť vo<br />
vláde. Druhú oblasť tvorí otázka zmeny reži−<br />
mu v prostredí maďarských menšinových<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language