Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Programy maďarských strán<br />
77<br />
že návrh vznikal pod vplyvom komárňan−<br />
ských mítingov, čo pôsobilo v smere posilňo−<br />
vania teritoriálneho princípu, zároveň sa však<br />
v návrhu objavuje aj dávnejšie vytvorená<br />
koncepcia kultúrnej samosprávy. Vplyv<br />
„dedičstva“ roku 1968, t. j. presadzovanie<br />
princípu delegovanej účasti menšín vo vláde,<br />
v tomto dokumente už slabne.<br />
3.4. STRANA MAĎARSKEJ KOALÍCIE<br />
Podrobný program Strany maďarskej koalície<br />
(SMK, Magyar Koalíció Pártja – MKP) sa<br />
zrodil po zjednotení troch strán v lete 1998 a<br />
bol <strong>na</strong>písaný krátko pred voľbami. 49 Jedným z<br />
jeho charakteristických z<strong>na</strong>kov je to, že uvá−<br />
dza vedľa seba jednotlivé dôležité ciele býva−<br />
lých strán, ďalej, že sa vyhýba viacerým<br />
bodom z predošlých programov, ktoré viedli<br />
k <strong>na</strong>pätiu medzi zakladajúcimi stra<strong>na</strong>mi. Nie−<br />
ktoré takéto body v ňom však <strong>na</strong>priek tomu<br />
zostali. Program sa nezaoberá len národnost−<br />
nou otázkou, ale aj mnohými dôležitými<br />
problémami vládnutia a politického systému<br />
krajiny. Podrobne sa zaoberá právnym posta−<br />
vením národnostných menšín a dôležitými<br />
otázkami zamestnávajúcimi maďarskú menši−<br />
nu <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Nezaoberá sa však <strong>na</strong>jvý−<br />
z<strong>na</strong>mnejšími problémami vnútornej demokra−<br />
cie maďarskej menšiny, <strong>na</strong>príklad dôsledkami<br />
zjednotenia troch maďarských strán. Program<br />
nesie pečať vysporadúvania sa s mečiariz−<br />
mom, a<strong>na</strong>lyzuje autoritatívne tendencie doby<br />
a spôsoby ich odstránenia.<br />
V úvode SMK konštatuje, že Slovensko<br />
nemožno budovať ako národný štát, ale len<br />
ako multikultúrne spoločenstvo založené <strong>na</strong><br />
občianskom princípe. V ére mečiarizmu<br />
demokracia v štáte ustrnula. Po voľbách 1994<br />
sa v krajine stali také politické udalosti, ktoré<br />
zmarili európsku integráciu krajiny. Aj podľa<br />
medzinárodného posúdenia sa <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
zastavil proces budovania demokracie, ba<br />
podľa niektorých hodnotení je otázne aj to, či<br />
je kraji<strong>na</strong> právnym štátom.<br />
Cieľom SMK je obnovenie demokratické−<br />
ho právneho štátu. Ústavu Slovenskej repub−<br />
liky treba revidovať tak, aby sa jej prostred−<br />
níctvom stala deľba kompetencií medzi štát−<br />
nymi orgánmi jednoz<strong>na</strong>čnou, aby boli rozho−<br />
dovacie mechanizmy jasné, aby bol jasný<br />
výkon stanovených právomocí. Ústava totiž<br />
neobsahuje právo obcí <strong>na</strong> samosprávu, nevy−<br />
medzuje pojem miestnych samospráv a bez−<br />
prostredne neurčuje ani verejnoprávny, neštát−<br />
ny charakter miestnej samosprávy.<br />
Je potrebné zaručiť primárnosť práva, pre−<br />
tože právo je vždy prednejšie ako moc.<br />
Vypracovanie a schválenie novej ústavy je<br />
dlhodobý proces, a preto treba v existujúcej<br />
ústave uskutočniť, ako prechodné riešenie,<br />
rýchle zmeny. Je taktiež potrebné preštylizo−<br />
vať preambulu tak, aby v nej dominoval<br />
občiansky, viacnárodný charakter Slovenskej<br />
republiky oproti dnešnej koncepcii národného<br />
štátu; novelizáciou ústavy je potrebné zaviesť<br />
inštitút priamej voľby prezidenta, v duchu<br />
Európskej charty miestnej samosprávy treba<br />
upresniť právne postavenie samospráv, vráta−<br />
ne postavenia samospráv vytvorených národ−<br />
nostnými menši<strong>na</strong>mi a etnickými skupi<strong>na</strong>mi.<br />
Treba zmeniť ústavu, aby sa znížila súčasná<br />
neobmedzená moc orgánov prokuratúry, treba<br />
zaviesť sankcie za nedodržanie rozhodnutí<br />
ústavného súdu.<br />
V súvislosti s právnym postavením národ−<br />
nostných menšín a etnických skupín program<br />
konštatuje, že Slovensko ešte nesplnilo svoje<br />
úlohy vyplývajúce z medzinárodných záväz−<br />
kov (Rámcového dohovoru Rady Európy<br />
<strong>na</strong> ochranu národnostných menšín, odporúča−<br />
nia Parlamentného zromaždenia Rady Európy<br />
č. 1201, Deklarácie OSN číslo 47/135 o prá−<br />
vach osôb patriacich k národnostným, etnic−<br />
kým, náboženským či jazykovým menšinám,<br />
dokumentu kodanského stretnutia Organizácie<br />
bezpečnosti a spolupráce v Európe 29. jú<strong>na</strong><br />
1990 či jednotlivých ustanovení slovensko−<br />
maďarskej základnej zmluvy). Stra<strong>na</strong> považu−<br />
je za dôležité, aby sa zásada subsidiárnosti<br />
uplatnila aj v prípade národnostných menšín,<br />
keďže právo <strong>na</strong> samosprávu prináleží aj im.<br />
Považuje za potrebné, aby Slovenská republi−<br />
ka podpísala a ratifikovala Európsku chartu<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language