Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Programy maďarských strán<br />
75<br />
5. dohodovacie rady medzi jednotlivými<br />
politickými a inými organizáciami, spoločné<br />
rozhodnutia;<br />
6. vytvorenie menšinových poradných or−<br />
gánov, výborov pri vláde;<br />
7. požiadavka, aby sa pri územnospráv−<br />
nom členení v maximálnej miere rešpektova−<br />
li hranice prirodzene a dobrovoľne vytvore−<br />
ných regionálnych zoskupení;<br />
8. vytvorenie menšinových samospráv,<br />
prostredníctvom ktorých by menšiny samy<br />
mohli riadiť svoje inštitúcie.<br />
MOS sa pri odôvodnení týchto cieľov<br />
odvoláva <strong>na</strong> jeden z článkov Listiny základ−<br />
ných práv a slobôd, prijatej Federálnym zhro−<br />
maždením ČSFR, ktorým sa príslušníkom<br />
národnostných menšín zaručuje právo zúčas−<br />
tňovať sa <strong>na</strong> riešení vecí, ktoré sa ich týkajú.<br />
Ďalej program podrobne rozvádza inštitú−<br />
cie školskej autonómie menšín a ich fi<strong>na</strong>nčné<br />
zdroje.<br />
Kapitola venovaná vede a výskumu popri<br />
už uvedených cieľoch vytyčuje aj novú formu<br />
fi<strong>na</strong>ncovania – z <strong>na</strong>dačných zdrojov. Myšlien−<br />
ka vytvorenia celoštátneho grantového systé−<br />
mu sa objavuje aj v kapitole zaoberajúcej sa<br />
oblasťou vzdelávania.<br />
Program sa v osobitnej kapitole zaoberá<br />
návrhom nového usporiadania vnútorného poli−<br />
tického života menšín, ktorého základným prv−<br />
kom je inštitút politickej dohody. Jeho podsta−<br />
tou je to, že zúčastnené strany akceptujú plu−<br />
ralistický charakter maďarskej menšinovej poli−<br />
tickej scény, kde je spolupráca založená <strong>na</strong><br />
vzájomnej dohode nezávislých organizácií.<br />
Druhým prvkom je nezávislosť spoločenských<br />
organizácií. Strany ďalej garantujú slobodu kul−<br />
túrneho života, slobodu vzdelávania, nezávis−<br />
losť kultúrnych a spoločenských zväzov a nei−<br />
deologickosť spoločenského života.<br />
Účastníci prerokujú všetky dôležité otázky<br />
týkajúce sa menšín a usilujú sa o vzájomnú<br />
dohodu.<br />
Dohodovacia rada síce vznikla už pred<br />
uverejnením programu, avšak v základnej<br />
koncepčnej otázke organizácie menšinového<br />
politického života, menovite v tom, či má byť<br />
v prostredí maďarskej menšiny zachovaný<br />
politický pluralizmus, alebo sa má maďarská<br />
politická reprezentácia <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> zjednotiť<br />
do jednej strany, nedošlo k dohode. Napriek<br />
trvalému <strong>na</strong>pätiu vyvolanému týmto koncepč−<br />
ným sporom sa však v uvedenom orgáne zro−<br />
dilo viacero spoločných stanovísk. 44 Tieto boli<br />
vo viacerých ohľadoch založené <strong>na</strong> dohode o<br />
jednotlivých programových cieľoch zúčastne−<br />
ných strán. 45<br />
3.2. MAĎARSKÉ KRESŤANSKO−<br />
DEMOKRATICKÉ HNUTIE<br />
Jeden z <strong>na</strong>jdôležitejších programových doku−<br />
mentov MKDH bol publikovaný roku 1993<br />
pod názvom Zákon Národnej rady Slovenskej<br />
republiky o postavení a právach národnost−<br />
ných menšín a etnických skupín v Slovenskej<br />
republike. Návrh Maďarského kresťansko−<br />
demokratického hnutia. Obsahuje <strong>na</strong>jpodrob−<br />
nejší výklad práv národnostných menšín <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>. Dokument je návrhom záko<strong>na</strong><br />
o právach národnostných menšín. Jeho pilier−<br />
mi sú princíp štátotvorného postavenia národ−<br />
nostných menšín, právo <strong>na</strong> individuálnu<br />
a skupinovú svojbytnosť, zásada slobodnej<br />
voľby národnej identity a princíp rešpektova−<br />
nia slobodnej vôle občanov bez akéhokoľvek<br />
nátlaku.<br />
Dokument konštatuje, že národnostné<br />
menšiny majú právo vytvárať vlastné organi−<br />
zácie a samosprávne inštitúcie.<br />
Návrh považuje samosprávne rozhodova−<br />
nie za kľúčové v troch oblastiach: v oblasti<br />
kultúry a školstva, resp. v súvislosti s územ−<br />
nými (miestnymi a regionálnymi) samosprá−<br />
vami. Návrh počíta s celoštátnym samospráv−<br />
nym orgánom danej menšiny, s celoštátnou<br />
radou, do ktorej by podľa návrhu volili svo−<br />
jich poslancov jednotlivé menšiny podľa pra−<br />
vidiel väčšinového volebného systému. Rada<br />
Maďarov by mala 25 členov, ostatné menšiny<br />
by mali 15−členné rady. Rada by mala<br />
v oblasti školstva a kultúry z<strong>na</strong>čné právomo−<br />
ci. Návrh počíta aj s jedným výkonným orgá−<br />
nom, ktorý by bol aj súčasťou vlády štátu,<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language