Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
74 László Öllös<br />
odôvodnenú. Maďarská občianska stra<strong>na</strong> však<br />
rozhodne odmieta „ten čoraz viac sa rozširujú−<br />
ci názor, že menšiny, teda aj maďarská menši−<br />
<strong>na</strong> v Československu mali za komunizmu viac<br />
práv ako teraz. Maďarská menši<strong>na</strong> má po 45<br />
rokoch opäť politické organizácie, má možnosť<br />
slobodne rozvíjať svoju kultúru, budovať svoju<br />
ekonomickú základňu. [...] Rov<strong>na</strong>ko je prav−<br />
dou, že po revolúcii založené, resp. obnovené<br />
organizácie doteraz nemajú zodpovedajúcu<br />
vyjednávaciu pozíciu voči štátnej moci. Aby<br />
sme to dosiahli, je potrebné zostaviť taký kom−<br />
plexný rozvojový program, ktorý obsiahne<br />
všetky oblasti menšinového bytia.“ 43<br />
Takýto komplexný rozvoj je podmienený<br />
viacerými faktormi. Za prvý oz<strong>na</strong>čuje stra<strong>na</strong><br />
hospodárske posilnenie maďarskej menšiny <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>, čo je <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čené aj v názve celého<br />
programu MOS. Z tohto dôvodu maďarská<br />
menši<strong>na</strong> musí participovať <strong>na</strong> každej forme<br />
privatizácie. Program zdôrazňuje výz<strong>na</strong>m<br />
znovu<strong>na</strong>dobudnutia vlastníckych práv k<br />
poľnohospodárskej pôde, zasadzuje sa o dislo−<br />
káciu podnikov spracovateľského a ostatného<br />
priemyslu <strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong>, prízvukujúc<br />
zásadu, aby akumulovaný kapitál ostal<br />
<strong>na</strong> mieste, kde sa vytvoril. MOS vyzýva k<br />
zakladaniu hospodárskych komôr, podnikateľ−<br />
ských záujmových združení a gazdovských<br />
zväzov, bankových filiálok v jednotlivých<br />
regiónoch, súri vybudovanie systému poiste−<br />
nia pre hospodáriacich roľníkov a širokej<br />
informačnej siete pre roľníkov a podnikateľov.<br />
Všetky tieto kroky však považuje aj za<br />
vládnu úlohu z dôvodu nerozvinutej industria−<br />
lizácie oblastí obývaných Maďarmi. Program<br />
ďalej podčiarkuje, že akumuláciou hospodár−<br />
skych statkov („bohatnutím“) maďarskej men−<br />
šiny a jej hospodárskym osamostatňovaním sa<br />
vytvoria väčšie možnosti aj <strong>na</strong> organizáciu<br />
a chod jej neziskových inštitúcií.<br />
Druhá časť programu sa zaoberá menšino−<br />
vou samosprávou. V tejto súvislosti konštatu−<br />
je, že samospráva z<strong>na</strong>mená vnútornú organizá−<br />
ciu života menšiny, preto musí byť založená <strong>na</strong><br />
pluralizme a dohode záujmov: nemôže byť teda<br />
nástrojom politickej moci <strong>na</strong> presadenie centra−<br />
lizačných snáh v rámci menšiny. MOS týmto<br />
zároveň <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čuje, že si uvedomuje existenciu<br />
takejto možnosti, resp. takéhoto úmyslu. Ďalej<br />
zdôrazňuje, že samotná menšinová samospráva<br />
nepostačuje, že k zachovaniu identity národ−<br />
nostných menšín sú potrebné aj iné predpokla−<br />
dy, <strong>na</strong> ktoré pri predkladaní požiadavky <strong>na</strong><br />
samosprávu neslobodno zabudnúť. Potom kon−<br />
štatuje, že ústavnoprávny vývoj v Českoslo−<br />
vensku nie je <strong>na</strong>klonený menšinovým samo−<br />
správam. Aj v budúcnosti bude ťažké vniesť<br />
prvky samosprávnosti do tvorby legislatívy,<br />
preto neslobodno rozmýšľať len v rámci jedné−<br />
ho modelu, ale treba sa pohybovať v takom<br />
systéme, kde „spoločné pôsobenie jednotlivých<br />
prvkov môže priniesť taký výsledok, aký by<br />
sme očakávali od modelu menšinovej samo−<br />
správy“. Takýto triezvy prístup je potrebný aj<br />
preto, aby maďarská menši<strong>na</strong> v súvislosti so<br />
samosprávou ne<strong>na</strong>háňala fatamorgány, ale aby<br />
uvažovala o vytvorení uskutočniteľných inštitú−<br />
cií. Najdôležitejšie elementy tejto koncepcie<br />
videla Maďarská občianska stra<strong>na</strong> v <strong>na</strong>sledujú−<br />
com volebnom období v <strong>na</strong>plnení <strong>na</strong>sledov−<br />
ných princípov: fungovania právneho štátu,<br />
zásady federalizmu, subsidiarity a decentralizá−<br />
cie štátnej moci, resp. v tom, aby sa oprávne−<br />
nia nevyhnutne potrebné pre rozvoj národnost−<br />
ných menšín dostali do rúk samosprávneho<br />
orgánu. Ďalej, vo vytvorení takej politickej<br />
kultúry, v prostredí ktorej všetky horeuvedené<br />
opatrenia nepovedú k izolácii menšiny, ale<br />
<strong>na</strong>pomôžu jej otvoreniu sa svetu, a tým aj<br />
k rozvoju jej schopnosti pružne reagovať <strong>na</strong><br />
výzvy doby.<br />
Vyššie uvedené tézy MOS ďalej upresňu−<br />
je v týchto ôsmich bodoch:<br />
1. rozšírenie právomocí miestnych, regio−<br />
nálnych a krajských samospráv;<br />
2. vytvorenie regiónov vyrastajúcich z<br />
miestnych samospráv s následným vytvore−<br />
ním dohodovacej rady medzi regiónmi;<br />
3. existencia menšinových hospodárskych,<br />
spoločenských, záujmových a kultúrnych or−<br />
ganizácií;<br />
4. existencia politických strán;
Change language