Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Programy maďarských strán<br />
73<br />
šinovú politickú stratégiu. Zavŕšenie „vnútor−<br />
nej“ maďarskej revolúcie <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, t. j.<br />
reforma systému spoločenských inštitúcií, zde−<br />
dených menšinou z obdobia komunizmu, resp.<br />
decentralizácia spoločenských organizácií,<br />
nepatrilo medzi prvoradé ciele hnutia.<br />
Zakladatelia MKDH boli v prostredí<br />
maďarskej menšiny <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšími politic−<br />
kými hlásateľmi náboženskej slobody zrode−<br />
nej počas revolúcie. K tejto otázke pričlenili<br />
potom aj niekoľko známych menšinových<br />
požiadaviek Maďarov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
Organizácia a členstvo<br />
MKDH mohlo počítať s podporou väčšiny<br />
maďarských kňazov katolíckej cirkvi, čiže už v<br />
procese vzniku disponovalo s výz<strong>na</strong>mným<br />
organizačným pozadím. Jeho organizačná úro−<br />
veň a odborné zázemie však ďaleko zaostávali<br />
za jeho neskorším koaličným partnerom. V<br />
momente vzniku malo MKDH vo svojich<br />
radoch oveľa menej celoštátne známych osob−<br />
ností ako koaličný partner Spolužitie. Jeho<br />
členská základňa však bola mimoriadne široká,<br />
členmi sa stali väčšinou veriaci katolíci.<br />
3. PROGRAMY POLITICKÝCH STRÁN<br />
PO VOĽBÁCH 1990<br />
V rokoch <strong>na</strong>sledujúcich po prvých slobodných<br />
voľbách sa maďarské strany zaoberajú tvorbou<br />
nových programov, resp. zverejňujú dokumen−<br />
ty, ktoré obsahujú aj programové ciele.<br />
Programové dokumenty Spolužitia uverej−<br />
nené v tomto období sa sústreďujú, podobne<br />
ako prvé programy hnutia, <strong>na</strong> problematiku<br />
národnostných menšín. Podľa Spolužitia je<br />
situácia po roku 1990 z pohľadu národnost−<br />
ných menšín horšia, ako za komunizmu.<br />
„Jediným pozitívom boli voľby“. 37 V rétorike<br />
hnutia sa dostáva do popredia otázka kultúr−<br />
nej a regionálnej (územnej) autonómie. 38<br />
Predtým používalo výraz samospráva, potichu<br />
rešpektujúc skutočnosť, že slovo autonómia<br />
vyvoláva v slovenskej verejnosti prudké<br />
vášne. Spolužitie popri návrhoch zákonov<br />
koncipuje svoje programové ciele v rozlič−<br />
ných vyhláseniach a memorandách, ktoré sa<br />
odvolávajú <strong>na</strong> medzinárodné dohody. Popri<br />
demonštratívnom charaktere majú tieto odvo−<br />
lávky aj tú úlohu, aby dodávali dokumentom<br />
politickú váhu. Jedným z nástrojov dosiahnu−<br />
tia sformulovaných cieľov a požiadaviek má<br />
byť „stála konferencia, ktorá bude politicky<br />
usmerňovať pokojnú spoločenskú transformá−<br />
ciu regiónu a jeho mierový vývoj“. Spolužitie<br />
preto svoje memorandum zasiela preziden−<br />
tom, vládam a parlamentom troch visegrád−<br />
skych krajín ako aj prezidentom krajín, s kto−<br />
rými majú tieto štáty spoločné, ďalej člen−<br />
ským štátom Rady Európy a vládam štátov<br />
zúčastnených v helsinskom procese.<br />
Okrem toho hnutie zaujíma stanovisko aj<br />
k s<strong>na</strong>hám Mečiarovej vlády o osamostatnenie<br />
Slovenska, ktoré považuje za „súčasné s<strong>na</strong>hy<br />
slovenského národa“. 39 Konštatuje, že <strong>na</strong>priek<br />
určitým výhradám považuje „toto úsilie za<br />
historicky opodstatnené, politicky zrozumiteľ−<br />
né a <strong>na</strong> základe práva <strong>na</strong> sebaurčenie národov<br />
aj oprávnené“. 40 Spolužitie však v dokumente<br />
považuje za žiaduce, aby sa uvedený princíp<br />
spojil s realizáciou práva <strong>na</strong> sebaurčenia<br />
národnostných menšín „<strong>na</strong> základe zásady<br />
adekvátneho uplatnenia práva“. 41<br />
3.1. MAĎARSKÁ OBČIANSKA STRANA<br />
Maďarská občianska stra<strong>na</strong> (MOS, Magyar<br />
Polgári Párt – MPP) zverejňuje svoj <strong>na</strong>jpod−<br />
robnejší program venovaný téme národnost−<br />
ných menšín pod názvom Bohatá menši<strong>na</strong><br />
roku 1992. Úvod programu sa odvoláva <strong>na</strong><br />
predošlé programové dokumenty konštatujúc,<br />
že demokracia poskytuje len príležitosti, ktoré<br />
občania musia vedieť využiť. „Neživme v sebe<br />
falošný pocit vydedenosti a zatracujúcej nemo−<br />
húcnosti, ale vedomie, že sme schopní formo−<br />
vať svoj osud. K tomu, aby sme mohli ovplyv−<br />
ňovať rozhodnutia určujúce náš osud, musíme<br />
byť všade tam, kde sa o nás rozhoduje“ 42 – pod−<br />
čiarkuje program MOS, <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čujúc aj to, že<br />
stra<strong>na</strong> svoju účasť vo vláde považuje za plne<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language