Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Programy maďarských strán<br />
71<br />
Podľa Spolužitia sa maďarská menši<strong>na</strong> <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> musí zoskupiť do jedinej politickej<br />
organizácie, a to oddelene od slovenských<br />
politických strán. Nesmie vstúpiť do vlády,<br />
politickú činnosť musí vyvíjať z opozície. Jej<br />
charakter musí určovať idea maďarskej jedno−<br />
ty. V tomto duchu treba do politiky zapojiť<br />
každú veľkú spoločenskú organizáciu, vrátane<br />
cirkví, Maďarov neustále mobilizujúc a zdru−<br />
žujúc do jednotného frontu. Tento korporatív−<br />
ny model vznikol čiastočným pozmenením<br />
funkcie, ktorú chceli protagonisti „alter<strong>na</strong>tí−<br />
vy“ z roku 1968 prisúdiť Csemadoku.<br />
K zmene došlo vtedy, keď začiatkom roku<br />
1990 začalo byť pre funkcionárov Csemadoku<br />
jasné, že ak sa organizácia zúčastní prvých<br />
ponovembrových parlamentných volieb, príde<br />
o štátnu fi<strong>na</strong>nčnú podporu, ktorú dostáva ako<br />
národnostná kultúr<strong>na</strong> organizácia. Tak sa zro−<br />
dilo rozhodnutie, že – <strong>na</strong>priek pôvodnému<br />
zámeru viacerých funkcionárov Csemadoku –<br />
organizácia nepostaví samostatnú volebnú lis−<br />
tinu, ale bude všemožne pomáhať pri založe−<br />
ní a organizovaní politickej strany.<br />
Organizácia a členstvo<br />
Aj Spolužitie sa začalo <strong>na</strong>jprv organizovať<br />
ako hnutie. Hlásalo jednotu maďarskej národ−<br />
nostnej menšiny a ostatných národnostných<br />
menšín <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. V procese výstavby<br />
svojich štruktúr mohlo počítať s podporou<br />
Csemadoku. Hlásaním národnej jednoty obraz<br />
hnutia spomedzi maďarských strán <strong>na</strong>jviac<br />
zodpovedal pomerom pred rokom <strong>1989</strong>.<br />
Deklaratívne národný charakter mu zas zaru−<br />
čoval legitimizačnú bázu v situácii, keď sa v<br />
dôsledku revolučných zmien v základoch<br />
otriasla autorita mnohých osôb v ich širšom<br />
či užšom okolí.<br />
2.3. PROGRAM MAĎARSKÉHO<br />
KRESŤANSKODEMOKRATICKÉHO<br />
HNUTIA<br />
Maďarské kresťanskodemokratické hnutie zve−<br />
rejňuje svoj program v marci 1990. Program<br />
je inšpirovaný ideológiou kresťanského perso−<br />
<strong>na</strong>lizmu.<br />
Podstatou kritiky režimu zo strany MKDH<br />
je tvrdenie, že „<strong>na</strong>jväčšou vinou bývalého<br />
totalitného režimu je to, že metodicky ničil<br />
hodnotový systém, ktorý spájal náš ľud<br />
s kresťanskou Európu a zabezpečil mu národ−<br />
nú existenciu počas jedného tisícročia“, 30 a<br />
„počas tohto deštrukčného pôsobenia sa<br />
otriasla <strong>na</strong>ša morálka, <strong>na</strong>še mravné ideály<br />
zovšedneli a sebazáchovné schopnosti nášho<br />
ľudu boli zatlačené do úzadia“. 31<br />
MKDH hľadá východisko predovšetkým<br />
„v mravnej obnove celej <strong>na</strong>šej krajiny“. 32<br />
Program podrobne a<strong>na</strong>lyzuje, čo rozumie<br />
pod pojmom mravnej obnovy. Kľúčové sú<br />
<strong>na</strong>sledujúce body:<br />
Podľa kresťanského ideálu človeka je člo−<br />
vek ako Božie stvorenie jednotou tela<br />
a ducha, preto ho charakterizujú nemenné<br />
vlastnosti. Tieto tvoria jeho osobnosť, ktorej<br />
rozvoj je preňho aj <strong>na</strong>jvyšším mravným záko−<br />
nom. Spoločenský poriadok musí zabezpečiť<br />
<strong>na</strong>plnenie tohto záko<strong>na</strong>.<br />
Štát musí byť vybudovaný <strong>na</strong> tomto mrav−<br />
nom zákone a z neho odvodeného prírodného<br />
záko<strong>na</strong>. „Ideologickým základom nášho hnu−<br />
tia je kresťanský svetonázor, historické dedič−<br />
stvo <strong>na</strong>šich predkov siahajúce po Svätého<br />
Štefa<strong>na</strong>.“ 33<br />
Spomedzi moderných teórií štátu a práva<br />
sa hnutie hlási k tým, „ktoré sú v súlade<br />
s kresťanským svetonázorom“, čiže hlási sa k<br />
právnemu štátu, pluralizmu a ideálu sociálne−<br />
ho štátu. 34<br />
Pri charakteristike kresťanskej demokracie<br />
sa objavuje zásada parlamentnej demokracie,<br />
vlády ľudu a suverenity ľudu. Tieto zásady sa<br />
musia uplatniť v samosprávach aj v hospodár−<br />
skom živote.<br />
Program venuje osobitnú pozornosť kres−<br />
ťanskému verejnému životu, pod ktorým rozu−<br />
mie povinnosť veriacich venovať sa budovaniu<br />
cirkvi a zapájať sa do verejného života.<br />
Deklaruje cieľ <strong>na</strong>vrátenia práv cirkvám. Za<br />
hodnoty oz<strong>na</strong>čuje lásku k mieru, národné<br />
zmierenie a odpustenie.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language