Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
70 László Öllös<br />
Volebný program Spolužitia pre voľby<br />
roku 1990 bol zverejnený v apríli. Čo sa týka<br />
jeho smerovania, podobá sa <strong>na</strong> prvý progra−<br />
mový dokument hnutia, čiže v ňom absentu−<br />
je kritika revolúciou zvrhnutej komunistickej<br />
diktatúry. Program sa zaoberá predovšetkým<br />
menšinovými otázkami. Tézy o demokratizá−<br />
cii štátu sa objavujú len sťaby úvod do prob−<br />
lematiky národnostných menšín.<br />
Program popri potvrdení princípov obsiah−<br />
nutých v predchádzajúcich straníckych doku−<br />
mentoch sa zaoberá aj detailnou a<strong>na</strong>lýzou<br />
pojmu národnostná menši<strong>na</strong>. Považuje ho za<br />
pojem, ktorý má dva výz<strong>na</strong>my: kvantitatívny<br />
a situačný. Podľa názoru Spolužitia je menšino−<br />
vé bytie vyjadrením jed<strong>na</strong>k číselného pomeru,<br />
jed<strong>na</strong>k politického postavenia. Demokracia<br />
sama o sebe menšinovú otázku nevyrieši, kľúč<br />
k jej riešeniu spočíva v moci väčšiny a zároveň<br />
v zákonných zárukách ochrany menšín. „To je<br />
však možné len cestou vhodnej politickej repre−<br />
zentácie, zákonov a záväzných dohôd.“ 25<br />
Program ďalej a<strong>na</strong>lyzuje medzinárodné<br />
súvislosti menšinovej otázky, kritizuje situá−<br />
ciu po druhej svetovej vojne, keď sa otázka<br />
národnostných menšín stala vnútornou záleži−<br />
tosťou jednotlivých štátov, ďalej vymenúva<br />
novoprijaté medzinárodné dokumenty, ktoré<br />
túto situáciu menia k lepšiemu. Vytyčuje si za<br />
cieľ vytvorenie Rady európskych menšín.<br />
V kapitole s názvom Politická reprezentá−<br />
cia sa objavuje jeden zo základných inštitu−<br />
cionálnych prvkov reformného programu<br />
z roku 1968, totiž tá požiadavka, aby poslan−<br />
ci zastupujúci v parlamente národnostné men−<br />
šiny, vytvorili osobitný orgán. „Takto vytvo−<br />
rená reprezentácia národnostných menšín<br />
nech tvorí samostatný parlamentný orgán<br />
(osobitnú komoru), s právom samostatného<br />
rozhodovania vo veciach týkajúcich sa kultúr−<br />
nej identity menšín – v záležitostiach škol−<br />
stva, kultúry, rozvoja regiónov, životného<br />
prostredia a veľkých regionálnych investícií,<br />
ďalej v osobitých právnych a sociálno−politic−<br />
kých otázkach.“ 26 Tento orgán nemôže byť<br />
prehlasovaný väčšinou. Zároveň by však ma−<br />
li vzniknúť vládne orgány pre otázky menšín,<br />
ktoré budú pod kontrolou poslancov za národ−<br />
nostné menšiny. 27 V otázke vzťahu k vláde<br />
hnutie tvrdí, že jej cieľom nie je ani opozič−<br />
né správanie, ani to, aby sa za každú cenu<br />
stalo súčasťou vládnej moci. Bude sa však<br />
usilovať o vytvorenie vyššie spomí<strong>na</strong>ných<br />
menšinových vládnych orgánov, ktoré by ma−<br />
li mať rozhodovaciu právomoc. Táto koncep−<br />
cia v praxi z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la, že Spolužitie alter<strong>na</strong>−<br />
tívu vstupu do vlády zavrhlo, keďže požado−<br />
vané inštitúcie nevznikli.<br />
V časti <strong>na</strong>zvanej Autonómia a samosprá−<br />
va program konštatuje, že „hnutie bude bojo−<br />
vať za vytvorenie všeobecnej miestnej samo−<br />
správy, ktorá umožní vznik obecných, mest−<br />
ských, resp. regionálnych – okresných –<br />
samospráv.“ 28 Potom <strong>na</strong>sleduje znovuoživenie<br />
predstavy z roku 1968, aby boli „národnostné<br />
menšiny prítomné v zastupiteľských orgánoch<br />
v pomere k svojmu počtu a aby pri rozhod−<br />
nutiach týkajúcich sa ich kultúrnej identity<br />
nemohli byť prehlasované. Táto zásada sa má<br />
vzťahovať <strong>na</strong> každú národnosť, ktorá žije <strong>na</strong><br />
miestnej úrovni v menšine. Čiže aj <strong>na</strong> členov<br />
väčšinového národa krajiny, ak žijú v danej<br />
lokalite v menšine.“ 29<br />
Časť zaoberajúca sa medzinárodnými<br />
vzťahmi predovšetkým deklaruje zásadu slobo−<br />
dy medzinárodných vzťahov. Rozumie pod tým<br />
právo <strong>na</strong> slobodu pohybu a pobytu, potom<br />
zdôrazňuje princíp udržiavania voľných vzťa−<br />
hov národnostných menšín s materským náro−<br />
dom a jemu príbuznými etnikami žijúcimi<br />
v iných štátoch. Štát je povinný zabezpečiť<br />
nerušenú činnosť medzinárodných organizácií<br />
a <strong>na</strong>dácií podporujúcich menšiny a nesmie<br />
menšinám brániť v organizovaní vzájomných<br />
stykov presahujúcim hranice medzi štátmi.<br />
V programe Spolužitia sa <strong>na</strong> rozdiel od<br />
ďalších dvoch relevantných maďarských strán<br />
neobjavuje nijaká politická ideológia kompa−<br />
tibilná s európskymi ústavnými tradíciami,<br />
čiže za hodnotový základ programu sa nedek−<br />
laruje ani sociál<strong>na</strong> demokracia, ani liberaliz−<br />
mus, ani konzervativizmus, ale ani žiadny<br />
vedľajší prúd týchto troch hlavných politic−<br />
kých koncepcií.
Change language