Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Programy maďarských strán<br />
69<br />
nezávislých komisií zložených z právnych<br />
expertov, ktorí by mohli poskytovať právne<br />
rady v otázkach týkajúcich sa demokratizácie<br />
verejného života. Výrok „právo je tam, kde sú<br />
občania vytvárajúci právo“ 22 <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čuje, že<br />
hnutie vidí <strong>na</strong>jdôležitejšia záruku úspešného<br />
priebehu revolučných zmien práve v takomto<br />
úsilí občanov. Zároveň však MNI upozorňuje,<br />
že právne predpisy sú zastaralé, mocenské<br />
štruktúry sú nedobudované, a to všetko bude<br />
občanov v ich úsilí zdržiavať.<br />
Organizácia a členstvo<br />
V prvej etape svojho vývoja sa Maďarská<br />
nezávislá iniciatíva organizovala spontánne,<br />
ako politické hnutie. Po zverejnení jej mobi−<br />
lizačnej výzvy začali <strong>na</strong> mnohých miestach<br />
s maďarským obyvateľstvom vznikať základné<br />
organizácie. Organizačná báza hnutia ostala<br />
<strong>na</strong>priek tomu dosť „deravá“. Nestála za ňou<br />
nijaká bývalá masová organizácia, rozhodujú−<br />
cim mobilizačným faktorom bola „atmosféra“<br />
revolúcie. Miestne organizácie MNI zaklada−<br />
jú spravidla osoby, ktoré sú v opozícii ku<br />
komunistickému režimu, vrátane jeho miest−<br />
nych maďarských protagonistov.<br />
Avšak <strong>na</strong>črtnutý program, ako aj politická<br />
organizácia povolaná <strong>na</strong> jeho realizáciu, sa<br />
stretla s odporom jednotlivých skupín v rámci<br />
maďarskej menšiny, a tak vznikol priestor pre<br />
formulovanie iného politického programu.<br />
2.2. PROGRAM SPOLUŽITIA<br />
Základnú líniu programového manifestu poli−<br />
tického hnutia Spolužitie (Együttélés) tvorí<br />
problematika národnostných menšín. Doku−<br />
ment schválený 31. marca 1990 neobsahuje<br />
žiadnu takú časť či kapitolu, ktorá by kritizo−<br />
vala komunistickú diktatúru, dokonca ani <strong>na</strong><br />
úrovni všeobecných konštatácií o štáte a spo−<br />
ločnosti neobsahuje také programové body,<br />
ktoré by skúmali všeobecné otázky prechodu<br />
z diktatúry do demokracie.<br />
Každý článok predmetného dokumentu<br />
rozoberá danú otázku z pohľadu národnostných<br />
menšín, predovšetkým z pohľadu maďarskej<br />
menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Za kardinálny problém<br />
považuje otázku politickej reprezentácie: hnu−<br />
tie by chcelo docieliť, aby „zastúpenie národ−<br />
nostných menšín v zákonodarných orgánoch<br />
bolo tvorené osobitnou reprezentáciou. Mala<br />
by mať právo rozhodovať v záležitostiach týka−<br />
júcich sa menšín.“ 23 Program sa okrem iného<br />
zasadzuje aj o prijatie osobitnej právnej ochra−<br />
ny <strong>na</strong> zabránenie majorizácie menšín.<br />
V časti pod názvom Hospodársky život<br />
hnutie formuluje cieľ vytvoriť trvalo udržateľ−<br />
né sociálne trhové hospodárstvo, predpokla−<br />
dom ktorého je privatizácia, rozvoj súkromné−<br />
ho podnikania a miest<strong>na</strong> samospráva.<br />
Z pohľadu maďarskej menšiny je <strong>na</strong>jdôležitej−<br />
šou úlohou transformácia poľnohospodárskych<br />
družstiev.<br />
Základným cieľom sociálnej politiky je<br />
ochra<strong>na</strong> rodiny. Jedným z čiastkových cieľov<br />
je náprava tých opatrení minulého režimu,<br />
ktoré znevýhodňovali regióny obývané národ−<br />
nostnými menši<strong>na</strong>mi.<br />
Ochra<strong>na</strong> prírody z<strong>na</strong>mená pre národnostné<br />
menšiny predovšetkým komplexnú ochranu<br />
vlastných regiónov.<br />
V časti venovanej výchovno−vzdelávacie−<br />
mu systému sú prezentované len špecifické<br />
hľadiská národnostných menšín, čiže samo−<br />
správa, návrat k malým školám, rozdelenie<br />
škôl pod spoločným riaditeľstvom podľa vyu−<br />
čovacieho jazyka a právo <strong>na</strong> vzdelávanie<br />
v materinskom jazyku.<br />
Časť, ktorá sa zaoberá kultúrou, tiež obsa−<br />
huje len menšinové hľadiská, čiže požiadavku<br />
menšinovej kultúrnej autonómie, princíp<br />
pomerného fi<strong>na</strong>ncovania, princíp slobodného<br />
rozvíjania cezhraničných vzťahov a <strong>na</strong>pokon<br />
výzvu, aby „nikto nemohol spochybniť kultúr−<br />
nu jednotu a jazykovú totožnosť tých častí<br />
národa, ktoré žijú vo viacerých štátoch“. 24<br />
Časť zaoberajúca sa náboženským životom<br />
sa sústreďuje tiež predovšetkým <strong>na</strong> problema−<br />
tiku národnostných menšín. Obsahuje dva<br />
ciele: realizáciu práva praktizovať nábožen−<br />
stvo v materinskom jazyku a znovuoživenie<br />
skautingu.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language