Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
68 László Öllös<br />
stvo, slobodu podnikania, zrovnoprávnenie<br />
jednotlivých foriem vlastníctva a zabezpeče−<br />
nie sociálnych istôt. Revolučnú uvedomelosť<br />
tvorcov programu (vznikol v januári 1990)<br />
<strong>na</strong>z<strong>na</strong>čuje aj <strong>na</strong>sledovná veta: „Je potrebné<br />
pred verejnosťou odkryť vlastnícke vzťahy<br />
a vlastnícke práva, aby sa nestalo, že stará<br />
hospodárska byrokracia prevedie svoju býva−<br />
lú moc <strong>na</strong> súkromné majetky.“ 17 MNI ďalej<br />
považuje za potrebné zakladanie hospodár−<br />
skych organizácií schopných reprezentovať<br />
v období transformácie vlastníckych vzťahov<br />
aj záujmy Maďarov a zasadzuje sa za taký<br />
spôsob reštrukturalizácie ekonomiky, ktorý<br />
nerozleptá vnútornú stavbu maďarskej menši−<br />
novej komunity.<br />
Ďalej program vymenúva nové poľnohos−<br />
podárske výrobné formy, vrátane spracovateľ−<br />
ského priemyslu.<br />
Časť zaoberajúca sa kultúrou vychádza z<br />
princípu slobody kultúrnej tvorby. Požaduje<br />
okamžité vymanenie kultúry z područia ideo−<br />
lógie a upozorňuje, že pre maďarskú menšinu<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> je dôležité začleniť sa do<br />
Európy. Zasadzuje sa za princíp samosprávy<br />
národnostných menšín v oblasti kultúry, vrá−<br />
tane školstva. Maďari si musia vybudovať celý<br />
vzdelávací systém vrátane vysokého školstva<br />
a musia si vytvoriť vlastné vedecké inštitúcie.<br />
V tejto súvislosti sa v programe hovorí toto:<br />
„Je potrebné vytvoriť politicky nezávislý,<br />
demokraticky štruktúrovaný kultúrny zväz,<br />
ktorý bude organizovať a riadiť kultúrne po−<br />
dujatia a osvetovú prácu.“ 18 Toto je zásada<br />
odpolitizovania Csemadoku a jeho spoločen−<br />
skej úlohy.<br />
Časť zaoberajúca sa cirkvami konštatuje,<br />
že cirkvi musia byť apolitické. V programe je<br />
sformulovaný cieľ zaručenia slobody nábo−<br />
ženskej výchovy, zrušenia štátneho dohľadu<br />
<strong>na</strong>d cirkvami, reorganizovania inštitucionálne−<br />
ho systému cirkví. Veriacim by sa mala pri−<br />
<strong>na</strong>vrátiť ich dôstojnosť. MNI zároveň považu−<br />
je za dôležitú aj politickú reprezentáciu záuj−<br />
mov maďarských veriacich.<br />
Východiskom MNI v oblasti sociálnej<br />
politiky je to, že materiál<strong>na</strong> istota je zákla−<br />
dom ľudskej dôstojnosti každého obča<strong>na</strong>.<br />
MNI však predpokladá, že „hospodárska situ−<br />
ácia krajiny sa v krátkom čase zhorší. Život−<br />
ná úroveň mnohých ľudí klesne.“ 19 Preto už<br />
dnes treba uvažovať o tom, ako sa dá zabrá−<br />
niť ich úplnému zbedačeniu. K tomu je v<br />
nových podmienkach potrebné vybudovať<br />
komplexný systém sociálneho poistenia.<br />
Vo vzťahu k Maďarom program zdôrazňu−<br />
je, že hospodárske a sociálne zaostávanie<br />
území obývaných maďarskou menšinou treba<br />
zastaviť. Zaostávanie je dôsledkom národnost−<br />
nej politiky komunistického režimu. Zaostá−<br />
vanie sa prejavuje v nižšej úrovni odbornej<br />
kvalifikácie pracovnej sily, v nedostatku pra−<br />
covných miest a vysokom počte osôb dochá−<br />
dzajúcich za prácou a tiež v dôsledkoch necit−<br />
livej industrializácie, ktorá <strong>na</strong>rušila spoločen−<br />
skú štruktúru Maďarov. V záujme riešenia<br />
týchto problémov <strong>na</strong>vrhuje MNI vytvorenie<br />
odborných komisií.<br />
Politicko−práv<strong>na</strong> koncepcia hnutia vychá−<br />
dza z liberálnej teórie spoločenskej zmluvy.<br />
Podľa MNI „Právo je prirodzeným stavom<br />
ľudského bytia. Práva nemáme preto, že nám<br />
ich dávajú, ale preto, že existujeme.“ 20 Cieľom<br />
Maďarskej nezávislej iniciatívy je právny štát.<br />
Program vymenúva predpoklady právneho<br />
štátu a konštatuje, že štát si zakladajú samot−<br />
ní občania <strong>na</strong> ochranu vlastnej slobody a bez−<br />
pečnosti. Cieľom hnutia je obmedzenie<br />
ústrednej moci štátu a posilnenie miestnych<br />
a regionálnych územných samospráv.<br />
Ďalej sa v programe hovorí o kolektív−<br />
nych právach menšín a o prijatí zákonov,<br />
ktoré zakotvia pozitívnu diskrimináciu národ−<br />
nostných menšín a ktoré zrovnoprávnia mate−<br />
rinský jazyk národnostných menšín s jazykom<br />
väčšiny.<br />
Program sa zaoberá aj otázkou nezávislos−<br />
ti súdov a zdôrazňuje, že <strong>na</strong> každej úrovni<br />
musia byť nezávislé od zákonodarnej a výkon−<br />
nej moci. Revolučná atmosféra sa odráža<br />
v <strong>na</strong>sledujúcej požiadavke: „Už dnes treba<br />
začať s očistením okresných súdov a prokura−<br />
túr od bezzásadových, skorumpovaných prislu−<br />
hovačov štátostrany.“ 21 MNI iniciuje vytvorenie
Change language