Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
66 László Öllös<br />
ného prepojenia snáh o zmenu spoločensko−<br />
politického zriadenia a presadzovania národ−<br />
nostných práv. V náväznosti <strong>na</strong> to hlása prog−<br />
ram spojenectvo demokratov nezávisle od<br />
národnosti. „V <strong>na</strong>šej spoločnej histórii sme<br />
začali revolúciu spolu so slovenskými demo−<br />
kratickými silami a aj dnes v nej pokračuje−<br />
me spoločne, v boji proti totalitnému štátu.“ 6<br />
Podľa MNI vznikne v strednej Európe skutoč−<br />
ná demokracia vtedy, ak sa tu žijúce malé<br />
národy spoja a ich členovia budú spoločne<br />
bojovať za ľudské, občianske a „kolektívne<br />
národnostné práva“. Program <strong>na</strong> otázku „Kto<br />
sme“ odpovedá: sme demokrati, a sme<br />
Maďari. Sme demokrati, keďže sme predstavi−<br />
teľmi toho liberálneho svetonázoru, ktorý<br />
pokladá slobodu jednotlivca za <strong>na</strong>jdôležitejšiu<br />
a nescudziteľnú hodnotu. Skutočnú demokra−<br />
ciu možno budovať len v diferencovaných<br />
politických pomeroch. V podmienkach kolek−<br />
tivistického usporiadania spoločenských vzťa−<br />
hov je ochra<strong>na</strong> slobody jednotlivca obzvlášť<br />
dôležitá.<br />
Krátke vysvetlenie výroku „sme Maďari“<br />
je <strong>na</strong>sledovné. Po revolúcii je po prvý raz<br />
politicky deklarovaná téza, že „Maďari v Čes−<br />
koslovensku sú súčasťou maďarského národa“.<br />
K tejto otázke pristupuje prvý program MNI<br />
z hľadiska koncepcie ľudských práv: národnú<br />
identitu chápe ako ľudské právo a <strong>na</strong> základe<br />
toho považuje Maďarov v Československu za<br />
rovnoprávnych občanov krajiny, a tak i za<br />
štátotvorný element. Odmieta koncepciu pre−<br />
sadzovanú minulým režimom, v zmysle kto−<br />
rej bol maďarská menši<strong>na</strong> v Československu<br />
len určitou sociálno−etnickou entitou integro−<br />
vanou do väčšinového národa. S<strong>na</strong>hy o likvi−<br />
dáciu ich osobitostí považuje za porušenie<br />
ľudských práv Maďarov. Konštatuje, že<br />
„<strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listická demokracia nie je demokra−<br />
cia. Bez ľudskej, občianskej a národnej rov−<br />
noprávnosti niet slobody.“ Program teda do<br />
množiny ľudských a občianskych práva zahŕ−<br />
ňa aj národné (národnostné) práva. Otázka<br />
samotnej priorizácie týchto práv však v kru−<br />
hoch maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> otvo−<br />
rila priestor <strong>na</strong> dlho trvajúce politické spory.<br />
MNI však pod temínom zme<strong>na</strong> zriadenia<br />
(rendszerváltás) mala <strong>na</strong> mysli nielen trans−<br />
formáciu politického režimu krajiny, ale aj<br />
premenu inštitucionálneho systému Maďarov<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. 7 Predovšetkým chcela docieliť<br />
zmenu v postavení, štruktúre a politickej<br />
úlohe Csemadoku. Konkrétne chcela odlúčiť<br />
spoločenské organizácie od politických strán,<br />
čiže predpokladala existenciu občianskej spo−<br />
ločnosti, ktorá je nezávislá od politiky, nie je<br />
politikou ovládaná a politickými stra<strong>na</strong>mi je<br />
považovaná za partnera. Je vnútorne štruktú−<br />
rovaná, pričom jednotlivé spoločenské organi−<br />
zácie, ktoré ju tvoria, majú jasnú, cieľuprime−<br />
ranú orientáciu. Vo vzťahu k Csemadoku<br />
MNI formuluje túto tézu <strong>na</strong>sledovne:<br />
„Potrebujeme politicky nezávislý kultúrny<br />
zväz s demokratickou štruktúrou, ktorý bude<br />
organizovať a ma<strong>na</strong>žovať kultúrno−osvetovú<br />
prácu.“ 8<br />
Vychádzajúc zo svojich cieľov si MNI<br />
predstavovala pluralistické menšinové spolo−<br />
čenstvo a pluralistickú politickú scénu v rám−<br />
coch stanovených vznikajúcou parlamentnou<br />
demokraciou. Nepredpokladala teda monopol<br />
jednej či niekoľkých spoločenských organizá−<br />
cií, ale systém viacerých rôznorodých spolo−<br />
čenských organizácií, ktorý sa môže aj meniť<br />
podľa spoločenských potrieb. 9<br />
Politický život maďarskej menšiny <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku si MNI predstavovala formou pôsobe−<br />
nia maďarských menšinových strán, ktoré sa<br />
budú organizovať podľa ideových prúdov<br />
západoeurópskych ústavných demokracií,<br />
a ktoré budú medzi sebou v mnohých otáz−<br />
kach súťažiť, ale zároveň budú spolupracovať<br />
<strong>na</strong> uskutočňovaní špecifických cieľov spoje−<br />
ných so životom maďarskej menšiny <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku. Tieto politické strany budú v tomto<br />
zmysle „maďarskými“ stra<strong>na</strong>mi, avšak hodno−<br />
tový systém a ideologické zameranie, ktoré<br />
reprezentujú, im otvorí cestu k slovenským<br />
stranám s podobnou ideovou orientáciou, čo<br />
im umožní vzájomnú spoluprácu. Jej pros−<br />
tredníctvom sa otvorí šanca <strong>na</strong> získanie parla−<br />
mentnej väčšiny aj v záležitostiach týkajúcich<br />
sa Maďarov, <strong>na</strong>vyše, môžu sa takto vytvoriť aj
Change language