Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
62 László Öllös<br />
ska a Poľska sa preto <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> viacerí<br />
členovia starej elity pridávajú k iným stra−<br />
nám. Podstatným aspektom politického vývo−<br />
ja <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> je aj to, že bývalá štátostra−<br />
<strong>na</strong>, okrem istého krátkeho časového úseku,<br />
neposkytla Maďarom <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> ani národ−<br />
nostnú alter<strong>na</strong>tívu. Napriek tomu nebola pod−<br />
pora reformistickej následníckej strany komu−<br />
nistov v radoch maďarskej menšiny <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku zanedbateľná. 3<br />
Maďarskí liberáli <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> založili<br />
svoju organizáciu ako prvé revolučné hnutie <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> pod názvom Maďarská nezávislá<br />
iniciatíva (MNI, Független Magyar Kezdemé−<br />
nyezés – FMK). MNI mala istý čas charakter<br />
hnutia podobne ako Verejnosť proti násiliu<br />
(VPN) a <strong>na</strong> jej hodnotový systém z<strong>na</strong>čne vplý−<br />
vala aj časť vzorov, ktoré vznikli vo VPN.<br />
Maďarské kresťanskodemokratické hnutie<br />
(MKDH) sa síce pokúsilo vybudovať užšie<br />
vzťahy so slovenským Kresťanskodemokra−<br />
tickým hnutím (KDH), avšak tieto pokusy sa<br />
skončili fiaskom, takže tu nemôžeme hovoriť<br />
o nejakom zvláštnom vplyve. Kresťansko−<br />
demokratické hnutie chcelo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa−<br />
mo zastrešiť celý ideologický smer. V prvom<br />
volebnom období malo aj jedného poslanca<br />
maďarskej národnosti.<br />
Rok <strong>1989</strong> teda otvoril cestu aj maďarské−<br />
mu politickému organizovaniu sa <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>.<br />
V počiatočnom období vznikli tri maďarské<br />
politické stranícke formácie, ktoré dlhé roky<br />
určovali politický život maďarskej menšiny <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>. Tieto tri strany – Maďarská nezávis−<br />
lá iniciatíva (od roku 1992 Maďarská občianska<br />
stra<strong>na</strong>), Maďarské kresťanskodemokratické hnu−<br />
tie a Politické hnutie Spolužitie tvorili relevant−<br />
né strany straníckej štruktúry maďarskej menši−<br />
ny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Mali poslancov v parlamen−<br />
te, občas mali schopnosť tvoriť koalície a byť vo<br />
vláde, mali zastúpenie vo väčšine obecných sa−<br />
mospráv <strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong> a boli stálymi<br />
aktérmi maďarského verejného života <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku, a často aj aktívnymi účastníkmi celo−<br />
slovenskej politiky.<br />
Neskôr založené politické strany ako –<br />
Maďarská ľudová stra<strong>na</strong>, Maďarské ľudové<br />
hnutie za zmierenie a prosperitu – zohrali<br />
v politickom živote maďarskej menšiny <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> len marginálnu politickú úlohu.<br />
1.1. MAĎARSKÁ NEZÁVISLÁ INICIATÍ−<br />
VA (MNI) – MAĎARSKÁ OBČIANSKA<br />
STRANA (MOS)<br />
Maďarská nezávislá iniciatíva vznikla 18.<br />
decembra <strong>1989</strong> ako jedno z hnutí zamatovej<br />
revolúcie. Revolúcie sa zúčastnila ako maďar−<br />
ské politické hnutie a v mnohých aspektoch<br />
spoluvytvárala jej udalosti. Jej predsedom bol<br />
Károly Tóth, od roku 1991 László A. Nagy.<br />
V decembri <strong>1989</strong> sa Alexander (Sándor)<br />
Varga za MNI stal podpredsedom dočasnej slo−<br />
venskej vlády. Začiatkom roku 1990 delegova−<br />
la MNI svojich poslancov do Federálneho zhro−<br />
maždenia i do Slovenskej národnej rady (SNR).<br />
V januári 1990 boli návrh MNI kooptovaní<br />
do Federálneho zhromaždenia Miklós Duray,<br />
Zsuzsa Németh, Gyula Popély, Eleonóra Sán−<br />
dor a Oszkár Világi; vo februári 1990 boli vo<br />
farbách MNI do Slovenskej národnej rady<br />
kooptovaní Erika Csekes, Lajos Grendel, Lász−<br />
ló Kovács, László A. Nagy, László Pirovits a<br />
Gábor Zászlós. Gábor Zászlós bol do volieb<br />
roku 1990 podpredsedom slovenského parla−<br />
mentu.<br />
Maďarská nezávislá iniciatíva sa ako part−<br />
ner VPN zúčastnila <strong>na</strong> organizácii udalostí,<br />
ktoré vyústili do zmeny politického zriadenia<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, participovala <strong>na</strong> vypracovaní<br />
základných programových dokumentov tohto<br />
obdobia, zviditeľňujúc aj osobitné maďarské<br />
pohľady a požiadavky. 4 Do volieb 1990 išla<br />
MNI spolu s VPN a mala zastúpenie v prvej<br />
porevolučnej slovenskej vláde. Vo Federál−<br />
nom zhromaždení mala štyroch poslancov, v<br />
Slovenskej národnej rade piatich, boli to: Jó−<br />
zsef Berényi, László A. Nagy (zastával post<br />
podpredsedu parlamentu), László Pirovits, Pé−<br />
ter Markotán a Sándor Varga. Navyše nomi−<br />
novala jedného z podpredsedov slovenskej<br />
vlády. Tento post zastával Gábor Zászlós.<br />
MNI obsadila aj posty námestníkov minis−<br />
tra školstva a poľnohospodárstva v osobe Jáno−
Change language