Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Programy maďarských strán<br />
61<br />
<strong>Slovensku</strong> v období medzi dvomi voj<strong>na</strong>mi<br />
nehralo pri vytváraní maďarského straníckeho<br />
systému <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> po roku <strong>1989</strong> výz−<br />
<strong>na</strong>mnejšiu úlohu. Pri spätnom skúmaní nájde−<br />
me, pravda, isté zhody, ale aj odlišnosti. Čo<br />
je však <strong>na</strong>jdôležitejšie, po roku <strong>1989</strong> sa pred−<br />
stavy a argumenty medzivojnových maďar−<br />
ských politikov a verejných činiteľov nestali<br />
predmetom verejných diskusií a východiskom<br />
pre politické rozhodnutia. 2<br />
Môžeme však s istotou tvrdiť, že stranícka<br />
štruktúra, ktorá sa po zmene zriadenia sfor−<br />
movala v Maďarsku, mala <strong>na</strong> charakter ma−<br />
ďarských strán <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> výz<strong>na</strong>mný<br />
vplyv. Táto skutočnosť má viac príčin. Poli−<br />
tická socializácia mala aj v kruhoch maďar−<br />
skej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> podobné zdroje<br />
ako v Maďarsku. Jed<strong>na</strong>k už spomí<strong>na</strong>né vzde−<br />
lávacie tábory a vlastivedné cyklistické túry<br />
mali pravidelne účastníkov z Maďarska, ktorí<br />
patrili medzi zástancov ľudovo−národnej<br />
orientácie a väčši<strong>na</strong> z nich sa po prevrate pri−<br />
pojila k Maďarskému demokratickému fóru.<br />
Aj výz<strong>na</strong>mná skupi<strong>na</strong> maďarských spisovate−<br />
ľov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> – predovšetkým staršia ge−<br />
nerácia – mala k tomuto smeru blízko, ale<br />
týmto smerom sa orientovali aj <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>m−<br />
nejšie osobnosti tzv. osemašesťdesiatnikov.<br />
Na druhej strane sa v maďarskej literatúre<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> objavuje smer, ktorý sa v žiad−<br />
nom prípade nedá <strong>na</strong>zvať ľudovým a ktorý je<br />
reprezentovaný autormi zohrávajúcimi neskôr,<br />
v čase revolučných zmien, výz<strong>na</strong>mnú úlohu.<br />
Sem možno spomedzi spisovateľov viažucich<br />
sa k literárnemu spolku Iródia zaradiť predo−<br />
všetkým tých, ktorí sa počas revolúcie aktív−<br />
ne zapojili do verejného života. K tomuto<br />
smeru patrila ďalej aj väčši<strong>na</strong> tej skupiny mla−<br />
dých ľudí, ktorí začiatkom osemdesiatych<br />
rokov začali ešte ako vysokoškoláci podporo−<br />
vať činnosť Výboru <strong>na</strong> ochranu práv maďar−<br />
skej menšiny v Československu a v rokoch<br />
1981 a 1983 sa zúčastnili <strong>na</strong> vzdelávacom<br />
programe organizovanom prostredníctvom<br />
demokratickej opozície v Maďarsku. Okrem<br />
nich sa do tejto činnosti zapája aj mnoho<br />
takých maďarských intelektuálov Slovenska,<br />
ktorí sa dostali do rozporu s komunizmom.<br />
Tí, ktorí predstavovali liberálny smer, si svoj<br />
politický hodnotový systém vytvárali <strong>na</strong>jmä<br />
<strong>na</strong> základe poz<strong>na</strong>tkov, ktoré si osvojili pros−<br />
tredníctvom pomoci z Maďarska a počas tohto<br />
procesu sa dostali do blízkeho kontaktu so<br />
Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ)<br />
a Zväzom mladých demokratov (Fidesz).<br />
Tretí smer v maďarskej politike <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku – kresťanská demokracia, nemala pred<br />
revolúciou v Maďarsku vybudované také roz−<br />
vinuté „inštitucionálne“ vzťahy s ináč zmýšľa−<br />
júcimi, resp. disidentskými skupi<strong>na</strong>mi ako<br />
vyššie uvedené zoskupenia. Pravda, aj tu<br />
možno tvrdiť, že medzi zakladateľmi Maďar−<br />
ského kresťanskodemokratického hnutia boli<br />
aj také osobnosti, ktoré mali s Maďarskom<br />
rozvinuté vzťahy <strong>na</strong> individuálnej báze.<br />
V tomto období založené kresťanskodemokra−<br />
tické hnutie sa však s istotou mohlo opierať<br />
o spoločenskú potrebu slobody náboženského<br />
života. Maďarskí kresťanskí demokrati <strong>na</strong> Slo−<br />
vensku <strong>na</strong>dviazali úzke kontakty aj s Kresťan−<br />
skodemokratickou ľudovou stranou (KDNP)<br />
v Maďarsku, ktorá bola pre nich z mnohých<br />
aspektov vzorom.<br />
Nesmieme pritom zabudnúť ani <strong>na</strong> to, že<br />
<strong>na</strong> charakter vznikajúcich maďarských strán,<br />
ktoré samozrejme pracovali v politickej atmo−<br />
sfére vtedajšieho Československa, vplývali aj<br />
slovenské politické vzory. Z tejto dvojakej<br />
viazanosti vyplývajú aj mnohé ich vnútorné<br />
osobitosti. Pravda, v každom osobitnom prí−<br />
pade ide o pôsobenie iných vplyvov.<br />
V prípade hnutia Spolužitie je takýmto<br />
vplyvom pokračovanie koncepcie maďarskej<br />
politiky <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> z roku 1968 a aj to, že<br />
výz<strong>na</strong>mná časť maďarských komunistov husá−<br />
kovského režimu sa po vzniku Spolužitia<br />
orientovala práve <strong>na</strong> toto politické hnutie.<br />
Tento jav nie je v slovenskom politickom ži−<br />
vote ojedinelý, veď následnícka stra<strong>na</strong> komu−<br />
nistickej strany <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, prezentujúca<br />
reformovanú tvár, nevyrástla z reforiem zača−<br />
tých pred zmenou režimu a nebola aktívnym<br />
účastníkom revolúcie, nedisponovala preto ani<br />
jej politickou autoritou. Na rozdiel od Maďar−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language