Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
60 László Öllös<br />
li názor, že liberál<strong>na</strong> demokracia a jej hodno−<br />
tový systém musia v plnej miere <strong>na</strong>hradiť<br />
komunizmus, a to v celom štáte, i v živote<br />
maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Táto skupi−<br />
<strong>na</strong> však bola len veľmi málopočetná a až <strong>na</strong><br />
jednu výnimku nepatrili jej členovia pred<br />
revolúciou v prostredí maďarskej menšiny <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> k verejne známym osobám<br />
Len v jednej oblasti spoločenského života<br />
sa v rámci maďarskej menšiny zjavujú náz<strong>na</strong>−<br />
ky kritiky politického systému: v oblasti ná−<br />
rodnostnej politiky. Tá maďarská pololegál<strong>na</strong><br />
verejnosť <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, v ktorej sa vôbec<br />
mohli zrodiť kritické postoje, sa väčšinou ob−<br />
javuje <strong>na</strong> ťažko kontrolovateľných podujatiach<br />
štátom povolených maďarských inštitúcií:<br />
v študentských kluboch maďarských vysoko−<br />
školákov, kde mohli vystupovať aj prednáša−<br />
telia z Maďarska, v letných vzdelávacích tá−<br />
boroch Csemadoku, ako aj <strong>na</strong> každoročne or−<br />
ganizovaných cyklistických vlastivedných<br />
túrach, kam tiež chodili účastníci z Maďarska,<br />
ďalej v mnohých kritických, voči režimu nie<br />
práve lojálnych programoch miestnych vzde−<br />
lávacích klubov, <strong>na</strong> každoročných festivaloch<br />
amatérskych divadelných skupín a <strong>na</strong> poduja−<br />
tiach literárneho spolku Iródia. V podstate sa<br />
v každej zo zmienených skupín objavujú aj<br />
jednotlivé ideové prúdy z Maďarska, ktoré<br />
mali rozhodujúci výz<strong>na</strong>m pri vzniku straníc−<br />
keho systému v Maďarsku po roku <strong>1989</strong>.<br />
Ticho husákovského režimu však tieto fóra<br />
prakticky izoluje od celoslovenskej verejnosti,<br />
a tak majú pred zmenou režimu dosah len <strong>na</strong><br />
zanedbateľnú časť maďarskej verejnosti <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>. Napriek tomu, po revolúcii posky−<br />
tli tieto fóra výz<strong>na</strong>mnú socializačnú bázu pre<br />
formovanie sa maďarskej politickej elity <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>.<br />
Predstavy vzniknuté v tomto období boli<br />
obmedzené aj tým, že za uvedenými skupi<strong>na</strong>−<br />
mi maďarskej politickej elity <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
nestála dostatočne silná, kritická spoločensko−<br />
vedná základňa. Väčši<strong>na</strong> niekoľkých publiko−<br />
vaných článkov bola z oblasti histórie, pole−<br />
mizovala s historickými argumentami sloven−<br />
ského <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>lizmu, resp. kritizovala protima−<br />
ďarskú národnostnú politiku štátu. Absentoval<br />
výskum zameraný <strong>na</strong> odkrývanie absurdností<br />
jednotlivých sfér komunistického režimu<br />
z osobitého pohľadu maďarskej menšiny <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>, resp. neexistoval vedecky nároč−<br />
ný, systematický výskum. 1 Nea<strong>na</strong>lyzujú sa ani<br />
konkrétne prejavy a osobitosti mocenského<br />
systému komunizmu v prostredí maďarskej<br />
menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ani tieto teda spravid−<br />
la neboli spracované s vedeckou náročnosťou.<br />
Tento stav však nez<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l úplnú absen−<br />
ciu „vnútornej“ kritiky. Kritické postrehy bolo<br />
možné nájsť <strong>na</strong> troch miestach: v niektorých<br />
dielach maďarskej literatúry <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>,<br />
v kritických článkoch zaoberajúcich sa predo−<br />
všetkým maďarským kultúrnym životom, ktoré<br />
sa občas objavili v maďarskej tlači <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku a v jednotlivých dokumentoch Výboru <strong>na</strong><br />
ochranu práv maďarskej menšiny v Českoslo−<br />
vensku. Treba však zároveň podotknúť, že<br />
všetky tieto postrehy boli len útržkovité a via−<br />
zali sa ku konkrétnym situáciám a k jednotli−<br />
vým udalostiam. Keďže kritická báza pre roz−<br />
voj spoločenských vied v rámci maďarskej<br />
menšiny bola z<strong>na</strong>čne obmedzená (pri absencii<br />
inštitucionálneho systému záviselo len od<br />
odhodlania niekoľkých jedincov, či sa zrodia<br />
výz<strong>na</strong>mnejšie spoločenskovedné diela), ma−<br />
ďarská menšinová verejnosť – vrátane alter<strong>na</strong>−<br />
tívnej verejnosti – nemohla byť pred revolú−<br />
ciou konfrontovaná s vedecky náročnou,<br />
detailnou kritikou nielen osobitostí komuniz−<br />
mu <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ale ani jeho prejavov v<br />
prostredí maďarskej menšiny <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>,<br />
ktoré pritom vytvárali nielen Slováci, ale aj<br />
Maďari. Táto situácia sa podstatne líšila tak od<br />
situácie v Maďarsku ako aj v Poľsku. Pri<br />
budovaní systému maďarských politických<br />
strán <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> po roku <strong>1989</strong>, ako aj pri<br />
vypracovávaní ich programov je preto absen−<br />
cia hlbšieho a<strong>na</strong>lytického zázemia citeľná.<br />
Vtedy skoncipované programy strán boli buď<br />
celkom nové, postavené <strong>na</strong> známych kritic−<br />
kých poz<strong>na</strong>tkoch, alebo sa nejakým spôsobom<br />
viazali <strong>na</strong> predstavy z roku 1968.<br />
Je zaujímavé, že politické dedičstvo<br />
maďarských politických strán pôsobiacich <strong>na</strong>
Change language