Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
LÁSZLÓ ÖLLÖS<br />
PROGRAMY MAĎARSKÝCH STRÁN<br />
Kľúčové slová: maďarská nezávislá iniciatíva — Maďarská občianska stra<strong>na</strong>; Politické hnutie Spolužitie;<br />
Maďarské kresťansko−demokratické hnutie; Maďarská koalícia; Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície<br />
1. ÚVOD<br />
Politická reprezentácia maďarskej menšiny sa<br />
po roku <strong>1989</strong> konštituovala z viacerých sku−<br />
pín. V prvej etape zmeny režimu sa svojou<br />
štruktúrou podobala tak <strong>na</strong> slovenskú politic−<br />
kú elitu ako aj <strong>na</strong> elity v iných postkomunis−<br />
tických krajinách nášho regiónu, z hľadiska jej<br />
vnútorného usporiadania však už môžeme<br />
hovoriť o výz<strong>na</strong>mných odlišnostiach. Za minu−<br />
lého režimu totiž maďarská komunistická stra−<br />
nícka elita <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> nebola súčasťou ani<br />
československého, ani slovenského <strong>na</strong>jvyššie−<br />
ho straníckeho vedenia; maďarského čle<strong>na</strong><br />
nemal ani Politický výbor Komunistickej stra−<br />
ny Československa, ani <strong>na</strong>jvyšší orgán Komu−<br />
nistickej strany Slovenska. Na nižších prieč−<br />
kach spoločenskej hierarchie však komunisti<br />
maďarského pôvodu (maďarskej národnosti)<br />
zastávali mnohé pozície – jed<strong>na</strong>k v hospodár−<br />
skej sfére a potom v kultúrnych inštitúciách<br />
maďarskej menšiny. Maďarská komunistická<br />
elita <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> sa však líšila od straníckej<br />
elity v Maďarsku a v Poľsku tým, že po roku<br />
1968 – v súlade so všeobecnými pomermi <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> – sa postavila proti reformnému<br />
komunizmu. Maďarská komunistická elita <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> tvorila mocenskú elitu brežnevov−<br />
ského režimu Gustáva Husáka, ktorá sa dištan−<br />
covala nielen od západných liberálnych demo−<br />
kracií, ale – determinovaná spôsobom svojho<br />
vzniku – aj od ideí reformného komunizmu.<br />
Po udalostiach roku 1968 sú aj maďarskí<br />
reformní komunisti vylúčení zo strany a odsu−<br />
nutí <strong>na</strong> vedľajšiu koľaj. Zároveň však početná<br />
komunistická politická elita aj u nás hľadá<br />
spôsoby udržania sa pri moci po novembri<br />
<strong>1989</strong>.<br />
Krátko po 17. novembri <strong>1989</strong> sa aj tzv.<br />
osemašesťdesiatnici – málopočetná skupi<strong>na</strong><br />
maďarských reformných komunistov vylúče−<br />
ných zo strany – domnievali, že <strong>na</strong>dišiel prí−<br />
hodný čas <strong>na</strong> politický návrat. Ich prvé poku−<br />
sy o politickú angažovanosť neboli zamerané<br />
<strong>na</strong> zmenu režimu, ale sa viazali ku gorbačov−<br />
ským heslám „glasnosť“ a „perestrojka“, so<br />
zrejmým úmyslom vlastnej reintegrácie do<br />
štátostrany a znovu<strong>na</strong>dobudnutia stratených<br />
pozícií. Napriek tomu, že protagonisti tejto<br />
„reformátorskej“ skupiny boli verejne známe<br />
osoby, revolučné udalosti vtedy už prekročili<br />
rámec ich reformno−komunistických cieľov<br />
a oni sa stali len ich vonkajšími pozorovateľ−<br />
mi. Napriek tomu sa aj roku <strong>1989</strong> opätovne<br />
zjavuje <strong>na</strong> verejnosti ten – korporatívny –<br />
model riešenia maďarskej otázky <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku, ktorý bol prvý krát prezentovaný maďar−<br />
skými reformnými komunistami roku 1968:<br />
jeden z členov vlády je zodpovedný za prob−<br />
lematiku národnostných menšín, pričom slo−<br />
venskí Maďari sa zapoja do politického systé−<br />
mu krajiny združení v jednej strešnej organi−<br />
zácii, ku ktorej sa satelitnou formou pripoja<br />
tlač a všetky výz<strong>na</strong>mnejšie maďarské menši−<br />
nové kultúrne inštitúcie.<br />
Maďarská nezávislá demokratická opozícia<br />
<strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> pred rokom <strong>1989</strong> je ohraničená<br />
tiež len pomerne úzkym okruhom osôb. Spo−<br />
čiatku len niektorí spolupracovníci Výboru <strong>na</strong><br />
ochranu práv maďarskej menšiny v Českoslo−<br />
vensku – väčšinou študenti maďarskej národ−<br />
nosti, ktorí sa zúčastňovali školení organizo−<br />
vaných demokratickou opozíciou v Maďarsku<br />
– a členovia mladej generácie maďarských<br />
spisovateľov <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, združení v štáto−<br />
stranou zakázanej organizácii Iródia, vyznáva−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language