Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Zme<strong>na</strong> režimu maďarskými očami<br />
53<br />
1918 – 1998. Zv. I. Cit. d. s. 58. Pozri<br />
poznámku č. 63. – Ďalším drobným, ale typic−<br />
kým príkladom ľpenia <strong>na</strong> už existujúcich inšti−<br />
túciách bol protest takmer celoštátneho rozsa−<br />
hu, ktorý sa začal vo februári 1990 kvôli mož−<br />
nému zrušeniu víkendovej prílohy denníka Új<br />
Szó. Zrušenie bolo <strong>na</strong>vrhnuté <strong>na</strong> okrúhlom<br />
stole politických strán s odôvodnením, že viac<br />
ako tri pätiny novinového papiera, ktorý je <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong> k dispozícii, spotrebujú tlačoviny,<br />
ktoré vychádzajú vo vydavateľstvách Komunis−<br />
tickej strany Slovenska. Medzi ne patril aj den−<br />
ník Új Szó a jeho magazín Vasár<strong>na</strong>p, i keď<br />
v tom čase sa v súvislosti s maďarskými tlačo−<br />
vými orgánmi o straníckom riadení už nedalo<br />
hovoriť. Napokon sa Komunistická stra<strong>na</strong><br />
Slovenska, resp. Vydavateľstvo Pravda zriekli<br />
dotyčného denníka. V tomto konflikte stála<br />
Maďarská nezávislá iniciatíva <strong>na</strong> strane denní−<br />
ka Új Szó, aj keď nové prerozdelenie papiera<br />
by poslúžilo aj záujmom jej blízkeho denníka<br />
Nap, ktorý vychádzal od 15. decembra <strong>1989</strong>.<br />
42. Ladislava Kováča delegovali do „vlády národ−<br />
ného porozumenia“, vedenej Milanom Čičom,<br />
študenti. Navrhli ho ako profesora, ktorý sa ani<br />
pred zmenou zriadenia netajil svojím názorom<br />
<strong>na</strong> režim. (VPN delegovala do vlády len jed−<br />
ného čle<strong>na</strong> „ako pozorovateľa“, Vladimíra<br />
Ondruša, ale vyhradila si právo veta voči per−<br />
sonálnym návrhom Mila<strong>na</strong> Čiča.) Čo motivo−<br />
valo jeho vtedajšie správanie, jeho až chorob−<br />
nú podozrievavosť aj voči Maďarskej nezávis−<br />
lej iniciatíve, nie je dodnes jasné.<br />
43. Károly Kövesdi v denníku Új Szó 22. marca<br />
1990 odmieta návrh <strong>na</strong> základe a<strong>na</strong>lýzy politic−<br />
kých hľadísk, Tibor Sági Tóth v 33. čísle<br />
1990 týždenníka Hét (17. 8. 1990) zas <strong>na</strong><br />
základe odborných hľadísk. Odpor sa dal oča−<br />
kávať už aj z toho dôvodu, že aj keď Zväz<br />
maďarských učiteľov v Československu ako<br />
celoštátne fórum vznikol len 13. januára, jed−<br />
notlivé učiteľské kolektívy si už v decembri<br />
vytvorili vlastné fóra a skoncipovali svoje<br />
požiadavky, ktoré sa popri miestnych problé−<br />
moch zamerali predovšetkým práve <strong>na</strong> riešenie<br />
špecifických problémov škôl s vyučovacím<br />
jazykom maďarským, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> problém<br />
učebných osnov, školskej inšpekcie atď. Za<br />
takisto jednohlasnou požiadavkou <strong>na</strong> rozdele−<br />
nie škôl pod spoločným riaditeľstvom stáli<br />
odborné dôvody len sčasti, okrem toho to boli<br />
krivdy pociťované pri vymenúvaní riaditeľov<br />
a rozdeľovaní zdrojov. Slovenská vláda konšti−<br />
tuovaná po prvých slobodných voľbách sa<br />
<strong>na</strong>ďalej pridŕžala koncepcie „školstva <strong>na</strong> národ−<br />
nostne zmiešaných územiach“, avšak zúžila ju<br />
skôr <strong>na</strong> také organizačné problémy, ako <strong>na</strong>pr.<br />
otázka minimálneho počtu žiakov potrebného<br />
<strong>na</strong> otvorenie samostatnej triedy. Pozri <strong>na</strong>pr.<br />
Návrh zásad zriaďovania a prevádzky škôl <strong>na</strong><br />
národnostne zmiešaných územiach SR.<br />
Bratislava, 9. 1. 1991 č. 8782/1990−22.<br />
44. Spoločné vyhlásenie VPN a MNI z 21. januára<br />
1990 o spolužití národov, národnostných men−<br />
šín a etnických skupín okrem iného odmieta<br />
zásadu reciprocity, uznáva kolektívne práva<br />
a právo <strong>na</strong> samosprávu, právo medzinárodného<br />
spoločenstva <strong>na</strong> kontrolu dodržiavania ľud−<br />
ských a menšinových práv. Medzi ústretové<br />
gestá možno počítať účasť predstaviteľov VPN<br />
<strong>na</strong> kladení vencov pri spomienkových zhro−<br />
maždeniach <strong>na</strong> počesť revolúcie 1848, ko<strong>na</strong>né<br />
15. marca 1990, alebo spoločný list predsedu<br />
VPN a predsedu MNI pražskému veľvyslanco−<br />
vi Rumunska vo veci pogromu v meste Tirgu<br />
Mures/Marosvásárhely. Hnutie, ktoré malo<br />
v počiatočnom štádiu mimoriadne heterogénne<br />
zázemie stúpencov, sa v procese prerodu <strong>na</strong><br />
stranu rozdelilo, okrem iného aj kvôli rozdiel−<br />
nym postojom k maďarskej otázke. Z vnútor−<br />
ných bojov v rokoch 1990 − 1992 vyšla tá časť<br />
vedenia VPN, ktorá mala otvorený vzťah<br />
k menšinám, ako porazená, čo spečatilo aj<br />
ďalší osud spoločného vyhlásenia k princípom<br />
národnostnej politiky.<br />
45. Z tohto hľadiska je mimoriadne pamätná brati−<br />
slavská demonštrácia, zorganizovaná 1. marca<br />
v Bratislave, proti zvoleniu hovorcu VPN Já<strong>na</strong><br />
Budaja do funkcie predsedu Slovenskej národ−<br />
nej rady. VPN sa však o päť dní neskoršie<br />
podarilo zorganizovať demonštráciu sympati−<br />
zantov; míting sa aktivistom Štúrovej spoloč−<br />
nosti a iných „národných“ zoskupení <strong>na</strong>priek<br />
veľkej s<strong>na</strong>he nepodarilo <strong>na</strong>rušiť.<br />
46. Úplný text vystúpenia uverejnil denník Új Szó,<br />
6. marec 1990.<br />
47. Kis csoportok szítják a feszültséget. In: Új Szó,<br />
29. marec 1990; Nyugalom és feszültség. In:<br />
Nap, 1990, 2, č. 2.<br />
48. Schlett, István: Kisebbségnézőben. Cit. d. s.<br />
146 – 147. Maďarská nezávislá iniciatíva sa<br />
samozrejme sama seba nedefinovala ako libe−<br />
rál<strong>na</strong> stra<strong>na</strong> z dôvodu pridržiavavia sa Schlet−<br />
tom tu opísaných z<strong>na</strong>kov, tieto z<strong>na</strong>ky však<br />
<strong>na</strong>ozaj organicky vyplynuli z osobitého menši−<br />
nového liberalizmu.<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language