Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
52 Eleonóra Sándor<br />
In: Fórum Társadalomtudományi Szemle, 1999,<br />
1, č. 2, s. 132 – 134.<br />
31. Vyhlásenie signovali prví predstavitelia MNI<br />
László A. Nagy a Károly Tóth.<br />
32. 10. bod programového vyhlásenia zverejnené−<br />
ho 25. novembra požaduje demokratickú fede−<br />
ráciu a „zákonnú úpravu práv a postavenia<br />
národností <strong>na</strong> princípe plnej a faktickej rovno−<br />
právnosti“.<br />
33. Prvými predstaviteľmi Zväzu maďarských štu−<br />
dentov boli József Berényi, Attila Szép a Péter<br />
Vörös; v celoštátnom koordi<strong>na</strong>čnom výbore<br />
zastupoval zväz Szilárd Somogyi. O založení<br />
zväzu pozri Elbeszélt történelem. A rendszer−<br />
váltás évei: Berényi József, Szép Attila, Vörös<br />
Péter. Rukopis. Fórum inštitút pre výskum<br />
menšín, Šamorín.<br />
34. Stranícke ústredie sa ešte do decembra usilova−<br />
lo udržať si kontrolu <strong>na</strong>d periodikami, ktoré<br />
vydávalo. Pozri Elbeszélt történelem. A rend−<br />
szerváltás évei: Szilvássy József. In: Fórum<br />
Társadalomtudományi Szemle, 2000, 2, č. 1, s.<br />
170 – 171.<br />
35. Po obsadení Československa 21. augusta 1968<br />
sa vedenie strany dostalo pod prísnu sovietsku<br />
kontrolu, ktorá zrušila všetky výdobytky ľud−<br />
ských a občianskych práv „pražskej jari“.<br />
Výnimku tvorila federalizácia krajiny, čo sa<br />
roku 1969 ešte v parlamente podarilo presadiť,<br />
a tým uspokojiť <strong>na</strong>jdôležitejšiu slovenskú<br />
požiadavku. Podľa doteraz celkom nevyvráte−<br />
ných (odvtedy však historikmi zjemnených)<br />
argumentov sa Slováci v záujme federácie<br />
vzdali demokratických slobôd, čiže „národné“<br />
bolo <strong>na</strong>dradené „demokratickému“. Jedným<br />
z dôležitých motívov zmeny režimu <strong>na</strong> Sloven−<br />
sku bol ten, že túto historickú chybu neslobod−<br />
no zopakovať. Táto trauma slovensko−českých<br />
vzťahov sa odrazila aj v zmýšľaní menšinových<br />
– nielen maďarskej – elít <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>, ako to<br />
uvádzame v ďalšom texte.<br />
36. Demokracia a šance <strong>na</strong>šej menšiny. Rozhovor<br />
s Lajosom Grendelom, Lászlóm Dobosom<br />
a Józsefom Berényim. In: Új Szó. 11. decem−<br />
ber <strong>1989</strong>. V máji 1991, teda až dodatočne,<br />
vysvetľuje Károly Tóth pohnútky založenia<br />
a správania sa VPN a MNI obavami z vopred<br />
predvídateľnej priamej <strong>na</strong>cio<strong>na</strong>listickej kon−<br />
frontácie: chceli položiť základy inštitúcií práv−<br />
neho štátu a občianskej demokracie a prijať<br />
kľúčové zákony ešte pred tým, než plnou silou<br />
vyrazia <strong>na</strong> povrch národnostné rozpory, chceli,<br />
aby boli k dispozícii metódy a mechanizmy,<br />
ktorými by sa tieto rozpory dali udržať v istých<br />
medziach. Pozri Schlett, István: Szlovákia: Kü−<br />
lön utakon – azonos célokért Beszélgetés<br />
Bauer Győzővel, Gyurcsík István<strong>na</strong>l, Gyurgyik<br />
Lászlóval és Tóth Károllyal. In: Schlett, István:<br />
Kisebbségnézőben: Beszélgetések és dokumen−<br />
tumok. Budapest: Kossuth 1993, s. 86 – 87.<br />
37. Fórum, ktoré vzniklo z iniciatívy časti sig<strong>na</strong>tá−<br />
rov „Listu tridsiatich troch“, po niekoľkotýž−<br />
dňovej činnosti splynulo v polovici decembra<br />
s Csemadokom.<br />
38. Új Szó. 2. december <strong>1989</strong><br />
39. Na XV. mimoriadnom zhromaždení Csemado−<br />
ku v marci 1990 József Mács vo svojom dis−<br />
kusnom príspevku hodnotí už odstúpenie od<br />
požiadavky územnej autonómie ako vážnu<br />
chybu, ako prejav zbabelosti. Text diskusného<br />
príspevku uverejnil časopis Hét, 1990, 35, č.<br />
14. (6. 4. 1990).<br />
40. Pozri <strong>na</strong>pr. Batta, György: Sorskérdéseink. In:<br />
Új Szó, 2. január 1990. Autor v súvislosti<br />
s existujúcou štruktúrou tlače píše: „Podľa<br />
môjho názoru bude <strong>na</strong>ša menši<strong>na</strong> schopná sa<br />
plnohodnotne rozvíjať až vtedy, ak si nielen<br />
ochráni – a zmodernizuje – svoje jestvujúce<br />
inštitúcie, ale ich aj zveľadí“.<br />
41. Ústavný zákon č. 144/1968 o právnom posta−<br />
vení menšín, je jedným z výdobytkov Pražskej<br />
jari 1968. Federálny parlament o ňom hlasoval<br />
v ten istý deň, 27. októbra, ako o ústavnom<br />
zákone č. 143/1968 o federácii. Podľa histori−<br />
kov je text publikovaný v zbierke zákonov fal−<br />
zifikát, pretože v návrhu predloženom <strong>na</strong> roko−<br />
vanie parlamentu, bolo uvedené aj právo <strong>na</strong><br />
samosprávu. Čo sa týka zoz<strong>na</strong>mu v ňom uve−<br />
dených menšinových práv, sú v podstate totož−<br />
né s tými, ktoré sú uvedené v Ústavnom liste<br />
ľudských práv prijatom roku 1991, resp.<br />
s tými, ktoré sú uvedené v platnej slovenskej<br />
ústave. Jedinou výnimkou je právo štyroch <strong>na</strong>j−<br />
početnejších menšín <strong>na</strong> pomerné zastúpenie v<br />
zákonodarných a iných volených orgánoch.<br />
Podľa 5. článku ústavy spôsob výkonu tohto<br />
práva mal byť určený ďalšími zákonmi. Stálou<br />
témou maďarských podaní a protestov pred<br />
zmenou zriadenia bolo to, že tieto vykonávacie<br />
zákony neboli nikdy prijaté. Pozri <strong>na</strong>pr. Janics,<br />
Kálmán: Új nemzetiségi alkotmánytörvényt. In:<br />
Vasár<strong>na</strong>p, 1990, 23, č. 7. (27. 4. 1990); Szar−<br />
ka, László: A (cseh)szlovákiai magyar közös−<br />
ség nyolc évtizede 1918−1998. Történeti vázlat.<br />
In: Filep, Tamás Gusztáv – Tóth, László (red.):<br />
A (cseh)szlovákiai magyar művelődés története
Change language