Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
50 Eleonóra Sándor
mi ostalo z českej strany bez odozvy, časté
bratislavské výsluchy naznačovali, že hnutie
maďarskej menšiny na Slovensku považovala
vtedajšia československá vládnuca moc,
podobne ako chartistov, za predstaviteľov
„antikomunistickej ideologickej diverzie“.
Szarka László: A (cseh)szlovákiai magyar kö−
zösség nyolc évtizede 1918 – 1998: Történeti
vázlat. In: Filep, Tamás Gusztáv – Tóth, Lász−
ló (red.): A (cseh)szlovákiai magyar művelődés
története 1918 – 1998. Zv. I. Cit. d., s. 60 – 61.
9. Pešek, Jan: Pohľad štátnej moci na disent na
Slovensku v „ére prestavby“. In: Pešek, Jan –
Szomolányi, Soňa (red.): November 1989 na
Slovensku. Cit. d., s. 45 – 53. Z hlásení vede−
nia strany publikuje výber Koudelka, František
(red.): Vedení KSČ o disentu a opozici: Doku−
menty z ledna 1986 – října 1989. Praha: Čes−
koslovenské dokumentační středisko, o. p. s. –
Ústav pro soudobé dějiny AV ČR 1999.
10. Podnecovanie rozporov medzi opozičnými sku−
pinami patrilo k zvyčajným praktikám tajnej
polície. Pozri napr. Gruntorád, Jiří: Státní bez−
pečnost proti Chartě 77 – Akce Izolace. In:
Securitas Imperii 5. Úřad dokumentace
a vyšetřování zločinu komunismu P ČR 1999.
Pozri http://www.mvcr.cz/policie/udv/securita/
sbornik5/securi_5.pdf. Podľa svedeckej výpo−
vede posledného riaditeľa bratislavskej správy
štátnej bezpečnosti na súdnom procese roku
1991, patrilo v posledných dvoch až troch
rokoch pred zmenou režimu medzi najdôleži−
tejšie úlohy tajnej služby uskutočnenie takých
preventívnych opatrení, ktoré mali za cieľ jed−
nak znemožniť účasť členov slovenskej opozí−
cie na akciách v Prahe alebo mimo územia
krajiny, a prekaziť vzájomné nadväzovanie
kontaktov s podobnými štruktúrami bývalých
socialistických krajín, najmä Poľska
a Maďarska. Uvádza Blažek, Petr: Výbor na
obranu Ivana Polanského. In: Kmeť, Norbert –
Marušiak, Juraj (red.): Slovensko a režim nor−
malizácie. Cit. d., s. 217 – 218.
11. Duray, Miklós: „Objekt: Geológ“ (druhé auto−
interview). In: Duray Miklós: Kutyaszorító.
New York: Püski 1983. (Autointerview je
datované v apríli – máji 1981.)
12. O činnosti a dokumentoch Výboru na ochranu
práv podáva podrobný prehľad publikácia,
ktorú redigoval Miklós Duray: Kettős elnyo−
másban: Dokumentumok a csehszlovákiai ma−
gyarság helyzetéről és jogvédelméről 1978 –
1988 (New York: Hungarian Human Rights
Foundation – Püski 1989). V počiatočnom
období činnosti Výboru vznikali rozsiahle hlá−
senia súhrnného charakteru (Hlásenie o stave
maďarskej menšiny v Československu, apríl
1982; Hlásenie pre maďarskú verejnosť v Čes−
koslovensku o situácii maďarskej menšiny, máj
– jún 1982). Neskoršie boli impulzom k vydá−
vaniu dokumentov opatrenia ktoré ohrozovali
vzdelávanie v maďarskom jazyku. Od roku
1987 sa dokumenty (okrem obsiahleho hlásenia
o situácii maďarských materských škôl) zame−
rali na konkrétne porušenia zákonov, na diskri−
minačné opatrenia rozličného charakteru (obťa−
žovanie nitrianskych maďarských vysokoškolá−
kov políciou, situácia Csemadoku, bratislavské
protimaďarské útoky v Bratislave, list ministro−
vi kultúry v súvislosti s umiestnením pamätnej
tabule na dome akademického maliara Gyulu
Szabóa, útoky na maďarských študentov v Ri−
mavskej Sobote, šovinistické prejavy trnav−
ských futbalových fanúšikov, zavedenie odbor−
ného vyučovania v slovenskom jazyku na
odbore geodézie Stavebnej priemyslovky
v Lučenci atď.). V tomto poslednom období sa
už vydávajú aj dokumenty reagujúce na uda−
losti netýkajúce sa priamo maďarskej menšiny
na Slovensku: sem môžeme zaradiť napr. list
veľvyslancovi Juhoslávie v Prahe v záležitosti
prenasledovania príslušníkov maďarskej inteli−
gencie vo Vojvodine, stanovisko k policajnému
zásahu na katolíckej demonštrácii 25. marca
1988 v Bratislave, resp. stanovisko k stretnutiu
Miloša Jakeša s Jánosom Kádárom, vyjadrenie
sústrasti pri príležitosti úmrtia českého disiden−
ta Pavla Wonku. Medzi nastolenými témami
nechýba ani demolácia dedín v Rumunsku, či
problém sústavy vodných diel Gabčíkovo –
Nagymaros.
13. Duray, Miklós: Kutyaszorító. Zv. II. New
York: Püski 1989, s. 23 – 27; Duray, Miklós:
A csehszlovákiai magyar kisebbség társadalmi
jogvédelmének tíz éve (1978 – 1988). In:
Duray, Miklós (red.): Kettős elnyomásban. Cit.
d. To, že Charta zo začiatku nevenovala situá−
cii maďarskej menšiny dostatok pozornosti,
malo viac príčin: po prvé: prísne sa pridŕžala
zásady, že zodpovednosť za vydané dokumen−
ty musí byť zosobnená − táto podmienka bola
splnená vtedy, keď Miklós Duray začal vo svo−
jom mene podpisovať dokumenty Výboru na
ochranu práv, resp. keď podpísal Chartu. Po
druhé: za svoju úlohu si Charta nevytýčila
priamu kritiku režimu, ale vynútenie dodržia−