Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

Zmena režimu maďarskými očami
49
POZNÁMKY
1. Napríklad Szomolányi, Soňa: Prehistória, zrod
a rola aktéra novembra ’89 – VPN. In:
Antalová, Ingrid (red.): Verejnosť proti násiliu
1989 – 1991: Svedectvá a dokumenty.
Bratislava: Nadácia Milana Šimečku 1998, s.
13 – 21. Príčiny slabosti slovenskej predno−
vembrovej opozície možno podľa nej hľadať aj
v tom, že v Československu sa na rozdiel od
okolitých štátov nedošlo k „liberalizácii“
komunistického režimu. Pozri ešte Škaloud,
Jan: Rozdiely v priebehu normalizácie v Čes−
kej a Slovenskej republike a dopady po jej
skončení na samostatné štáty. In: Kmeť, Nor−
bert – Marušiak, Juraj (red): Slovensko a režim
normalizácie. Bratislava: Ústav politických
vied SAV s. a.
2. Bock, Ivo – Hänsgen, Sabine – Schlott,
Wolfgang: Kultúra a cenzúrán túl. In:
Rissmann, Erika (red.): Szamizdat: Alternatív
kultúrák Kelet− és Közép−Európában 1956 –
1989. Budapest: Stencil – Európai Kulturális
Alapítvány 2004, s. 116 – 135.
3. Podľa doterajších poznatkov nemala podzemná
cirkev v kruhoch maďarskej menšiny badateľný
vplyv. Podľa autora zaoberajúceho sa skúma−
ním tejto otázky „treba príčinu jednoznačne
hľadať v menšej odolnosti členov menšinovej
komunity, ktorá bola zastrašovaniu vystavená
vo vyššej miere. Aktivitu ilegálnej cirkvi kva−
lifikovali úrady ako protištátnu organizovanú
činnosť a „odmeňovala“ ju prísnym trestom
odňatia slobody. Aj v dôsledku čoraz väčšieho
nedostatku kňazov mohli jednotliví maďarskí
kňazi, a cez nich aj maďarskí veriaci utrpieť
oveľa väčšiu ujmu ako slovenské farnosti
nachádzajúce v rovnakej situácii. Toto bolo
pravdepodobne aj dôvodom, pre ktorý sa
maďarskí kňazi v takej veľkej miere zapojili do
štátom podporovaného hnutia Pacem in terris.
[...] Bádateľ pri skúmaní tohto obdobia nena−
chádza ani stopy po žiadnom spoločnom
vyhlásení, spoločnej obhajobe záujmov, či
organizovanej činnosti či už vo vnútri cirkvi,
alebo mimo nej.“ Molnár, Imre: A magyar
anyanyelvű egyházak helyzete Csehszlovákiá−
ban. In: Filep, Tamás Gusztáv – Tóth, László
(red.): A (cseh)szlovákiai magyar művelődés
története 1918 – 1998. Zv. I. Budapest: Ister
1998, s. 249 – 250.
4. Prehľad o opozícii na Slovensku poskytuje li−
teratúra: Marušiak, Juraj: Nezávislé iniciatívy
na Slovensku v rokoch normalizácie. In: Pešek,
Jan – Szomolányi, Soňa (red.): November 1989
na Slovensku: Súvislosti, predpoklady a dôsled−
ky. Bratislava: Nadácia Milana Šimečku, His−
torický ústav Slovenskej akadémie vied a Ka−
tedra politológie Filozofickej fakulty Univerzi−
ty Komenského b. r., s. 54 – 76.
5. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje fakt, že zma−
povaniu maďarskej opozície na Slovensku ako
organickej súčasti celoštátnej demokratickej
opozície sa doteraz venovali skoro výlučne slo−
venskí bádatelia. Pozri Marušiak, Juraj: Maďar−
ská menšina v slovenskej politike v rokoch
normalizácie. In: Kmeť, Norbert – Marušiak,
Juraj (red.): Slovensko a režim normalizácie.
Cit. d. s. 222 – 279; Marušiak, Juraj: Nezávis−
lé iniciatívy na Slovensku v rokoch normalizá−
cie. In: Pešek, Jan – Szomolányi, Soňa (red.):
November 1989 na Slovensku: Súvislosti, pred−
poklad a dôsledky. Cit. d., s. 54 – 76.
6. Aj v ďalších častiach používam, ako sa to stalo
praxou aj u iných autorov, pomenovanie Výbor
na ochranu práv aj na tie obdobia, keď výbor
z konšpiračných dôvodov zverejňoval doku−
menty aj pod iným názvom.
7. V textoch, ktoré vznikli po zmene politického
systému, Miklós Duray pomenoval spomedzi
svojich spolupracovníkov Bélu Lászlóa, Ferenca
Balkóa, Bélu Boháka, Ferdinanda Száraza;
o ďalších, ktorí o svojej role v činnosti výboru
hovorili sami, sa vyjadroval dehonestujúco.
Duray Miklós: Előszó a második, bővített ki−
adáshoz. In: Duray, Miklós (red.): Kettős elnyo−
másban. http://www.duray.sk/ index.php
x=p5002. Je zaujímavé, že totožnosť osôb, ktoré
zohrali dôležitú úlohu pri vzniku výboru, nie je
dodnes jasná – bádateľ, ktorý popri Duraym
ozanačil za zakladateľov aj Pétera Nagya
Püspökiho a Lászlóa A. Nagya, sa môže odvo−
lávať zdroj len na informácie z dôverných zdro−
jov. Pozri Marušiak, Juraj: Maďarská menšina
v slovenskej politike v rokoch normalizácie. In:
Kmeť, Norbert – Marušiak, Juraj (red.): Sloven−
sko a režim normalizácie. Cit. d., s. 239. Známa
je aj úloha Józsefa Szőkeho, pozri: Tóth, Lász−
ló – Filep, Tamás Gusztáv (red.): A (cseh)szlo−
vákiai magyar művelődés története 1918 –
1998. Zv. IV. Budapest: Ister 2000, s. 139.
8. K takému záveru dospieva aj László Szarka:
„Hoci prvý pokus o nadviazanie kontaktov
Výboru na ochranu práv s pražskými chartista−
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.