Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
488<br />
Karol J. Mészáros<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Borhy, Juraj Szikora, spomí<strong>na</strong>ný aj ako biely<br />
Pelé, Jozef Móder a Koloman Gőgh, ktorí<br />
roku 1976 získali titul majstrov Európy, ako<br />
aj trojnásobný československý kráľ strelcov<br />
Ladislav Józsa (1972/1973 – 21 gólov,<br />
1973/1974 – 17 gólov, 1976/1977 – 18 gó−<br />
lov). Ako družstvo bol <strong>na</strong>júspešnejší du<strong>na</strong>j−<br />
skostredský DAC: od roku 1985 hral v <strong>na</strong>jvyš−<br />
šej súťaži, o dva roky neskôr získal Českoslo−<br />
venský pohár a dostal sa <strong>na</strong> európsku klubo−<br />
vú scénu, v roku 1988 uzatváral sezónu maj−<br />
strovskou bronzovou medailou.<br />
V lete roku 1969 vznikol v Topoľníkoch<br />
hádzanársky oddiel pod vedením Pavla<br />
Németha, od roku 1972 má klub ženské druž−<br />
stvo, ktoré síce nezískalo majstrovský titul, ale<br />
má štyri druhé (1981/1982, 1983/1984,<br />
1992/1993, 1993/1994) a dve tretie miesta<br />
(1984/1985, 1988/<strong>1989</strong>) v I. lige a popri tom<br />
sa môže pýšiť aj tromi československými pohá−<br />
rovými víťazstvami (1978, 1984, 1994).<br />
Sedemnásť sezón hralo v <strong>na</strong>jvyššej súťaži a raz<br />
sa dostalo až do finále európskeho pohára.<br />
Jedinečných je dvadsaťpäť majstrovských<br />
titulov košického vodnopólového družstva<br />
ČH v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch<br />
minulého storočia. Tvorca úspechu, Ladislav<br />
Bottlik, je <strong>na</strong>jväčšou domácou osobnosťou<br />
vodného póla po druhej svetovej vojne.<br />
Už po druhej svetovej vojne zapustil kore−<br />
ne v Galante box, ale v organizovanej podo−<br />
be existuje od roku 1969. Družstvo zaz<strong>na</strong>me−<br />
<strong>na</strong>lo svoje <strong>na</strong>jväčšie úspechy v sedemdesia−<br />
tych a osemdesiatych rokoch. Najprv sa<br />
dostalo roku 1973 do československej I. ligy,<br />
o rok neskôr do <strong>na</strong>jvyššej súťaže družstiev, do<br />
extraligy. Bez prerušenia pôsobilo v prvej lige<br />
deväť rokov; roku 1983 vypadlo, ale ešte dva−<br />
krát sa vrátilo medzi <strong>na</strong>jlepších. Roku 1990<br />
sa už neprihlásilo do majstrovstiev, jeho čle−<br />
novia súťažia len ako jednotlivci. Jeho <strong>na</strong>jväč−<br />
šie osobnosti: Imrich Vígh (pôsobí v tejto dis−<br />
ciplíne už od roku 1947, aj roku 1969 stál pri<br />
organizovaní klubu), Ladislav Porozsnyák<br />
(pracoval ako tréner), Ladislav Karácsony,<br />
Ľudovít Gyerák, Pavol Kovács, Tibor Stojka<br />
a Karol Orel.<br />
Spomedzi <strong>na</strong>jväčších športových osobnos−<br />
tí po druhej svetovej vojne nemožno zabud−<br />
núť <strong>na</strong> Imricha Bugára (prvý majster sveta<br />
v hode diskom – Helsinky 1983, majster<br />
Európy – Atény 1982, držiteľ striebornej me−<br />
daily z moskovskej olympiády 1980), ktorý<br />
pochádza z obce Ohrady <strong>na</strong> Žitnom ostrove,<br />
ale žije v Prahe, <strong>na</strong> Evu Šuranovú−Kucz−<br />
manovú z Veľkého Blahova (získala bronzo−<br />
vú medailu v skoku do diaľky <strong>na</strong> mníchovskej<br />
olympiáde 1972), Pavla Szikoru (v osemde−<br />
siatych rokoch patril medzi <strong>na</strong>jlepších <strong>na</strong><br />
svete v chôdzi <strong>na</strong> 50 km, roku 1987 dosiahol<br />
<strong>na</strong> tejto trati <strong>na</strong>jlepší čas), Katarínu Lokšovú−<br />
Ráczovú (<strong>na</strong>jväčšia osobnosť ženského šermu<br />
v desaťročiach po druhej svetovej vojne, drži−<br />
teľka striebornej medaily z majstrovstiev sveta<br />
– Hamburg 1978, dvanásťnásobná majsterka<br />
v šerme fleuretom), zápasníka Jozefa<br />
Schwendtnera z Du<strong>na</strong>jskej Stredy (juniorský<br />
majster sveta vo voľnom štýle – 1983), stol−<br />
ného tenistu Rolanda Vímiho z Trhovej Hrad−<br />
skej (držiteľ bronzovej medaily v družstve <strong>na</strong><br />
majstrovstvách sveta – 1991), kanoistu Csabu<br />
Orosza zo Šamorí<strong>na</strong> (dvojnásobný fi<strong>na</strong>lista <strong>na</strong><br />
olympiáde v Atlante: <strong>na</strong> 1000 metrov – 7.<br />
miesto, <strong>na</strong> 500 metrov – 8. miesto).<br />
Organizovaný športový život nebol <strong>na</strong><br />
zmenu politického systému v roku <strong>1989</strong> pri−<br />
pravený. Bašty úspechu <strong>na</strong> južnom <strong>Slovensku</strong><br />
(DAC, ženský hádzanársky klub v Topoľní−<br />
koch) postupne stratili štedrých sponzorov,<br />
ktorí ich podporovali <strong>na</strong> príkaz štátostrany,<br />
ako boli roľnícke družstvá a štátne majetky <strong>na</strong><br />
Žitnom ostrove. Museli existovať z toho, čo<br />
im ostalo, tento zdroj však postupne vysychal<br />
a niekdajšie úspešné kluby zmizli z <strong>na</strong>jvyš−<br />
ších súťaží Slovenska.<br />
Nový spoločenský poriadok a následné<br />
rozdelenie Československa zúžili aj ekono−<br />
mické pole pôsobnosti, čo spoločne prinieslo<br />
úpadok vrcholového športu <strong>na</strong> južnom Slo−<br />
vensku. Tento proces, ktorý sa ešte stále ne−<br />
skončil, bezprostredne vyvolal i posilnil mate−<br />
riálny úpadok. Znížili sa štátne dotácie, v nie−<br />
ktorých oblastiach boli zrušené. Súčasne však<br />
nepripravenosť súkromnej sféry a jej slabá
Change language