Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK

JÓZSEF LISZKA
MUZEOLÓGIA
Kľúčové slová: múzeá na južnom Slovensku, výskumy, publikácie.
Po roku 1918 na území vtedajšieho južného
Slovenska s väčšou či menšou intenzitou
pokračovali vo svojej činnosti – s výnimkou
múzea v Šahách – už skôr založené župné
a mestské múzeá (Komárno, Rimavská So−
bota, Rožňava), resp. v období medzi dvomi
vojnami vznikli aj múzeá nové (Šamorín,
Levice, Nové Zámky). Už vtedy sa zrodila
myšlienka založenia ústredného múzea
maďarskej menšiny, avšak zatiaľ bez možnos−
ti realizácie. Po druhej svetovej vojne pôsobi−
lo v zásade v každom okresnom sídle na Slo−
vensku múzeum vlastivedného typu. Múzeá
na južnom Slovensku uskutočňovali sporadic−
ky aj výskum maďarského charakteru, no
napriek tomu to neboli vyslovene maďarské
múzeá. Po viacerých predchádzajúcich inicia−
tívach (1968, 1981 atď.) 1 vzniklo 1. októbra
1991 Oddelenie pre výskum a dokumentáciu
maďarskej národnostnej kultúry na Slovensku
(vedúci József Liszka) Podunajského múzea
v Komárne, ktoré podľa vtedajších prísľubov
a plánov malo byť základom budúceho ma−
ďarského múzea na Slovensku. Oddelenie si
stanovilo za cieľ zmapovať zbierky múzeí na
južnom Slovensku, založilo zbierku maďar−
ských denníkov a časopisov vychádzajúcich
na Slovensku, ako i zbierku drobných tlačo−
vín a staralo sa o knižnicu a databázu Náro−
dopisnej spoločnosti Maďarov na Slovensku.
Iniciovalo a koordinovalo výskumné progra−
my, zorganizovalo viaceré konferencie (1991:
Interetnické vzťahy v severnej časti Karpat−
skej kotliny; 1992: Vzťahy medzi regiónmi;
1993: Región a ľudová kultúra; 1994: Skau−
ting a etnológia). Vydalo ročenku Acta Muse−
ologica (Liszka 1994b), archeologické a náro−
dopisné bibliografie (Nevizánszky 1993;
Nevizánszky 1995; Fülöp 1992; Juhász 1995;
Liszka 1995). Usporiadalo výstavu pod
názvom Drevorezbárske umenie maďarských
oblastí na Slovensku, ktorej základ tvorili
zbierky múzeí na južnom Slovensku a foto−
grafie Mihálya Kútvölgyiho. Tento materiál
predstavilo najprv roku 1994 v Komárne, po−
tom v Dunajskej Strede, v Nových Zámkoch,
v Galante, v Šahách, v Rimavskej Sobote
a v Rožňave a napokon (roku 1995) v Etno−
grafickom múzeu mesta Kittsee v Rakúsku.
Po roku 1995 činnosť národnostného oddele−
nia pre politické i osobné dôvody dlhú dobu
stagnovala. Roku 2002 sa v zmysle rozhodnu−
tia orgánov Nitrianskeho samosprávneho kra−
ja zmenilo poslanie a zároveň i meno komár−
ňanského múzea na Múzeum maďarskej kul−
túry a Podunajska.
Zhruba od začiatku až polovice deväťde−
siatych rokov sa začala črtať možnosť vytvo−
renia siete národnostných múzeí v rámci Slo−
venského národného múzea. Národopisné mú−
zeum v Martine v spolupráci s inými múzea−
mi spustilo roku 1995 svoj program pod náz−
vom Múzeá a národnosti, v rámci ktorého sa
isté javy ľudovej kultúry skúmali z pohľadu
národností (Slovákov, Maďarov, Nemcov, Uk−
rajincov−Rusínov, Rómov a Židov) na Slo−
vensku. Základ projektu tvorili jednotlivé pu−
tovné výstavy (Svadba na Slovensku; Jarmo−
ky, trhy; V záhrade pokoja. Zvyky súvisiace
so smrťou z hľadiska národností na Sloven−
sku) a k nim sa viažuca konferencia. Do or−
ganizácie výstav sa zapojili odborníci a inšti−
túcie danej národnosti. Za maďarskú národ−
nostnú menšinu sa do programu najprv zapo−
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari na Slovensku (1984 – 2004). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.