Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
480<br />
Géza Hizsnyan<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
sa dostali talentovaní mladí ľudia v oveľa väč−<br />
šom počte ako dovtedy a väčši<strong>na</strong> z nich, v pro−<br />
tiklade v predchádzajúcimi rokmi ostala pôso−<br />
biť tu, <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong>. Hoci aj v tomto období<br />
odišli (a stále odchádzajú) výz<strong>na</strong>mní umelci do<br />
Maďarska (Szilvia Varga, Dezső Rancsó, Kata−<br />
lin Stubendek, Zsuzsa Dósa, Erik Ollé, Róbert<br />
Lucskay) alebo prijímajú angažmán do sloven−<br />
ských divadiel (Szidi Tóbiás, Csongor Kassai),<br />
situácia v oblasti dopĺňania hereckých síl sa za<br />
daných okolností zdá byť vyriešená. Väčším<br />
problémom je otázka umeleckého vedenia.<br />
V spomí<strong>na</strong>nom období ukončila štúdium jedi−<br />
ná maďarská dramaturgička (Emese Varga), a<br />
práve o<strong>na</strong> je jednou z určujúcich osobností<br />
komárňanského divadla. Spomedzi dvoch<br />
absolventov réžie sa Miklós Forgách nepocho−<br />
piteľným spôsobom ocitol mimo divadla a Jó−<br />
zsef Czajlik odišiel do Maďarska. Pri výbere<br />
hosťujúcich režisérov zatiaľ väčšiu rolu hrali<br />
náhoda a osobné kontakty, ako dôsledná a<br />
dlhodobá umelecká koncepcia. Napriek tomu<br />
tri pohostinské inscenácie Istvá<strong>na</strong> Verebesa<br />
v košickej Thálii priniesli okrem umeleckej<br />
hodnoty aj výz<strong>na</strong>mné pedagogické výsledky<br />
v oblasti hereckej výchovy a ročné pôsobenie<br />
Pétera Telihaya v Komárne bolo zasa výz−<br />
<strong>na</strong>mné z hľadiska zmeny pohľadu <strong>na</strong> umeleckú<br />
náročnosť. Nesporné výsledky z hľadiska<br />
herecko−pedagogického a súborotvorného mali<br />
aj košické hosťovania Attilu Vidnyánszkeho.<br />
Žiaľ, <strong>na</strong>še divadlá veľmi málo využili mož−<br />
nosti, ktoré sa skrývajú v oblasti dlhodobej a<br />
premyslenej spolupráce so slovenskými divad−<br />
lami a slovenskými režisérmi. Na tomto poli<br />
by bolo potrebné čo <strong>na</strong>jrýchlejšie prehodnotiť<br />
ponúkajúce sa príležitosti, možné formy spolu−<br />
práce, ktoré by mohli obohatiť obe strany.<br />
Rov<strong>na</strong>ko by bolo treba premyslieť spolu−<br />
prácu s maďarskými divadlami a divadelnými<br />
umelcami, aby sa <strong>na</strong>miesto sporadických hos−<br />
ťovaní, založených <strong>na</strong> osobných známostiach<br />
a <strong>na</strong> náhode, stala súčasťou dlhodobého kon−<br />
cepčného plánovania, <strong>na</strong>pomáhajúceho rozvo−<br />
ju divadiel a ich súborov.<br />
Decentralizácia divadiel, ich zaradenie<br />
pod správu vyšších územných celkov, <strong>na</strong>jne−<br />
gatívnejšie postihlo práve národnostné divad−<br />
lo, predovšetkým oba maďarské súbory. Obe<br />
divadlá musia vo svojej zájazdovej činnosti<br />
zabezpečiť celé územie obývané maďarskou<br />
menšinou. Týka sa to štyroch krajov a<br />
v porov<strong>na</strong>ní s inými oblastnými slovenskými<br />
divadlami to z<strong>na</strong>mená oveľa väčší počet<br />
zájazdov. Súčasnú situáciu, ktorá s týmito<br />
zvýšenými nákladmi <strong>na</strong> prevádzku divadiel<br />
nepočíta v dostatočnej miere, považujeme za<br />
neudržateľnú.<br />
Bolo by potrebné nájsť aj spôsob <strong>na</strong> pod−<br />
poru spolupráce divadiel a spisovateľskej obce<br />
a aspoň sa pokúsiť o toľko spomí<strong>na</strong>nú, mno−<br />
hými želanú, ale okrem dvoch−troch výnimiek<br />
nijakou konkrétnou formou nepodporovanú a<br />
„neorganizovanú“ pomoc a podporu pri vzni−<br />
ku novej maďarskej dramatickej literatúry <strong>na</strong><br />
<strong>Slovensku</strong>.<br />
Súčasťou divadelného života je aj divadel−<br />
ná kritika. Viackrát sme poukázali <strong>na</strong> nezáu−<br />
jem maďarskej i slovenskej divadelnej kritiky<br />
o dianie v maďarských oblastných divadlách.<br />
Okrem jednej−dvoch čestných výnimiek nee−<br />
xistuje ani len pokus o systematické sledova−<br />
nie maďarských divadiel <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> a o<br />
jeho kritické „mapovanie“. Od predčasného,<br />
tragického odchodu Istvá<strong>na</strong> Duszu sa v pros−<br />
tredí tu<strong>na</strong>jších Maďarov nenájde ani jediný<br />
kritik, ktorý by sledoval maďarský divadelný<br />
život v jeho úplnosti, a ktorý by ho reflekto−<br />
val <strong>na</strong> poctivej odbornej úrovni. Dôkladné,<br />
a<strong>na</strong>lytické a rozsiahlejšie štúdie sú v podstate<br />
od vzniku oboch stálych divadiel trvalo nedos−<br />
tatkovým artiklom. Situácii by mohla pomôcť<br />
účasť v systematickom divadelno−teoretickom<br />
vzdelávaní, ako aj založenie divadelno−kritic−<br />
kého združenia a <strong>na</strong> druhej strane by aj samot−<br />
né divadlá mohli aktívnejšie vyhľadávať spolu−<br />
prácu s divadelnými kritikmi (<strong>na</strong>pr. formou<br />
hodnotiacich „súboroviek“, ktoré sa tak osved−<br />
čili v slovenských divadlách).<br />
Na záver by sme mohli zdôrazniť, že<br />
Jókaiho divadlo v Komárne má v súčasnosti<br />
súbor zložený z vynikajúcich hereckých osob−<br />
ností a z umeleckého hľadiska píše momentál−<br />
ne jednu z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších kapitol svojej
Change language