Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
48 Eleonóra Sándor<br />
súvislosti s jazykovým zákonom zas v elimi−<br />
nácii <strong>na</strong>jhoršej alter<strong>na</strong>tívy – hrozby úplného<br />
odňatia jazykových práv. Pravdou je však aj<br />
to – a vzťahuje sa to tak <strong>na</strong> obdobie pred<br />
prvými slobodnými voľbami (1990) ako aj <strong>na</strong><br />
volebné obdobie 1990 – 1992 –, že menej<br />
trpezlivá politika Spolužitia a MKDH v men−<br />
šinových otázkach, o ktorej sme sa už zmie−<br />
nili, pôsobila blahodarne aj <strong>na</strong> Maďarskú<br />
nezávislú iniciatívu. MNI bola donútená k<br />
tomu, aby sa v rámci vládnej koalície pokú−<br />
sila vždy znova a znova vyhmatať hranice<br />
tolerancie slovenských strán, a aby sa presta−<br />
la kvôli taktickým dôvodom vyhýbať citlivým<br />
otázkam. Napokon medzinárodné organizácie<br />
aj pod vplyvom <strong>na</strong>hlas sa ozývajúcich menšín<br />
v Česko−slovensku začali s prípravou tých<br />
právnych a politických dokumentov, <strong>na</strong> ktoré<br />
sa dnes predstavitelia maďarskej menšiny už<br />
právom odvolávajú. Vplyv bol samozrejme<br />
obojstranný. Keď roku 1991 diskusia o záko−<br />
ne o úradnom jazyku strhla Slovensko takmer<br />
<strong>na</strong> pokraj ústavnej krízy, Maďarská nezávislá<br />
iniciatíva presvedčila časť parlamentných pos−<br />
lancov za MKDH a za Spolužitie o nevy−<br />
hnutnosti kompromisu. Dnes už možno pova−<br />
žovať za dokázané, že z pohľadu maďarskej<br />
menšiny životne dôležité zákony a pozitívne<br />
kroky vládnej politiky sa viažu k tým obdo−<br />
biam, keď si maďarská stra<strong>na</strong> zvolila stratégiu<br />
spolupráce – so všetkými jej náležitosťami:<br />
kompromismi, dočasnými ústupkami, taktizo−<br />
vaním, vyjednávaním – so všetkými atribútmi<br />
normálneho politizovania, ktoré by ešte v<br />
rokoch <strong>1989</strong> – 1992 boli pre mnohých nepri−<br />
jateľné. Výsledkom spolupráce s vládnymi<br />
stra<strong>na</strong>mi, resp. účasti vo vláde bolo ratifiko−<br />
vanie Európskej charty regionálnych alebo<br />
menšinových jazykov, prijatie záko<strong>na</strong> o pou−<br />
žívaní jazykov menšín, založenie maďarskej<br />
univerzity, prijatie právnej úpravy o dvojja−<br />
zyčnom oz<strong>na</strong>čení obcí obývaných príslušník−<br />
mi národnostných menšín, aby sme spomenu−<br />
li len niektoré. V iných prípadoch sa potvrdi−<br />
lo, že v štáte, kde viac−menej uspokojujúco<br />
funguje demokracia, nie je bezpodmienečne<br />
nutné ku každému všeobecne uz<strong>na</strong>nému<br />
demokratickému právu – ako sú <strong>na</strong>príklad<br />
sloboda tlače či sloboda slova – pripojiť<br />
„menšinovú klauzulu“: ony aj samy o sebe<br />
garantujú realizáciu týchto práv v akomkoľ−<br />
vek jazyku.<br />
V rokoch <strong>1989</strong> – 1990 často krát deklaro−<br />
vaná túžba po „maďarskej jednote“, <strong>na</strong>dobud−<br />
la roku 1998 inštitucionálnu formu, keď pod<br />
tlakom vonkajších podmienok (volebného<br />
záko<strong>na</strong>) vznikla Stra<strong>na</strong> maďarskej koalície.<br />
Táto stra<strong>na</strong> sa však vzdala „neideologickosti“<br />
a <strong>na</strong>priek pestrosti názorov členstva, ba i svo−<br />
jej parlamentnej reprezentácie, sa vymedzila<br />
ako konzervatív<strong>na</strong> ľudová stra<strong>na</strong> balansujúca<br />
<strong>na</strong> tenkej hrane oddeľujúcej „čistú“ politickú<br />
stranu od organizácie <strong>na</strong> obhajobu záujmov.<br />
Vzájomná nedôvera v slovensko−maďarských<br />
vzťahoch, charakteristická aj pre obdobie pred<br />
pádom komunistického režimu samozrejme<br />
nezmizla, a tak skoro ani bez stopy nezmiz−<br />
ne; ani interpretácia spoločnej histórie oboch<br />
národov sa príliš nezblížila. Výsledkom dlhé−<br />
ho a ťažkého procesu učenia, ktorého sa<br />
zúčastnil každý aktér procesu spoločenskej<br />
transformácie, bolo to, že sa politici a iní<br />
tvorcovia verejnej mienky <strong>na</strong>učili riešiť kon−<br />
flikty. Vďaka tomu dnes už ani rozdielne hod−<br />
notenie menšinovej politiky Rakúsko−uhorskej<br />
mo<strong>na</strong>rchie, či mierových zmlúv o ukončení<br />
prvej svetovej vojny, ba ani takého aktuálne−<br />
ho problému, akým je interpretácia záko<strong>na</strong> o<br />
Maďaroch žijúcich v susedných štátoch,<br />
neprekáža Strane maďarskej koalície ani iným<br />
slovenským stranám, aby v oblastiach spoloč−<br />
ných záujmov úzko spolupracovali. Sledujúc<br />
dnešnú, síce vôbec nie bezproblémovú, avšak<br />
civilizovanú prax spolužitia, si snáď môžeme<br />
dovoliť predostrieť názor, že stratégia, ktorú<br />
politológovia oz<strong>na</strong>čujú ako liberálnu, bola<br />
úspešnejšia. Musíme pritom, pravda, dodať, že<br />
tí, ktorí túto stratégiu doviedli k úspechu, vo<br />
väčšine prípadov nie sú totožní s tými, ktorí<br />
ju kedysi začali hlásať.
Change language