Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Maďarské divadelníctvo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
479<br />
pohromade. Má záujem zmierniť <strong>na</strong>pätia vo<br />
vnútri súboru, dôsledne pokračovať v začatej<br />
náročnej dramaturgickej a estetickej práci,<br />
udržiavať profesionálne kontakty s vynikajúci−<br />
mi slovenskými a maďarskými divadelnými<br />
umelcami, existenciu v „dvoch kultúrach“ vy−<br />
užiť <strong>na</strong> tvorbu umeleckých hodnôt. Túto nádej<br />
pomohlo udržať pri živote aj to, že za nové−<br />
ho umeleckého šéfa Jókaiho divadla sa poda−<br />
rilo získať jednu z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších a <strong>na</strong>j−<br />
vzrušujúcejších osobností maďarského diva−<br />
delného života Istvá<strong>na</strong> Verebesa. Prvá Vere−<br />
besova sezó<strong>na</strong> síce zaostala za očakávaním,<br />
ale ak sa podarí zabezpečiť podmienky <strong>na</strong><br />
pokojnú prácu, tak je dôvod dúfať, že Jókai−<br />
ho divadlo sa dostane do prvej línie maďar−<br />
ských i slovenských divadiel.<br />
Počas uplynulého poldruha desaťročia bola<br />
v maďarskom divadelnom prostredí s väčšou<br />
či menšou intenzitou permanentne prítomná<br />
idea vzniku tretieho profesionálneho divadel−<br />
ného súboru. Často spomí<strong>na</strong>ná možnosť di−<br />
vadla, ktoré by vzniklo <strong>na</strong> báze fiľakovského<br />
a lučenského amatérskeho divadla nemá dos−<br />
tatočné profesionálne ani umelecké opodstat−<br />
nenie, v minulom roku sa však nečakane ob−<br />
javila myšlienka založenia profesionálneho<br />
komorného divadla pod vedením Pétera Gá−<br />
gyora, ktoré sa chvíľu považovalo za hotovú<br />
vec. Gágyorove divadelné cítenie, jeho talent<br />
a profesionálnu náročnosť sme mali možnosť<br />
poz<strong>na</strong>ť z jeho niekdajšieho účinkovania<br />
v amatérskom súbore Szép Szó [Pekné slovo],<br />
i z jeho kratšieho pôsobenia (1981 – 1983)<br />
v košickej Thálii. Jeho hra Zbohom mo<strong>na</strong>r−<br />
chia v jeho vlastnej réžii priniesla novú farbu<br />
<strong>na</strong> paletu Jókaiho divadla, ktoré sa vybralo<br />
hľadať nové cesty, ale neskôr <strong>na</strong> ňu nič<br />
ne<strong>na</strong>dviazalo. Jeho inscenácia hry E. Albeeho<br />
Kto sa bojí Virgínie Wolfovej s hosťujúcimi<br />
hercami v komárňanskom klube Rév preuká−<br />
zala, že existuje dostatočný potenciál <strong>na</strong> vznik<br />
takéhoto divadla. Otázkou ostáva, do akej<br />
miery sa dajú pre takýto projekt vytvoriť<br />
materiálne a organizačné podmienky a či by<br />
nebolo cieľavedomejšie nájsť Gágyorovi mies−<br />
to v už existujúcej divadelnej štruktúre. Isté<br />
je, že umelec takého formátu ako Gágyor, by<br />
mal dostať príležitosť realizovať sa v maďar−<br />
skom divadelnej kultúre <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> – pre−<br />
dovšetkým v záujme jej vlastného rozvoja.<br />
Zmeny po r. <strong>1989</strong> priniesli pre tuzemský<br />
divadelný život veľa nových príležitostí, ale aj<br />
veľa starostí a problémov. Vývoj nášho diva−<br />
delného umenia v tomto období nebol ani<br />
zďaleka nerušený a priamočiary, skôr pripo−<br />
mí<strong>na</strong> zvlnenú krivku. Koniec cenzúry a pria−<br />
meho politického zasahovania umožnil z<strong>na</strong>č−<br />
né zmeny v dramaturgickom plánovaní. V re−<br />
pertoároch divadiel sa mohli objaviť mená<br />
dovtedy neželaných maďarských (Gyula Háy,<br />
Sándor Márai, Gyula Illyés, István Csurka,<br />
Gábor Görgey) či zahraničných (Rózewicz,<br />
Gombrowicz, Beckett, Sartre) autorov, čo ma−<br />
lo pozitívny vplyv <strong>na</strong> ich programovú sklad−<br />
bu. Ako pozitívum musíme hodnotiť aj fakt,<br />
že bulvárne hry nízkej kvality sa v repertoári<br />
<strong>na</strong>šich dvoch divadiel objavili v menšej mie−<br />
re, ako sme očakávali, či skôr sa obávali. To,<br />
že okrem ukončenia dramaturgických obme−<br />
dzení sa skončilo aj obdobie štýlových prefe−<br />
rencií a nárokov (socialistický realizmus), sa<br />
podarilo využiť už v oveľa menšej miere. Sán−<br />
dor Beke počas prvých dvoch rokov svojho<br />
pôsobenia v pozícii riaditeľa v Komárne síce<br />
podnikol pokus o osvojenie si nie realistickej,<br />
ale štylizovanej divadelnej formy. Tá sa po−<br />
núkala ako nové programové východisko pre<br />
odlíšenie sa od stále prevládajúceho realizmus<br />
v maďarských (aj slovenských) divadlách.<br />
Úsilie spočiatku aj prinieslo dobré výsledky<br />
(CaliguLÓ, Biele manželstvo), okrem jednej<br />
úspešnej (Čakanie <strong>na</strong> Godota) a jednej málo<br />
úspešnej (Tibor Ébert: Esterházy) inscenácie<br />
však neprinieslo trvalú zmenu a štylistické<br />
obohatenie prevládajúcich divadelných tren−<br />
dov. V Košiciach sa spomí<strong>na</strong>ná Verebesova<br />
inscenácia hry Bánk Bán, ktorú autor tohto<br />
príspevku považuje za výz<strong>na</strong>mný insce<strong>na</strong>čný<br />
čin aj z pohľadu divadelnej histórie, dá pova−<br />
žovať skôr za výnimku, ako za vedomé úsilie<br />
o štýlotvorné obohatenie divadla. Určite <strong>na</strong>j−<br />
výz<strong>na</strong>mnejším výdobytkom uplynulého obdo−<br />
bia je skutočnosť, že <strong>na</strong> bratislavskú VŠMU<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language