Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
478<br />
Géza Hizsnyan<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
cejšie, <strong>na</strong>koniec to bol zásah mečiarovskej kul−<br />
túrnej politiky, ktorý zabránil Bekemu, aby<br />
dokázal, čo všetko by bol ešte schopný s ko−<br />
márňanským súborom dosiahnuť. Beke totiž aj<br />
roku 1994 vyhral pred odbornou komisiou<br />
konkurz <strong>na</strong> riaditeľský post, lenže minister kul−<br />
túry nevymenoval za riaditeľa jeho, ale Istvá<strong>na</strong><br />
Holocsyho. Niekoľko <strong>na</strong>sledujúcich sezón bolo<br />
poz<strong>na</strong>čených dramaturgickou náhodnosťou,<br />
väčšinou kŕčovitou s<strong>na</strong>hou <strong>na</strong>dbiehať skutoč−<br />
nej, ale aj vymyslenej túžbe obecenstva po<br />
zábave, striedavo lepšou či horšou prácou hos−<br />
ťujúcich maďarských režisérov, pozývaných<br />
náhodne, bez jasnejšej koncepcie. Zrodilo sa<br />
síce aj niekoľko inscenácií slušnej úrovne, chý−<br />
bala však premyslenejšia, dlhodobá dramatur−<br />
gická a umelecká koncepcia. Niet sa čo čudo−<br />
vať, že v tom období niekoľko <strong>na</strong>daných umel−<br />
cov rozviazalo angažmán (Ildikó Kovács, Oli−<br />
ver Boldoghy, Zsuzsa Dósa, Katalin Stuben−<br />
dek), alebo do divadla ani ne<strong>na</strong>stúpili (Éva<br />
Bandor, Szilárd Petrik, Tibor Tóth).<br />
Priaznivú zmenu priniesol rok 1999. Do<br />
čela divadla sa vtedy <strong>na</strong> základe konkurzu<br />
dostal József Kiss Péntek. Z Kiss Péntekovho<br />
pôsobenia, ktorý bol dovtedy známy ako<br />
veľmi aktívny amatérsky režisér, mali síce<br />
mnohí obavy, ale on všetkých neveriacich<br />
Tomášov príjemne prekvapil. Hneď v prvej<br />
sezóne sa mu podarilo šťastne vybrať niekoľ−<br />
kých skúsených (Sándor Beke, László Gali,<br />
István Pinczés) i mladých talentovaných (Ma−<br />
rika Kecskés, Miklós Tóth, György Honti)<br />
režisérov, zrodilo sa aj konzekventné drama−<br />
turgické úsilie spojené predovšetkým s me−<br />
nom Emese Varga, ktorá prišla do divadla<br />
z bratislavskej VŠMU. Zmeny, ktoré sa udia−<br />
li v súbore, mali neoceniteľný výz<strong>na</strong>m: do<br />
Komár<strong>na</strong> <strong>na</strong>stúpili alebo v tamojšom divadle<br />
hosťovali absolventi a poslucháči VŠMU, do−<br />
konca – ako sme už uviedli vyššie – do Jókai−<br />
ho divadla prestúpili <strong>na</strong>jlepší herci z košickej<br />
Thálie alebo v ňom pri<strong>na</strong>jmenšom pravidelne<br />
hosťovali ako umelci „<strong>na</strong> voľnej nohe“. Druhá<br />
sezó<strong>na</strong> pod vedením Kiss Pénteka priniesla aj<br />
„veľký prielom“. Novátorská, vzrušujúca, hoci<br />
v niektorých ohľadoch aj sporná inscenácia<br />
Vörösmartyho hry Csongor a Tünde ostala<br />
ešte nezaslúžene bez odozvy, ale Amadeus<br />
v réžii poslucháča VŠMU Józsefa Czajlika a<br />
Tartuffe Pétera Telihaya už zožali výz<strong>na</strong>mný<br />
odborný úspech. Tartuffe okrem výrazného<br />
úspechu skvelej inscenácie priniesol ešte je−<br />
den moment, dôležitý pre ďalší vývoj divad−<br />
la: stretnutie s režisérom Péterom Telihayom,<br />
ktorý sa v <strong>na</strong>sledujúcej sezóne (2001/2002)<br />
stal umeleckým šéfom divadla. Činnosť di−<br />
vadla si konečne všimla aj maďarská i sloven−<br />
ská odborná verejnosť: roku 2001 sa mohlo<br />
zúčastniť obidvoch <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších celoštát−<br />
nych divadelných festivalov v Pécsi (Tartuffe)<br />
a <strong>na</strong> Divadelnej Nitre (Amadeus). Hoci divad−<br />
lo nedosahovalo stále iba vrcholy a prechá−<br />
dzalo aj menej úspešnými obdobiami (<strong>na</strong>pr.<br />
v sezóne 2001/2002 sa nepodarilo <strong>na</strong>dviazať<br />
<strong>na</strong> úspechy predchádzajúcej sezóny), sezó<strong>na</strong><br />
2002/2003 dokázala, že vedenie divadla si<br />
vybralo dobrú cestu. Dôkazom toho je aj sku−<br />
točnosť, že práve v tejto sezóne Jókaiho di−<br />
vadlo dosiahlo <strong>na</strong>jväčší profesionálny úspech<br />
svojho doterajšieho pôsobenia – inscenácia<br />
Čechovovej Čajky získala <strong>na</strong> Prehliadke za−<br />
hraničných maďarských divadiel v Kisvárde<br />
Veľkú cenu. To, že divadlo nie je „krotká in−<br />
štitúcia“, ako to vyjadril v názve svojej knihy<br />
známy maďarský herec Tamás Major, aj<br />
v prípade Jókaiho divadla dokázala skutoč−<br />
nosť, že k dobrému a nerušenému fungovaniu<br />
divadla nepostačujú ani odborné úspechy a<br />
uz<strong>na</strong>nia, ani vznik vynikajúcich inscenácií.<br />
Preme<strong>na</strong> ľudských vzťahov, prijatie umeleckej<br />
koncepcie celým súborom alebo aspoň jeho<br />
výz<strong>na</strong>mnou časťou, nerušená komunikácia<br />
medzi ľuďmi, adekvátne riešenie konfliktov<br />
patria k dlhodobému a kontinuálnemu fungo−<br />
vaniu divadla rov<strong>na</strong>ko, ako umelecká kvalita<br />
divadelnej práce. Kvôli <strong>na</strong>pätiam, ktoré<br />
vznikli v súbore, a ktoré vedenie divadla ne−<br />
bolo schopné riešiť alebo zmierniť vo „vlast−<br />
nej réžii“, prišlo <strong>na</strong> lámanie chleba. Riaditeľ<br />
a umelecký šéf museli odísť. Ale Tibor Tóth,<br />
ktorý vyhral ďalší konkurz <strong>na</strong> riaditeľa divad−<br />
la, je odhodlaný pokračovať <strong>na</strong> vytýčenej ces−<br />
te, chce zachovať vynikajúci herecký kolektív
Change language