Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Maďarské divadelníctvo <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong><br />
477<br />
jeho charakteristickú tvár, sformovala jeho<br />
individuálny štýl a otvárala by nové umelec−<br />
ké horizonty, obzvlášť dôležitou sa stala práca<br />
hosťujúcich režisérov. Spomedzi nich vynikol<br />
Attila Vidnyánszky, ktorý <strong>na</strong>študoval niekoľ−<br />
ko veľmi dôležitých inscenácií a mal veľký<br />
vplyv aj <strong>na</strong> formovanie súboru. Avšak za <strong>na</strong>j−<br />
výz<strong>na</strong>mnejší fakt v tejto oblasti možno pova−<br />
žovať vzájomné „nájdenie sa“ košického sú−<br />
boru a Istvá<strong>na</strong> Verebesa. Výsledkom tohto<br />
spojenia bola inscenácia Bánk Bán, ktorá<br />
mala podľa nášho názoru divadelno−historický<br />
výz<strong>na</strong>m, keďže Verebes v nej túto „posvätnú“<br />
národnú drámu vyložil úplne revolučným spô−<br />
sobom. Košice sa po prvom uvedení hry roku<br />
1833 aj po druhýkrát zapísali zlatými písme−<br />
<strong>na</strong>mi do dejín inscenovania drámy Bán Bánk,<br />
a to <strong>na</strong>priek ambivalentnému prijatiu u obe−<br />
censtva a mlčania kritiky. Bola to divadelná<br />
sezó<strong>na</strong> 1995/96, v ktorej sa zásluhou kultúr−<br />
nej politiky tretej Mečiarovej vlády dostalo<br />
košické divadlo <strong>na</strong> pokraj svojej fyzickej<br />
existencie. Súboru však táto situácia – aspoň<br />
dočasne – akoby dodala novú silu, silu „robiť<br />
dobré divadlo zo vzdoru“. Paradoxne, po<br />
zmene vlády a po očakávaných (a čiastočne<br />
aj realizovaných) pozitívnych zmenách v ob−<br />
lasti materiálneho zabezpečenia divadla sa<br />
nádejne rozvíjajúci súbor rozpadol. Krízu, v<br />
dôsledku ktorej košické divadlo opustila väč−<br />
ši<strong>na</strong> <strong>na</strong>jtalentovanejších hercov (medzi inými<br />
Oliver Boldoghy, Ildikó Kovács, Tibor Tóth,<br />
Éva Bandor, Tibor Fabó), spôsobila neexis−<br />
tencia ucelenej odbornej a umeleckej o kon−<br />
cepcie vedenia, ako aj zníženie dramaturgic−<br />
kej a umeleckej náročnosti. To sa vedenie<br />
divadla s<strong>na</strong>žilo zdôvodniť túžbou obecenstva<br />
zabávať sa, ibaže sa, žiaľ, nezastavilo ani pred<br />
poskytovaním <strong>na</strong>jpoklesnutejších foriem zába−<br />
vy. Odvtedy už došlo k pokusu o konsolidá−<br />
ciu situácie. Roku 2003 sa umeleckým šéfom<br />
divadla stal Sándor Beke, od ktorého všetci<br />
očakávali zladenie koncepcie „umeleckého“ a<br />
„diváckeho“ divadla (čo sú podľa nášho názo−<br />
ru pomerne vágne, ale predsa len používané<br />
pojmy). Očakávali od neho vytvorenie diva−<br />
delne a myšlienkovo náročnej koncepcie,<br />
ktorá by však bola zároveň dostatočne zábav−<br />
ná, aby ju prijalo aj obecenstvo. Na jar roku<br />
2005 bol však Sándor Beke odvolaný, takže<br />
aj tento pokus skončil neúspešne. V Koši−<br />
ciach panuje dnes už dlhodobo umelecká<br />
(ideová i formál<strong>na</strong>) neistota.<br />
Jókaiho divadlo v Komárne prešlo takmer<br />
úplne odlišným vývojom než košická Thália.<br />
Lepšiu východiskovú pozíciu, <strong>na</strong> ktorú sme<br />
poukázali už v úvode, sa mu v prvej sezóne<br />
podarilo maximálne využiť. Roku 1990 vyhral<br />
konkurz <strong>na</strong> riaditeľa divadla Sándor Beke a<br />
v tom čase študoval <strong>na</strong> bratislavskej vysokej<br />
škole aj celý rad talentovaných mladých ľudí.<br />
Do spolupráce charizmatického riaditeľa a<br />
režiséra s dobrým súborom, ktorý sa postup−<br />
ne ešte zlepšoval príchodom nových herec−<br />
kých posíl, sa vkladali veľké nádeje. Začiatok<br />
<strong>na</strong>plnil všetky očakávania, ba možno ich ešte<br />
aj preko<strong>na</strong>l. Beke inscenoval hru Gyulu<br />
Háyho Kôň [Ló] pod názvom CaliguLÓ<br />
(slovná hračka – Kôň Caligula). Táto insce−<br />
nácia sa stala z mnohých hľadísk smerodajnou<br />
a poslúžila ako vzor. Beke ňou ohlásil svoj<br />
divadelný program, ktorý sľuboval spoločen−<br />
skú angažovanosť bez povrchných, banálnych<br />
aktualizácií, profesionálne náročné predstave−<br />
nia, divadlo, ktoré by prekračovalo dovtedy<br />
prevládajúci <strong>na</strong>turalisticko−realistický štýl a<br />
zároveň by bolo aktuálne, vzrušujúce, s vyso−<br />
kou umeleckou úrovňou. Z hľadiska obohate−<br />
nia štylistických výrazových prostriedkov,<br />
prijatia novších divadelných štýlov a zdomác−<br />
nenia modernejších prúdov dramatickej litera−<br />
túry, teda z hľadiska „obnovy“ divadla sa<br />
možno ešte výz<strong>na</strong>mnejšou inscenáciou ako<br />
CaliguLÓ stala druhá Bekeho réžia Różewic−<br />
zovho Bieleho manželstva, aj keď možno cel−<br />
kový dojem z nej nebol taký jednotný ako<br />
v prvom prípade. Medzitým divadlo prijalo<br />
do svojho názvu meno Móra Jókaiho (od 1.<br />
jú<strong>na</strong> 1990) a odvtedy sa volá Jókaiho divad−<br />
lo v Komárne. Umelecko−duchovné vrenie a<br />
vzrušenie svojej prvej divadelnej sezóny<br />
v Komárne sa už Bekemu nepodarilo zopako−<br />
vať a <strong>na</strong>priek tomu, že chýry o rastúcich kon−<br />
fliktoch vnútri súboru boli čoraz znepokojujú−<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.
Change language