Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
476<br />
Géza Hizsnyan<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Nebolo v ňom ani stopy po úsilí väčšiny slo−<br />
venských a českých divadiel prekonávať ide−<br />
ologických bariér, učičíkať ostražitosť aparát−<br />
čikov, dozerajúcich <strong>na</strong> „ideovú čistotu“ vte−<br />
dajších divadiel, v profesionálne náročných<br />
produkciách dosahovať stav tichej vnútornej<br />
spriaznenosti s obecenstvom a neustále sa<br />
pokúšať zaujímať jasný spoločensko−politický<br />
postoj. V zásadnom kontraste s vývojom<br />
v slovenských a českých divadlách súbor<br />
divadla Thália nemal roku <strong>1989</strong> režiséra, dra−<br />
maturga, ba ani jedného vysokoškolsky vzde−<br />
laného herca. Koncom osemdesiatych rokov<br />
mali predstavenia košického súboru zúfalú<br />
úroveň, z hľadiska divadelno−estetického boli<br />
takmer nehodnotiteľné. V Komárne bola situ−<br />
ácia o niečo lepšia, <strong>na</strong>jmä vďaka početnejšie−<br />
mu a podstatne kvalitnejšiemu súboru. Náde−<br />
je ľudí, ktorí túžili po kvalitatívnom pokroku<br />
divadla oživila aj skutočnosť, že po štvrťsto−<br />
ročí sa obnovila a aj povzbudivo rozbehla<br />
spolupráca s bratislavskou vysokou školou:<br />
Tibor Skronka, ktorý ju absolvoval roku<br />
1988, sa okamžite stal jednou z vedúcich<br />
osobností divadla a v ďalších ročníkoch sa<br />
pripravovali maďarskí študenti v počte dovte−<br />
dy nevídanom (Szilvia Varga, Dezső Rancsó,<br />
Zuza<strong>na</strong> Dósa, Attila Mokos, Attila Bocsársky,<br />
Ildikó Kovács, Oliver Boldoghy).<br />
November <strong>1989</strong> samozrejme všeličo zme−<br />
nil. Prvá zme<strong>na</strong>, hoci mala možno iba sym−<br />
bolický výz<strong>na</strong>m, sa týkala košického divadla<br />
Thália. Len čo to zmenené spoločensko−poli−<br />
tické pomery dovolili, divadelníci „zavolali<br />
z Maďarska domov“ zakladateľa divadla Sán−<br />
dora Bekeho a vo februári 1990 uviedli v je−<br />
ho réžii hru Richarda Nasha Obchodník s daž−<br />
ďom. Inscenácia, ktorá sa po odchode Pétera<br />
Gágyora (1983) stala bezkonkurenčne <strong>na</strong>jlep−<br />
ším predstavením divadla Thália, poskytla pre<br />
budúcnosť dve základné poučenia. Prvým<br />
z nich bolo to, že predstavenie <strong>na</strong> slušnej<br />
úrovni sa dá vytvoriť aj v zlých podmienkach<br />
takmer „z ničoho“ a druhým, že vynikajúce<br />
výsledky sa predsa len nedajú dosahovať bez<br />
posilnenia súboru (Beke do hlavných úloh<br />
obsadil Imreho Borárosa a Annu Petrécs<br />
z komárňanského divadla). Roku 1990 sa<br />
divadlo osamostatnilo a odvtedy funguje pod<br />
názvom Divadlo Thália. Zložité podmienky<br />
nového divadla sa menili iba pomaly. Riadi−<br />
teľ a dramaturg divadla Péter Kolár angažoval<br />
vedúceho a režiséra jedného z <strong>na</strong>júspešnejších<br />
domácich študentských divadiel (košické<br />
divadlo IKS) Andrása Pásztóa, ktorý pri tvor−<br />
be novej, hodnotovo zameranej dramaturgie<br />
musel vybojovať svoj zápas <strong>na</strong> dvoch fron−<br />
toch – s časťou obecenstva i s časťou súboru.<br />
„Posilnenie“ súboru nešlo zo dňa <strong>na</strong> deň, <strong>na</strong>j−<br />
väčším problémom sa však ukázala byť ab−<br />
sencia režiséra schopného vyprofilovať jasnú<br />
umeleckú tvár divadla. Herecký súbor sa ale<br />
v priebehu <strong>na</strong>sledujúcich rokov postupne<br />
posilnil <strong>na</strong>toľko, že mohol súťažiť aj s lepšími<br />
slovenskými, či maďarskými divadlami. Bolo<br />
to jed<strong>na</strong>k zásluhou príchodu mladých hercov<br />
po skončení vysokej školy (po už spomenu−<br />
tom Attilovi Bocsárszkom to boli v polovici<br />
90−ych rokov postupne Tibor Tóth, Szilárd<br />
Petrik, Éva Bandor), ďalej hercov, ktorí prišli<br />
do Košíc z Komár<strong>na</strong> (Ildikó Kovács, Oliver<br />
Boldoghy), hercov, ktorí do divadla <strong>na</strong>stúpili<br />
po strednej škole (medzi inými Csongor Kas−<br />
sai, József Czajlik, Szilvia Kiss) a <strong>na</strong> druhej<br />
strane <strong>na</strong>pokon aj starších hercov, ktorí sa<br />
dokázali umelecky obrodiť, resp. ktorí sa po<br />
kratšej či dlhšej prestávke opäť vrátili <strong>na</strong> javi−<br />
sko. Rozhodujúci výz<strong>na</strong>m pre divadlo mal<br />
<strong>na</strong>jmä návrat Mihálya Gyurkovicsa. Od roku<br />
1993 sa stal umeleckým šéfom Péter De−<br />
zsényi, ktorému sa síce nepodarilo vytvoriť<br />
vyhranený a jednotný umelecký profil divad−<br />
la, ale práve do obdobia jeho šéfovania (1993<br />
– 1995) spadá spomí<strong>na</strong>né výz<strong>na</strong>mné posilne−<br />
nie hereckého súboru. V tých rokoch sa<br />
v Košiciach zrodilo niekoľko výnimočných<br />
hereckých kreácií v kontexte slovenského i<br />
maďarského divadelníctva, ktoré si však<br />
nevšimla ani maďarská, ani slovenská diva−<br />
delná kritika a väčšinou boli vynechané aj pri<br />
udeľovaní rôznych cien za herecké výkony,<br />
hoci niektoré z nich by si uz<strong>na</strong>nie <strong>na</strong>ozaj<br />
zaslúžili. Vzhľadom <strong>na</strong> to, že divadlu stále<br />
chýbala vedúcu osobnosť, ktorá by určovala
Change language