Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
Madari na Slovensku (1989-2004) - MEK
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
472<br />
Lajos Grendel<br />
József Fazekas – Péter Hunčík (ed.) Maďari <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> (1984 – <strong>2004</strong>). Súhrnná správa. Od zmeny režimu po vstup do Európskej únie.<br />
Časopis Szőrös Kő [Chlpatý kameň] vyšiel<br />
prvýkrát v decembri 1996 ako štvrťročník. Od<br />
roku 2002 vychádza dvojmesačne. Jeho šéfre−<br />
daktormi boli Zoltán Csehy (1996 – 1997),<br />
Katalin Juhász (1998 – 2001) a Mária Harasz−<br />
ti (2002 –). Časopis Szőrös Kő je fórom hlav−<br />
ne mladých, ešte len začí<strong>na</strong>júcich básnikov,<br />
prozaikov a kritikov. Od roku 2001 sa raz<br />
mesačne objavuje príloha denníka Új Szó<br />
Könyvjelző [Záložka], kde vychádzajú výluč−<br />
ne kritiky, recenzie, glosy a literár<strong>na</strong> publi−<br />
cistika. Redaktorom je Gábor Csanda.<br />
4. MAĎARSKÁ LITERATÚRA NA SLO−<br />
VENSKU PO ZMENE REŽIMU<br />
Zme<strong>na</strong> režimu nepriniesla len zmeny vo<br />
vývoji maďarskej literatúry v Československu,<br />
priniesla radikálny zvrat v jej postavení.<br />
Odstránila tie administratívne prekážky, kto−<br />
rými sa oficiál<strong>na</strong> československá kultúr<strong>na</strong> po−<br />
litika usilovala oddeliť a izolovať tu<strong>na</strong>jších<br />
maďarských spisovateľov a maďarskú literatú−<br />
ru od univerzálnej maďarskej literatúry. Nie−<br />
koľko maďarských spisovateľov a ich diela sa<br />
už dovtedy stali súčasťou – neoficiálneho –<br />
spoločného maďarského literárneho kánonu.<br />
Maďarská literatúra v Československu ukazo−<br />
vala už celé desaťročie pred zmenou režimu<br />
tak z hľadiska ideového ako aj umeleckého<br />
s<strong>na</strong>ženia veľmi diferencovanú tvár. Táto mno−<br />
hofarebnosť sa odrazila aj vo vydavateľskej<br />
a časopiseckej štruktúre, ktorá sa vytvorila do<br />
polovice deväťdesiatych rokov.<br />
V prostredí spisovateľov, kritikov a publi−<br />
cistov sa už pred zmenou režimu viackrát<br />
vynorila otázka, či je opodstatnené hovoriť<br />
o maďarskej literatúre <strong>na</strong> <strong>Slovensku</strong> ako<br />
o takej autonómnej entite, ktorá má osobité<br />
kvalitatívne aspekty, samostatný systém<br />
noriem, alebo sa majú diela tu žijúcich a tvo−<br />
riacich autorov posudzovať z horizontu spo−<br />
ločnej maďarskej literatúry. Mladí literárni<br />
kritici <strong>na</strong>stupujúci koncom deväťdesiatych<br />
rokov postavili túto otázku ostrejšie a jedno−<br />
z<strong>na</strong>čnejšie ako ich predchodcovia, poukazujúc<br />
<strong>na</strong> to, že literatúra je predovšetkým text, čiže<br />
je to umenie jazyka a všetky ostatné – regio−<br />
nálne, historické, sociologické atď. – aspekty<br />
majú druhoradý výz<strong>na</strong>m a ich predimenzova−<br />
nie vedie k tomu, že sa literár<strong>na</strong> hodnota,<br />
kvalita dostáva do úzadia a hrozí nebezpečen−<br />
stvo provincio<strong>na</strong>lizmu. Po 1. máji <strong>2004</strong> nie je<br />
už táto otázka relevantná, ba prax ju už skôr<br />
predbehla, veď <strong>na</strong>príklad Vydavateľstvo Kalli−<br />
gram a časopis Kalligram sa už vypracovali<br />
<strong>na</strong> úroveň dôležitých tvorivých dielní spoloč−<br />
nej maďarskej literatúry.<br />
Keďže literár<strong>na</strong> historiografia je zatiaľ ve−<br />
rejnosti dlžná podrobného, moderného spraco−<br />
vania literárnych procesov za posledné dve až<br />
dve aj pol dekády, <strong>na</strong> túto úlohu sa nemôžeme<br />
podujať ani my. Spisovateľská dráha mnohých<br />
autorov staršej a strednej generácie (László<br />
Cselényi, Gyula Duba, Sándor Gál, Lajos<br />
Grendel, József Mács, Elemér Török, Árpád<br />
Tőzsér a ďalší) sa rozvila práve v deväťdesia−<br />
tych rokoch. Ich knihy publikované v tomto<br />
desaťročí ešte len čakajú <strong>na</strong> odborné hodnote−<br />
nie a zaradenie do hodnotovej hierarchie uni−<br />
verzálnej maďarskej literatúry. Toto konštato−<br />
vanie platí aj <strong>na</strong>priek tomu, že o niektorých<br />
autoroch už boli medzitým <strong>na</strong>písané aj mono−<br />
grafické práce. Literárnohistorické spracovanie<br />
ich diel môže sťažovať aj ten aspekt, že väčši−<br />
<strong>na</strong> z nich skoro vôbec alebo len sporo sledo−<br />
vala postmoderný a jazykovo kritický spôsob<br />
reči, ktorý v deväťdesiatych rokoch prevažuje<br />
v literatúre Maďarska. Je pravdepodobné, že <strong>na</strong><br />
vrub tejto skutočnosti možno pripísať <strong>na</strong>príklad<br />
aj to, že ani románu Piszkos ember [Špi<strong>na</strong>vý<br />
človek] Antala Fülöpa, ani básnickým zbier−<br />
kam Zoltá<strong>na</strong> Hizsnyaiho sa nedostalo takej<br />
širokej pozornosti zo strany kritiky, akú by si<br />
<strong>na</strong> základe svojich hodnôt zaslúžili.<br />
Do zmeneného literárneho kontextu<br />
Maďarska deväťdesiatych rokov nerušene<br />
zapadli prózy Alfonza Talamo<strong>na</strong>, ktorý však<br />
zomrel v mladom veku, ako aj „myšlienkový<br />
román“ Az ibolya illata [Vôňa fialky] Gábo−<br />
ra Farnbauera. Novely a romány Attilu Győ−<br />
ryho oslovili predovšetkým nekonformistický<br />
segment mladej generácie.
Change language